Denník N

Tragikomédia so zvyšovaním dôchodkov

Nevedeli, čo predložili, nevedeli, o čom hlasovali. Sociálni demokrati. Týmto článkom sa pokúsim vniesť trochu svetla do komplikovanej témy, v ktorej nemajú úplne jasno ani novinári. Vysvetlím vám históriu novely zákona, ktorá chcela zvyšovať dôchodky.

Približne pred týždňom schválil parlament 139 hlasmi novelu zákona, ktorá chcela (a aj bude) zvyšovať dôchodky. Pre začiatok je dôležité povedať, že novela obsahuje až tri zmeny:

  1. rozmrazenie minimálnych dôchodkov – pozmeňujúci návrh Erika Tomáša a Jána Richtera
  2. zvyšovanie dôchodkov počas roka, ak je vyššia inflácia – pozmeňujúci návrh SaS
  3. zmena obdobia, za ktoré sa vypočítava zvýšenie dôchodkov od 1.1. (riadna valorizácia) – návrh poslancov strany Hlas

Rozmrazenie minimálnych dôchodkov (ad 1.)

Tí bastardi nechcú dať dôchodcom ani tých pár eur. Keď budem premiérom, ako prvú vec rozmrazím minimálne dôchodky.”, rozohňoval sa Róbert Fico na tlačovke hneď po hlasovaní. V rovnakom duchu sa niesla aj tlačovka strany Hlas, i všetky mediálne vystúpenia v nasledujúcich dňoch. Strana SaS, menovite ja, vraj môžeme za to, že dôchodky, aj tie minimálne, sa budú zvyšovať až v roku 2024. Odpovedal som konzistentne: čo my s tým máme? to si neviete dať do pozmeňujúceho návrhu osobitnú účinnosť? ste snáď v parlamente prvý deň?

Až som si po pár dňoch otvoril schválené znenie zákona (tu) a zistil som, že minimálne dôchodky sa budú zvyšovať už od júla 2023. Oni tam tú osobitnú účinnosť totiž dali. Len na to Erik Tomáš a Ján Richter zabudli. Alebo jednoducho nevedia, ako vlastne funguje legislatívny proces. Slušný trapas aj bez toho, čo ešte bude nasledovať.

Zvyšovanie dôchodkov počas roka (ad 2.)

Súhlasili by ste, aby sa dôchodky zvyšovali aj počas roka, ak bude vysoká inflácia?“, pýtali sa novinári a ja som vždy odpovedal rovnako. „Áno, ak rastú ceny potravín a základných životných potrieb príliš rýchlo, mali by sme dôchodky aj sociálne dávky zvyšovať aj počas roka. Dôchodcovia patria medzi skupiny najviac ohrozené zvyšujúcimi sa cenami.

V súlade s postojom strany SaS sme sa zachovali aj vtedy, keď prišla do parlamentu novela poslancov za stranu Hlas. Novela síce nebola dobre napísaná, ale dalo sa to opraviť, preto sme ideu zvyšovania dôchodkov aj počas roka, ak inflácia presiahne 5 %, v parlamente podporili. Prekvapený výraz Jána Richtera (Smer), ktorý bol spravodajcom návrhu, a Erika Tomáša (Hlas), keď novela prešla o jeden jediný hlas cez prvé čítanie, veru stál za to.

Že návrh bude treba zásadným spôsobom opraviť, bolo jasné prakticky ihneď. Fajnšmekrom odporúčam pozrieť si na tomto linku pripomienky jednotlivých subjektov. Napríklad Ministerstvo financií pekne popísalo, prečo bol pôvodný návrh nevykonateľný. Žiaľ, ako bude vyzerať finálny návrh, sme sa nedozvedeli ani na zasadnutí Výboru NR SR pre sociálne veci, kde mal Erik Tomáš predstaviť pozmeňujúci návrh (videozáznam, približne od 41. minúty). Stačili dve – tri otázky a Erik Tomáš úplne otočil to, čo hovoril pár minút predtým (minutáž 48:30). Jednoducho, nemal predstavu, čo vlastne chce. Pochopil som, že istejšie bude pripraviť si vlastný pozmeňujúci návrh.

Odložená účinnosť: dilemu sme mali, čo s finančnými dopadmi návrhu. Faktom je, že tento rok by mimoriadna valorizácia stála asi 300 miliónov eur, s ktorými rozpočet nepočítal. V ďalších rokoch by to už taký problém nebol, lebo vyššia (neočakávaná) inflácia znamená zároveň vyšší (neočakávaný) príjem pre štátny rozpočet, ktorý je možné presmerovať na dôchodky. SaS je rozpočtovo zodpovedná strana, vždy sme kritizovali atómovky za stá milióny a vedeli sme si živo predstaviť, čo by začal vystrájať ten, ktorého meno sa nevyslovuje, ak by prešiel návrh SaS s cenovkou 300 miliónov eur.

Vyriešili sme to nasledovne: poslancom som dal na výber, či chcú mimoriadne zvyšovať dôchodky už tento rok alebo až nasledujúci. Pomenoval som, kde na to nájsť peniaze, ak skutočne v rozpočte nie sú (napríklad odložte nespravodlivý rodičovský bonus a zvýšte dôchodky všetkým). Druhá možnosť je odložiť účinnosť až na budúci rok – a vyňal som bod s účinnosťou od 1.1.2024 na osobitné hlasovanie. Celé moje vystúpenie nájdete tu.

Musím dodať, že som si celý čas myslel, že môj návrh neprejde. Obzvlášť, keď mi Erik Tomáš povedal, že minister Krajniak mu poskytol svojich odborníkov z ministerstva a spoločne pracujú na pozmeňujúcom návrhu. Predpokladal som, že Sme Rodina, ako už veľakrát, otočí a nakoniec zahlasuje proti vôli premiéra Hegera, a to bez ohľadu na rozpočet. Alebo minimálne „odkopnú“ hlasovanie na ďalšiu schôdzu, kým sa nájde prijateľné riešenie.

Potom sa stala pre mňa ďalšia nepochopiteľná vec: spravodajca Ján Richter (Smer) dal hlasovať o návrhu zákona pár minút po predložení pozmeňujúcich návrhov. „A vy viete, ako bude postupovať hlasovanie? Čo znamená schválenie jednotlivých návrhov?“ Nevedeli a lepili to tam s paňou z organizačného odboru do poslednej chvíle.

Výsledkom chvatnej práce našich sociálnych demokratov bolo, že ak by neprešla v poslednom hlasovaní odložená účinnosť na 1.1.2024, celý zákon by mal nesprávnu účinnosť a prezidentka by ho vrátila.

Dôchodky sa teda budú zvyšovať aj počas roka, ak bude od posledného zvýšenia inflácia vyššia ako 5 %, a to aj viackrát za rok, ale až od roku 2024. Ako som už napísal vyššie, duo Richter a Tomáš domotali aj sami seba a pár dní si to isté mysleli aj o minimálnych dôchodkoch.

Erik Tomáš v ríši neznámych čísel

Dovolím si malú odbočku k televíznej diskusii s Erikom Tomášom, ktorá dokresľuje a svojím spôsobom vysvetľuje, ako sa prihodilo posledné dejstvo tejto tragikomédie.

S Erikom Tomášom sme sa po schválení zákona stretli v Téme dňa na TA3. Presviedčal divákov, že na základe môjho návrhu by neprišlo k mimoriadnej valorizácii dôchodkov ani tento rok, aj keby platil už teraz, lebo on si prečítal, že medziročná inflácia spomalila na 15,2 %. Podľa neho, 5% inflácia, aby sa aktivovala mimoriadna valorizácia, sa za tento rok nenazbiera a pokojne sa so mnou aj staví, že dôchodcovia by podľa nášho návrhu nič nedostali.

Pravda je však taká, že inflácia za január bola 2,6 %. Erik Tomáš si zrejme prečítal iba titulok a neporozumel, že spomaľovanie medziročnej inflácie znamená iba toľko, že už nerastie takým tempom ako doteraz, ale nie že nerastie vôbec. Snažil som sa mu to vysvetliť, no nepomohlo (minutáž 1:07:00). Diváci si dokonca vypočuli mimoriadne novátorské počítanie inflácie „made by“ Erik Tomáš.

Erik Tomáš sa pozeral na nesprávne číslo, Zdroj: DenníkN

Dostanú dôchodcovia menej? (Zmena obdobia, za ktoré sa vypočítava zvýšenie dôchodkov od 1.1.)

Návrh zákona z dielne Hlasu obsahoval jednu malú nenápadnú zmenu: v § 82 ods. 1 sa slová „prvý polrok“ menia na slová „prvých deväť mesiacov“. Dobre, zvyšovanie dôchodkov od 1.1. bude presnejšie kopírovať infláciu za predchádzajúci rok, pokrčil som ramenami a viac som sa tomu nevenoval. Nesprávne som predpokladal, že keď niekto predloží zákon, tak si najprv riadne zistí, čo mení a aký to môže mať dopad.

Vysvetlím vám, v čom spočíva zmena. Doteraz sa zvyšovali dôchodky od 1.1. vždy o medziročnú infláciu za prvý pol rok predchádzajúceho roka. Medziročná inflácia znamená, že sa pozeráte na zmenu cien oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Napríklad január 2023 voči januáru 2022. Keď to je za pol rok, tak zoberiete ceny za prvých šesť mesiacov, spriemerujete a porovnáte s priemernými cenami za rovnaké obdobie minulého roka.  Po novom sa porovnávané obdobie predĺži zo 6 na prvých 9 mesiacov roka.

Zmenu navrhli poslanci strany Hlas

Toto je všetko v poriadku. Lenže ak inflácia v tých dodatočných mesiacoch (júl, august, september) začne významne spomaľovať alebo dokonca začnú ceny potravín či iných významnejších súčastí spotrebného koša seniorov klesať (napríklad energie), v porovnaní za 9 mesiacov môže vyjsť nižšie číslo ako za 6 mesiacov. A práve to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dnes predpokladá.

K tomu si dovolím niekoľko poznámok:

  • ak by sa stal opak a v júli, auguste a septembri by inflácia zrýchlila, nový mechanizmus by bol pre dôchodcov výhodnejší a valorizácia štedrejšia
  • predpovedanie inflácie nie je práve silná disciplína ekonómov a predikcie sa upravujú niekedy aj každý mesiac. RRZ svoje predikcie robí nepochybne na základe najlepších dostupných údajov, ale dosť pochybujem, že by na presnosť tejto predpovede bol ochotný ktorýkoľvek z členov RRZ vsadiť napríklad svoj plat
  • novela zákona bola po prvom čítaní v pripomienkovom konaní (ako každá poslanecká novela, link ešte raz tu) a nikto, ani Ministerstvo financií, ani Ministerstvo práce, ani RRZ na možný dôsledok neupozornili

Podstatné je, že zmenu z pol roka na 9 mesiacov navrhla v zákone strana Hlas a pozmeňujúci návrh SaS na tom nemenil vôbec nič. Ja som sa venoval výhradne mimoriadnemu zvyšovaniu dôchodkov počas roka, pokiaľ bude inflácia od posledného zvýšenia vyššia ako 5 %. Čo si myslel, že dosiahne navrhnutou zmenou Erik Tomáš, sa môžem iba domnievať na základe jeho vystúpenia v TA3.

Aké z toho plynie ponaučenie?

Pre mňa jednoznačne také, že nikdy neveriť Erikovi Tomášovi, že vie, o čom rozpráva alebo tuší, čo predkladá do parlamentu. Treba po ňom kontrolovať každú čiarku.

RRZ a ministerstvá by nemali ignorovať pripomienkové konania k poslaneckým návrhom. Raz, keď niečo prejde do druhého čítania, tak by ste to mali brať vážne, obzvlášť keď ide o poslaneckú novelu.

Teraz najčítanejšie

Peter Cmorej

Poslanec NRSR za stranu Sloboda a Solidarita a komunálny poslanec v Bratislave. Venujem sa najmä finančnej oblasti, dôchodkom, daniam a odvodom. A ešte sem tam vyvíjam softvér, radím s investíciami, či chránim spotrebiteľov ;) Viac na mojom LinkedIn a www.petercmorej.sk