Ako na Slovensku zmeškávame lehoty, ale aj príležitosti
Vlak nám uteká aj preto, že nereagujeme dostatočne flexibilne a rýchlo.
Už sme si zvykli, že na Slovensku skrátka všetko trvá akosi dlho. Roky sľubovaná a stále nedokončená diaľnica z Bratislavy do Košíc je už obohratá pesnička, ale stále dobrý príklad.
No neuveriteľne dlho a komplikovane sa u nás riešia aj o dosť jednoduchšie veci, ako je výstavba diaľnice naprieč krajinou. Narážam na zákony, ktorých nenáročná úprava by mala pozitívny vplyv na rozvoj krajiny, a napriek tomu sa nedeje.
O rozvoji obnoviteľných zdrojov sa u nás hovorí roky. No videli ste nejakú ucelenú stratégiu podpory jednotlivých zelených zdrojov aj v kontexte klimatických cieľov v najbližších dekádach? Národný energetický a klimatický plán, v jeho stále aktuálnej verzii, za takýto dokument rozhodne nepovažujem.
Realita je taká, že napriek zrejmej energetickej závislosti od fosílnych palív a ich importu z Ruska sme nedokázali zatiaľ ani to základné – zjednodušiť povoľovacie procesy a dodržiavať termíny, ktoré si štát sám určil.
Pribrzdení už na začiatku
Čosi sa možno aj u nás pohne teraz, keď na pílu začala tlačiť Európska komisia. Tá pre obnoviteľné zdroje požaduje od členských krajín oveľa jednoduchšie a rýchlejšie vydávanie povolení. V čase energetickej krízy, vojnovej agresie na Ukrajine a s tým súvisiacej snahy odstrihnúť sa od ruských palív je to absolútne kľúčové.
Ako to však funguje u nás dnes, keď ešte len na akékoľvek zmeny a nové pravidlá čakáme? Dobre to môže ilustrovať aj príklad z nášho odvetvia. S geotermálnou elektrárňou, prvým projektom tohto typu na Slovensku, sme ako spoločnosť PW Energy išli do administratívnych procesov v prvej polovici roku 2021. Doteraz v rukách nemáme záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia.
Rôznych 30-dňových lehôt, ktoré mali byť v celom procese dodržané, no neboli, by sme napočítali veľa. Ako investor môžeme ale len čakať a priebežne zisťovať stav.
Geotermálna energia sa vzhľadom na jej benefity (najmä bezpečnosť, stabilné prevádzkové náklady a miestne využitie) stáva čoraz preferovanejším zdrojom, a mnohé štáty v Európe vypracúvajú či aktualizujú stratégie rozvoja jej využívania. V tom istom čase sme ale na Slovensku zabrzdení už v úvodnej fáze, ktorá môže ovplyvňovať aj rozhodovanie nových investorov, či sa do niečoho podobného pustia.
Prečo geotermálne projekty s reinjektážou nepredstavujú riziko pre životného prostredie a nevyžadujú nevyhnutne veľkú EIA?
- produkčné vrty v geotermálnych projektoch sú navŕtané stovky až tisíce metrov hlboko a nachádzajú sa tak v značnej vzdialenosti od podzemných (pitných) vôd. Konštrukcia vrtu zabraňuje priesakom podzemných vôd do vrtu, čím sa minimalizuje riziko kontaminácie pitných vôd aj znečistenia povrchu.
- po dokončení vŕtacích prác je pôda uvedená do pôvodného stavu, trvalý záber geotermálneho vrtu sa pohybuje v jednotkách štvorcových metrov
- pri realizácii vŕtacích prác sa môže vyskytnúť dočasný hluk a zvýšená doprava, ale oba vplyvy sú len dočasné (trvajúce niekoľko týždňov).
- pri geotermálnych vrtoch s reinjektážou sa nevypúšťa tepelne využitá geotermálna voda do recipienta. Zatláča sa naspäť do zeme, kde sa znova využije v uzavretom systéme. Tento vplyv teda úplne odpadá.
Každý zámer geotermálneho vrtu hlbšieho ako 500 metrov totiž automaticky putuje do povinného hodnotenia v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie („veľká EIA“). Pre kontext – na získanie geotermálnej vody s potrebnou teplotou pre využitie na výrobu elektriny a na vykurovanie v sústavách CZT treba vždy vŕtať hlbšie ako 500 metrov, asi do 3- až 4-kilometrovej hĺbky.
Každý, kto si procesom EIA u nás prešiel, vie, koľko stojí úsilia, peňazí, ale najmä času. Kto sa pri povinnom hodnotení dostane pod 12-mesačné trvanie, mohol by búchať šampanské. Opak je skôr výnimkou, „naša“ EIA trvá už viac ako rok a pol.
To znamená vyše 18 mesiacov čakania na prvé z mnohých povolení. Za ten čas vám pokojne môže vypršať licencia na prieskumné územie (ktoré musíte získať, ak chcete realizovať tzv. geologickú úlohu = vrt), ale čo sa stane určite – vzrastú vám náklady. V tomto prípade aj vplyvom kríz a celkového vývoja v hospodárstve dramaticky. A tak čakanie trvá a trvá, investorov, ktorí by tieto patálie a neistotu chceli absolvovať logicky nepribúda a rozvoj geotermálnej energie (obnoviteľných zdrojov) u nás stagnuje.
Ľahšie ako u nás to ide v Česku, na Islande majú „zelenú“ automaticky
Sľubovaná novela zákona o EIA sa na Slovensku pripravuje už nekonečne dlho, je ako Columbova žena. Uvidíme, čo vlastne prinesie a či dokáže zohľadniť aj aktuálnu požiadavku na skrátenie povoľovania nových zdrojov OZE.
V prípade rozvoja geotermálnej energie na energetické účely však žiadna rozsiahla novela potrebná ani nebola. Postačovala jednoduchá zmena v zákone z roku 2006, ktorá by umožnila vyňatie geotermálnych vrtov s reinjektážou z povinného hodnotenia. Povinnosť totiž pre ne platí automaticky rovnako ako napríklad pre ropné vrty. Odlišný charakter oboch typov projektov je zrejmý. Hĺbkový geoterm je na Slovensku v rovnakých tabuľkách ako ťažba (fosílneho) zemného plynu či nerastov s rádioaktívnymi vlastnosťami…
Navrhovali sme vyňatie geotermálnych vrtov s reinjektážou, aby nepodliehali en bloc povinnému hodnoteniu. Naopak, vhodnejšie by bolo, aby smerovali najprv do zisťovacieho konania („malá EIA“). Odtiaľ je vždy možné projekt v prípade rizík posunúť práve do povinného hodnotenia.
Povoľovanie bežných, bezproblémových geotermálnych projektov, ktorých cieľom je výroba ekologického tepla a elektriny pre ľudí či firmy, by nepochybne aj na Slovensku mohlo totiž vo väčšine prípadov prebehnúť v rámci zisťovacieho konania. A to by celé povoľovanie na ministerstve skrátilo približne o polovicu.
Nejde pritom o žiadnu revolučnú myšlienku. V Česku zákon pre hĺbkové geotermálne vrty vôbec nevyžaduje vykonanie posudzovania vplyvov na životného prostredie. Potrebné je len zisťovacie konanie zo strany orgánov kraja, teda nie na ministerstve životného prostredia. Aj to len pri vrtoch nad 200 metrov.
Ešte úplne iná pesnička je to na Islande, kde sa pre hĺbkové geotermálne vrty v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie automaticky nevyžaduje posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
V obnoviteľných zdrojoch máme čo doháňať
Zjednodušenie procesov má logiku – geotermálne projekty sú už beztak ekonomicky a časovo náročné a akákoľvek prekážka navyše môže demotivovať investorov.
Ciele celoeurópskych politík sú teraz úplne opačné – a to pritiahnuť do odvetvia čo najviac projektov. Aj s ohľadom na ambiciózne klimatické ciele s hlavnou métou dosiahnuť v roku 2050 na kontinente uhlíkovú neutralitu.
V kontexte aj tohto plánu si Európa už druhý raz zvýšila cieľ podielu obnoviteľných zdrojov v energetickej spotrebe v roku 2030, a to na úroveň 45 % (iniciatíva REPowerEU). Pôvodne sa počítalo s 32 percentami. Je to logické, energetický sektor produkuje tri štvrtiny emisií skleníkových plynov na kontinente.
Jednotlivé členské štáty majú svoje ciele nastavené individuálne. Na Slovensku sme síce našu predošlú stanovenú métu splnili, za mňa však minimálne s veľkým otáznikom. Vo vykazovaní dát sme totiž narýchlo upravovali metodiku a započítali do štatistík aj kúrenie biomasou (drevom) v domácnostiach.
Navyše je otázne, do akej miery možno tento zdroj považovať za obnoviteľný. Ide ruka v ruke s odlesňovaním, nehovoriac o značnej emisnej stope – sotva možno predpokladať, že domy a chalupy na Slovensku kúriace drevom majú sofistikovaný systém filtrácie spalín.
V každom prípade v roku 2021 sme sa na Slovensku v podiele obnoviteľných zdrojoch energie pohybovali na 17 percentách, teda približne rovnako ako dva roky predtým. Na aktuálny cieľ pre rok 2030 ešte stále čakáme, no už dnes vieme, že na jeho splnenie nezostane veľa času.
Zodpovednosť za zaostávanie je na pleciach ministerstiev. Na konferencii Euractivu som sa ministra Jána Budaja pýtal na konkrétne kroky a termíny. Uspokojivú odpoveď som nedostal, navyše nás čochvíľa čakajú voľby a čas plynie.
Čo sa s týmto stavom chystáme urobiť v najbližších rokoch? Nastal konečne čas na zmenu alebo popri zmeškaných termínoch prepásneme aj ďalšiu príležitosť?
