Denník N

Tenká hranica

O obzvlášť tenkej hranici medzi tým, či sa niečo podarí, alebo nie, počúvam veľmi často pri pozeraní športu. Tak veľakrát o úspechu, či neúspechu celého tímu rozhodujú na prvý pohľad nepatrné maličkosti ako napr. chybné písknutie rozhodcu, náhodne odrazený puk, či nerovnosť na trávniku alebo ľade.

Toľkokrát vyhrá zápas tím, ktorý pritom vôbec nebol lepší, ale v rozhodujúcom okamihu sa k nemu prikloní šťastie. A rovnaká vec sa opakovane deje aj v našom každodenom živote. Teda v tvojom možno nie, ale v tom mojom rozhodne áno.

Niekedy sú to malé veci, inokedy zase také, od ktorých sa odvíja celá ďalšia budúcnosť. Keď som v júni 2010 prišiel na prijímačky na Ekonomickú Univerzitu v Bratislave a usadil sa do miestnosti, tak som zistil, že som si zabudol kalkulačku. Všetci naokolo mali mega kalkulačky so všetkými možnými funkciami, ja som nemal žiadnu. A tak som si pri goniometrických funkciách mohol výsledok vycucať z prstu. Nemal som šancu vypočítať asi polovicu príkladov bez kalkulačky. Tipol som to. O mesiac mi prišla pošta z Fakulty Medzinárodných vzťahov. A bol som prijatý.

O takmer 3 roky neskôr som si v Dánsku popri štúdiu hľadal prácu. Nebol som zúfalý, ale prácu som stále nemal a našetrené peniaze mi z účtu rapídne ubúdali. Nešlo to ani za svet, bolo to odmietnutie za odmietnutím, nezáujem, nevôľa zo strany potenciálnych zamestnávateľov. Ale zrazu som si prácu našiel, prvá výplata mi mala prísť v piatok. V stredu večer som na účte mal posledného 2,5 eura. O 2 dni sa k tomu 2,5 € na účte pridalo ďalších niekoľko stoviek eúr. A bol som v pohode.

Cez leto, v auguste 2014 som v aute mal rodinku a šoféroval som na Kysuce. Za Myjavou v neprehľadnej zákrute sa oproti mne vyrútilo auto, ktoré prebiehalo 2 ďalšie autá. Ja som išiel 80kou a to auto oproti o moc rýchlejšie nešlo. Nebolo kam uhnúť, bolo stále bližšie, spomaliť som príliš nemohol, za mnou boli 3 ďalšie autá. Vyhli sme sa maximálne o 2 metre, keď sa mu predbiehací manéver podarilo dotiahnuť do zdarného konca. Keby mu to trvalo o 1-2 sekundy dlhšie, tak by sme sa čelne zrazili. Ale nezrazili sme sa. A boli sme stále nažive.

A tak veľa ráz, kedy mne táto tenká hranica medzi úspechom a neúspechom, medzi šťastím a smútkom a medzi životom a smrťou pomohla k lepšiemu, mohla rovnako tenká hranica niekomu práve uškodiť.

Je veľa dvojíc spolužiakov a kamarátov, ktorí mali rovnakú štartovaciu pozíciu, no po škole sa ušla jednému nudná kancelárska robota, zatiaľ čo ten druhý sa plne realizuje vo svojom dream jobe. Jeden je rád, ak sa raz za rok vydá na rovnaké miesto do zahraničia zatiaľ čo ten druhý si lieta kade-tade po svete. Dvaja ľudia ostanú rovnako ťažko chorí a jeden z nich zomrie, zatiaľ čo ten druhý sa vylieči.

Túto tenkú hranicu neovládam ja, neovládaš ju ani ty, ovláda ju niečo oveľa silnejšie. Kľudne to volaj osud, Boh, či pozitívne myslenie. Každý má to svoje, čomu verí a podstatné je len jedno. Byť schopný pokorne prijať odvrátenú stranu tenkej hranice, rovnako ako byť vďačný a vážiť si, ked sa tenká hranica prikloní na tvoju stranu a pomôže ti.

 

 

Teraz najčítanejšie