Snežienka zachránila život Odyseovi

Hermés, syn boha Dia, bol dobráčisko a často ponúkal pomocnú ruku ľuďom v ťažkostiach. Keď skončili Odyseovi muži na ostrove Aiaia nedobrovoľne zakliati ako prasce v chlieve čarodejnice Kirké, Odyseovi bolo čudné, že sa dlho nevracajú, tak sa ich vydal hľadať. „Pohostinná“ Kirké mu však hneď po príchode ponúkla jedovatý odvar z durmanu. Vtedy prišiel Hermés rýchlo na pomoc aj statočnému námorníkovi z Itaky. Zo zeme vytrhol bylinu, o ktorej smrteľníci nemali tušenia. Tvrdil, že rastlina menom móli (μῶλυ) je spoľahlivým liekom proti všetkým podvodom a čarám zákernej Kirké. Koreň móli bol vraj čierny a kvet biely – aspoň tak o tom píše Homér vo svojom nesmrteľnom diele. Predpokladá sa, že tou záhadnou rastlinou bola práve snežienka, ktorá je zdrojom alkaloidu galantamínu, ktorý je dnes známym protijedom voči toxínom durmanu. Ten obsahuje anticholínergické alkaloidy, ktoré spôsobujú vo vyšších dávkach takzvaný akútny anticholinergný syndróm – prejavuje sa poruchami reči, stratami vedomia, halucináciami, kŕčmi, bolesťami hlavy a inými, nie veľmi príjemnými stavmi. Mimochodom, galantamín se dnes používa k spomaleniu príznakov Alzheimerovej choroby, ale takisto ako protijed pri predávkovaní niektorými halucinogénmi, prípadne aj ako kognitívum, teda liek zlepšujúci pamäť [1].

Rôzne tváre snežienky

Na mnohých miestach Slovenska nie sú snežienky pôvodné, ich populácie často pochádzajú zo starých kultúr, odkiaľ sa v priebehu desaťročí až storočí šírili do okolitej krajiny. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, sú to veľmi premenlivé rastliny. Pomerne často sa vyskytujú atypické exempláre s rôzne modifikovanými kvetmi. Patria sem zmeny tvaru, veľkosti a farby okvetných lístkov. Mnohé z týchto variácií možno nájsť aj na Slovensku. Ich prvé opisy sú známe už z polovice 19. storočia, pričom niektoré sa stali základom záhradných odrôd. O tom, ako neskutočne sú snežienky variabilné, sa medzi záhradníkmi rozprávajú legendy. Napríklad v Anglicku sa pred prvou svetovou vojnou organizovali doslova hony na pôvodné zmutované druhy rastlín, medzi ktorými mali popredné miesto práve snežienky. Vtedy začalo vznikať aj množstvo kultivarov, časť z nich sa, bohužiaľ, počas druhej svetovej vojny stratila. V povojnových rokoch sa v záhradách len ťažko dohľadávali, aj tak sa však našlo množstvo odrôd, ktoré sa začali opäť pestovať. Dnes patria rôzne odchýľky snežienok k vyhľadávaným zberateľským rastlinám.

Sú naozaj tieto odchýľky také hojné? Nie je nič jednoduchšie, ako sa presvedčiť na vlastné oči. Na prvý pohľad vyzerajú všetky kvietky rovnako. Po chvíli pátrania však zistíte, že takmer každý kvet je iný, hoci len v takmer nezreteľnej odchýľke tvaru alebo farby. Najpremenlivejším znakom je pravdepodobne veľkosť a tvar zelených škvrniek na okvetných lístkoch. Veľmi vzácne sú snežienky s kvetmi, ktoré majú škvrny na vonkajších lístkoch, často ich nanájdete ani po niekoľkých hodinách pátrania. Niektoré škvrnky na vnútorných okvetných lístkoch majú tvar písmena V alebo U, veľkej škvrny, inokedy sú to len dve bodky. Zriedkavo sa nájdu jedince s čistobielymi kvetmi a ešte zriedkavejšie rastliny so žltými škvrnkami. Vzácne sú aj kvety so štyrmi až šiestimi okvetnými lístkami, pričom zvyčajne má viacpočetné okvetné lístky len najsilnejšia rastlina v trse [3].

Tomáš Čejka
Botanický ústav CBRB SAV

Použitá literatúra

[1] Patočka Jiří & Strunecká Anna (2006) Sněženka, posel dobrých zpráv. Vesmír č. 3
[2] Větvička Václav & Kolbek Jiří (2000) Rostliny na každém kroku
[3] Sekerka Pavel (2009) Není sněženka jako sněženka – nevídaná variabilita. https://botany.cz/cs/variabilita-snezenek