Denník N

Má to zmysel?

Vždy keď sa vo svojej práci zamýšľam nad novým projektom, musím si klásť aj otázku, prečo je ten projekt nutný? Čo chcem projektom docieliť a akým spôsobom projekt zrealizovať? Keďže ma zaujíma aj to, čo sa okolo mňa deje, podobné otázky som si kládla aj o referende. Prečo by som tam mala/nemala ísť? Aký to má zmysel? A čo ním chcú organizátori docieliť? Musím sa priznať, že som bola veľmi znechutená diskusiami, ktoré sa odohrávali v novinách a na internete a aj ja som bola rozhodnutá nepodporiť toto referendum a vyjadriť svoju skepsu tichou neúčasťou. Vyargumentovala som si to tým, že by sme sa my katolíci mali viac zaujímať o život vo svojich rodinách a riešiť oveľa vážnejšie problémy ako sú rozvody, násilie v rodinách, postoje niektorých najvyšších cirkevných predstaviteľov alebo potom radšej rozoberať oveľa závažnejšie a reálne problémy ako hrozbu Islamského tzv. štátu či násilie páchané v Nigérii, kde zomierajú tisícky bezbranných ľudí. Takisto som sa pýtala, prečo napr. položili prvú otázku; (teda 1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?) ktorej obsah už v ústave dávno je a takisto som mala problém s tým, že sa referendum nespojilo s inými voľbami, aby sa ušetrili verejné financie. Moji priatelia hovorili, že prečo by väčšina mala rozhodovať o právach menšín a to mi prišlo takisto logickým odôvodnením prečo na referendum nejsť.

V priebehu ďalších dní som však zmenila svoj názor a postupne prichádzali odpovede na všetky moje otázky, stále si myslím, že referendum nie je najšťastnejším krokom, vzhľadom k PR, mnohým vyjadreniam a reklame (najmä nešťastnými video spotmi (niektoré však nemajú s Alianciou nič spoločné a sú tak prezentované, ale aj tak …), ale nesúhlasím s tým, že referendum polarizuje a vyvoláva zbytočné emócie, napätie, násilie. Zjavne tu odlišné názory boli aj predtým, tak prečo sa o nich otvorene neporozprávať? Je to príliš konfliktná téma, ale ten kto sa hanbí prezentovať svoj názor, lebo sa bojí odsúdenia je podľa mňa ešte väčší zbabelec ako ten, kto povie čo si myslí. Navyše kto som ja, aby som súdila organizátorov, keď som sama nič lepšie nevymyslela?  Ja hľadám vo všetkom pozitíva a myslím, že aj okolo referenda nejaké sú. Niektorí si myslia, že som naivná idealistka a možno aj som, ale riadim sa heslom „Realita nakoniec aj tak preváži, tak načo jej pomáhať? Buď idealistom a uvidíš, čo sa stane.“ (“Reality will always prevail so why help it? Be an idealist and see what happens.”)

Prečo som sa teda rozhodla napísať tento blog? Určite nemám záujem znečisťovať verejný priestor a kto nechce čítať, nemusí. Myslím si však, že vám prinesiem novú perspektívu k tejto téme.

ČO POZITÍVNE TEDA REFERENDUM PRINIESLO?

  1. Diskusiu o ideáloch a problémoch v rodinách

Referendum splnilo aspoň účel oživiť celospoločenskú debatu o predstave ideálnej rodiny na Slovensku a o problémoch rodiny ako sú rozvody a násilie v rodinách – za ktoré sme zodpovední, bohužiaľ, aj my katolíci. Každý by si mal uvedomiť aj tento fakt, lebo ak budeme na seba navzájom ukazovať prstom, ktorí tábor je horší? Či je viac kňazov alebo homosexuálov, ktorí zneužívajú malé deti? Podľa mňa sa nikam nedostaneme. Každý máme inú predstavu ideálnej rodiny, homosexuáli majú takisto právo snívať o rodine, ale rovnako nechajme snívať aj deti (dokážu mať deti predstavu ideálnej rodiny aj do troch rokov? Neprijímajú deti predstavy o rodine od svojich rodičov?). Sme trochu pozadu voči ostatným krajinám v tejto diskusii, ale aspoň sa môžeme poučiť z chýb/pozitívnych zmien v iných štátoch, kde diskusia o takýchto adopciách dávno prebehla a dnes sú tam tieto adopcie homosexuálmi bežné. Je potrebné vysvetliť, že v žiadnom prípade referendom nedocielime zmenu našej legislatívy. „Ak by aj referendum bolo platné, nie je nástroj, ako parlament prinútiť, aby jeho výsledok premietol do zákona.“ (Giba, odborník na ústavné právo, http://www.sme.sk/c/7598368/odbornik-na-ustavne-pravo-referendum-sa-u-nas-zneuziva.html) Ale podľa mňa ani nie je možné prijať všetky potrebné legislatívne opatrenia, aby sme sa vyhli adopciám ľuďmi rovnakého pohlavia v budúcnosti. V iných krajinách je to bežné a preto si nemyslím, že je v našej svetskej moci to zvrátiť. Referendum však môže vyslať jasnejší signál ako to ľudia na Slovensku vnímajú a preto akýkoľvek bude výsledok, som vďačná za každého človeka, ktorý sa zamyslí nad tým ako si predstavuje ideálnu rodinu a pomenuje najväčšie problémy súčasnej rodiny. Áno, aj my katolíci robíme chyby a to, že chodíme do kostola nás nerobí lepšími. Dokonca ja tam chodím preto, lebo v Bohu nachádzam silu a čerpám energiu aby som proti zlu vo mne mohla bojovať.

  1. Argumentáciu a informovanosť ľudí o adopcii

Áno, už sa kadečo popísalo a veľa článkov v sebe nemá ani náznak argumentácie, ale sú aj také ktoré sa snažia prichádzať s novými argumentmi. Vďaka Bohu za ne. Akokoľvek to s referendom na Slovensku dopadne, za uplynulé mesiace mali viacerí možnosť čítať o adopciách a systéme adopcie v iných krajinách. Takisto sme sa dozvedeli o mnohých prípadoch, kedy podľa expertov homosexuálne páry sú schopné vychovávať deti takisto ako ostatní rodičia. Pre príklad uvediem článok, ktorý informoval o mnohých úspešných štúdiách, ktoré hovoria, že neexistuje žiaden rozdiel medzi deťmi vychovávaných v lesbických rodinách. Deti vykazujú rovnakú úroveň sociálnej, školskej/akademickej kompetencie detí. No, existujú aj štúdie, ktoré spochybňujú výsledky prieskumov v lesbických rodinách, keďže nemajú dostatočné množstvo respondentov a mnohé podľa expertov na tej druhej strane rieky dokonca zavádzajú. Viac si môžete prečítať v angličtine tu. Ja dôverujem Saleziánom, ktorí majú s výchovou mladých niekoľkoročné overené skúsenosti a takmer v každej ich knihe nájdete, že dieťa potrebuje vzory obidvoch rodičov aj ženy aj muža. Obidve pohlavia sú rozdielne a viem, že mnohé gender teórie sa to snažia spochybniť, ale ja si myslím, že medzi mužmi a ženami je veľmi veľa rozdielov a ak to chce niekto vyvrátiť, tak ma o tom nepresvedčí, lebo ja tie rozdiely vidím. Nemám ružové okuliare a viem, že rovnako ako v iných krajinách, raz to príde aj na Slovensko a deti si budú môcť adoptovať aj homosexuáli. Ale po prvé, na Slovensku je už aj tak veľa rodičov, ktorí sú na čakačke, lebo sami deti mať nemôžu a väčšina detí v domovoch sú zdravotne postihnuté a tie veľa adoptívnych rodičov nechce. Slovensko určite nie je krajinou, kde by bola núdza o adoptívnych rodičov. A po druhé nemôžeme zakázať rodiť matkám, ktoré sa potom o svoje deti nestarajú, ale urobiť všetko preto, aby mali deti, určené na adopciu tú najlepšiu možnú rodinu, môžeme.

  1. Nové obzory

No, podľa mňa obe strany zabúdajú na to,  že argumenty, ktoré používajú nikdy neuspokoja v odpovedi svoju protistranu. A dôvod? Väčšina ľudí, ktorí podporujú adopcie homosexuálmi neveria, že existuje niečo medzi nebom a zemou, čo by sa nedalo rozumom vysvetliť. Naopak, skupina ľudí, ku ktorej sa hlásim aj ja chápe, že nie je v našej moci všetko pochopiť a racionálne zdôvodniť. A existujú veci, ktoré sa nedajú vysvetliť rozumom. Neviem, prečo Boh stvoril homosexuálov a prečo im odoprel právo na prirodzené počatie dieťaťa a dal tento dar iba manželom (mužovi a žene), ktorí môžu prirodzene splodiť dieťa. Myslím si ale, že všetko má svoj zmysel, ktorý nemôžeme svojím rozumom pochopiť. Prečo chceme rozhodovať o niečom, o čom už dávno za nás rozhodol ten kto nás takto stvoril? Samozrejme, veda a technika nám dnes umožňujú mnohé prirodzené zákonitosti prírody meniť, ale sami vieme, že zahrávať sa s prírodou sa nevypláca. Tak ako podľa mňa nie je prirodzené vychovávať dieťa homosexuálnymi rodičmi, nie je prirodzené ani zamrazovať si vajíčka pred 30-tkou u žien, aby mohli odložiť materskú na neskôr a venujú sa kariére. V Googli to dokonca ženy dostanú ako zamestnanecký bonus. Takisto podľa mňa nie sú prirodzené ani formy hormonálnej antikoncepcie a ďalšie zásahy do kolobehu života. Samozrejme, riešením nie je ani  nezodpovedné rodenie detí ako na páse. (alebo ako „králici“)  Ale kto som ja, aby som súdila tých, ktorí si to nemyslia? Ja nemám právo nikoho odsudzovať za jeho postoje a životný štýl a rovnako si nemyslím, že by mal odsúdiť niekto mňa za to, že sa s vami podelím o môj názor. Každý má právo sám rozhodovať o tom, čo považuje za prirodzené a čo si vyberie a ako chce fungovať a nemusí byť hneď odsúdený z homofóbie.

Dnes sa viacerí boja niečo povedať, lebo sú hneď obvinení z rasizmu, či extrémizmu, homofóbie atď. Referendom, prosím vás, nik nešíri žiadnu propagandu proti otvorenej spoločnosti. Ajkeď si pána Dušeka vážim ako odborníka a má môj obdiv za všetko, čo vo svojom profesionálnom živote urobil, nesúhlasím s ním v tom, že referendom sa šíri propaganda proti otvorenej spoločnosti, keďže diskusia a verejná debata o problémoch v rodine na obidvoch protistranách otvorenú spoločnosť podľa mňa posilňuje. Nemyslím si, že ten kto je proti adopcii homosexuálmi, musí byť automaticky aj proti homosexuálom. To sú dve veľmi rozdielne veci. Ak si pán Dušek dovolí dať do jedného vreca extrémistov proti Židom a ľudí, ktorí podľa svojho svedomia neschvaľujú adopcie homosexuálmi, asi už prestávam všetkému rozumieť a je mi z toho smutno. Homosexuáli nie sú na žiadnom zozname ľudí, ktorých by sme chceli zavraždiť … Naopak viacerých ľudí v mojom okolí, ktorí sú homosexuálmi si veľmi vážim, rešpektujem a ja im právo na adopciu nemôžem ani zobrať, ale ani dať. Dokonca niektorí z nich so mnou zdieľajú ten istý názor a takisto sú proti adopciám detí homosexuálmi. Hovoria o tom, že viacerí z ich kamarátov, ktorí sú takisto homosexuálmi, chcú vyriešiť len svoju potrebu mať deti a nie naplniť potrebu detí, dostať lásku, výchovu a mať milujúcich rodičov. Samozrejme to posúdiť objektívne nevieme ani u nich ani u iných rodičoch, ale poukazujem na to, že existujú aj homosexuáli, ktorí to sami neschvaľujú. O podobných názoroch homosexuálov sa dočítate viac tu.

Nik nemá žiadne právo rozhodovať o životoch iných a ani si nemyslím, že máme na to nejaký dôvod. Referendom nikto o nikom nerozhoduje, ani nik nerozhoduje proti menšinám, ani nikto proti nikomu nebojuje, nik nikoho neodsudzuje. Ide o to, aby sme prezentovali svoj názor na to, ako by rodina mala vyzerať a fungovať a či cítime/necítime povinnosť sa zastať detí? Alebo je nám to jedno? Referendom sa nedá prijať žiadny zákon, ktorý by niekomu zasiahol do jeho práv, ani to nie je jeho zmysel. Ide o to, nebáť sa v dnešnej dobe prezentovať svoj postoj a názor, aj napriek tomu, že je staromódny, konzervatívny a že ostatní si myslia pravý opak. Jediné, čo môžem urobiť je rozhodovať o svojom živote a vyjadrovať súhlas/nesúhlas nad tým, čo vidím vo svojom okolí. Budem robiť všetko preto, aby som bola raz sama dobrou matkou. Neviem, či to odborníci dokážu na konci môjho života zmerať (kvalifikovanou kvantitatívnou metódou výskumu) či moje dieťa (ak mi bude požehnané) bolo šťastnejšie/ nešťastnejšie ako dieťa v rodine u homosexuálov, ale každopádne sa budem modliť, aby boli šťastné rovnako deti v kompletných, nekompletných, rozvedených či homosexuálnych rodinách. Veď deti si vyberať nemôžu.

 Samozrejme, referendum nie je len o adopciách, ale je to jedna z najdiskutovanejších otázok a preto sa jej venujem. Znenie všetkých otázok môžete nájsť nižšie:

  1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?
  2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?
  3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovat účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Teraz najčítanejšie