Čo som prečítala v roku 2015 a chytilo ma za srdce

V prvom rade by bolo dobré poznamenať, že čítam nielen pre potešenie, ale aj z povinnosti. Študujem totiž anglofónne literatúry, tak mám často na jeden semester kopec povinného čítania, ktoré ma nie vždy 100% baví. Popritom sa snažím čítať to, čo mi odporučia známi, to, čo mi už nekonečne dlho doma leží na poličke, ale riadim sa  aj zoznamom 1001 kníh, vďaka ktorému som spoznala množstvo skvelých, pre mňa neznámych autorov, ale aj veľa klasikov, ktorým som na chuť teda neprišla.

Pôvodný názov tohto článku bol To najlepšie, čo som prečítala v roku 2015, ale nakoniec ma škrelo to slovo „najlepšie“. Nechcem rozdeľovať knihy na dobré, či zlé. Literatúra je čisto subjektívna vec a ja neodsudzujem nikoho, kto má na knihy odlišný názor ako ja. Ja si tu len chcem subjektívne vyjadriť svoj subjektívny názor na diela, ktoré ma niečím oslovili alebo chytili. Možno tým viacerých ľudí odradím, ale áno, svojho času som hltala Súmrak a 50 odtieňov sivej, pretože ma to v tej dobe bavilo. Kto nad tým ohrnie nosom, nikdy neporozumie, že literatúra čaká na tú správnu chvíľu, kedy sa na nás vrhne a zatiahne do svojho sveta. Dnes by som ťažko súcitila s ligotavým Edwardom, či naivnou Anou, ale presne v tej chvíli, keď som tie knihy otvorila, tak ma opantali a ja sa za to nehanbím. Takisto hltavo som čítala Dostojevského, či Dreisera, tak ma nikto nemôže obviňovať, že sa riadim čisto mainstreamom, či pubertálnym pobláznením.

Rada by som svoj zoznam začala s tou fakt naj naj knihou, ktorú som dočítala pred pár týždňami a doteraz sa tak trochu neviem spamätať z dojmu, ktorý vo mne zanechala. Austrálsky autor Richard Flanagan a jeho The Narrow Road to the Deep North (Úzká cesta na daleký sever) mi boli odporučené na literárnom seminári o Austrálii mojím profesorom a asi od neho odteraz budem drankať tipy na knihy, pretože tento víťaz Man Bookerovej ceny z roku 2014 ma chytil a dva dni som sa od neho nevedela odtrhnúť. Príbeh o austrálskych vojnových zajatcoch v japonskom tábore za 2. svetovej vojny je až desivo naturalisticky vykreslený a plný grafických detailov, no zároveň podáva príbeh aj zo strany japonských dozorcov a aký dopad na nich mala vojna. Autorov štýl písania, pretkávaný básňami a poetickým jazykom by mi vadil v hociktorej inej knihe, ale tu nie. Nemám viac slov len to, že prečítajte si to, je to úžasné.

George R.R. Martin – A Song of Ice and Fire (Pieseň ľadu a  ohňa)
Ako fanúšička seriálu som dosť dlho odolávala tlaku prečítať si všetky diely série, lebo si zastávam názor, že seriálová/filmová adaptácia vždy niečo zmení z obsahu knihy a nechcela som sa hnevať, ako sa mi to stalo pri Harry Potterovi a iných takýchto počinoch. Keď však mali celú sériu v kníhkupectve v akcii, tak mi pár mesiacov zostala tróniť v poličke a chytať prach. Rozhodujúca chvíľa prišla vtedy, keď som letela na výlet za kamarátkou a pol dňa som mala stráviť cestovaním. Tak som prepadla celej sérii, KONEČNE sa naučila mená všetkých postáv, súvislosti, rody a detaily, ktoré som považovala za nepotrebné pri sledovaní seriálu. Cca dva a pol mesiaca a celá séria bola prečítaná, strávená a zaradená do môjho naj, hoci fantasy veľmi nemusím. Stačilo to však na vyvolanie závislosti a neistoty, ako to celé skončí. (Jon Snow musí prežiť!) Prosím George Martin, nezomieraj, už len preto, nech to nedopíše nejaký ghost writer, ktorý to celé pokafre.

Miles Franklin – My Brilliant Career (Moja skvelá kariéra)
Jedno z mojich povinných čítaní na austrálsku literatúru a téma mojej seminárnej práce. Neviem, čo som čakala od knihy publikovanej v roku 1901(!!!), ale to, že to bude také vtipné, sarkastické a feministické, určite nie. Autorka, ktorá vynechala svoje skutočné meno Stella, aby sa ako domnele mužský autor lepšie predávala, svoj prvý román napísala sčasti inšpirovaná vlastným detstvom prežitým v buši v chudobe a s otcom alkoholikom. Zachovala si však svoj štipľavý zmysel pre humor, sarkastické komentáre o manželstve a samotnom mužskom pohlaví a svoju túžbu po lepšom živote.  Pôvodne som si myslela, že kniha v slovenskom preklade ani nevyšla, ale teraz zisťujem, že ju Mladé letá vydali ako dievčenský román od 13 rokov. Nenechajte sa však takouto nálepkou odradiť, ja som sa v nej našla aj v mojom pokročilom veku 24 rokov.

Chuck Palahniuk – Rant (Oral History of Buster Casey)
                                                  – Haunted (Strašidla (Román (z) povídek))
Chuck Palahniuk je bezpochyby mojím najobľúbenejším spisovateľom. Autor Klubu bitkárov má neuveriteľný zmysel pre humor, ale hlavne pre hru so slovami, či konceptmi, ktoré vás zaručene vyvedú z miery. Tento rok som od neho čítala viacero kníh, no Rant a Haunted sa mu vydarili najlepšie. Rant je príbehom muža, nositeľa besnoty, ktorému sa toto ochorenie podarí povýšiť na pandémiu po celom svete a tým pádom sa stáva najnenávidenejším človek na planéte. Haunted je pre zmenu román, tvorený viacerými poviedkami. Mojím favoritom je jednoznačne poviedka Guts (Črevá), ktorú si autor veľmi rád vyberá na prednes na diváckych čítačkách a zaznamenáva si počet omdletých ľudí, ktorí to nezvládli. Áno, až také desivé, nechutné a zároveň geniálne sú jeho diela. Musíte sa na chvíľu zastaviť pri čítaní, predýchať to a absorbovať tie obrazy hrôzy, čo to vo vás zanechá.

Rohinton Mistry – Krehká rovnováha (A Fine Balance)
Jedna z kníh zo zoznamu 1001, ktoré si svoje miesto v takomto zozname určite zaslúžia. Príbehy najrôznejších ľudí v Indii, príbehy o krutosti, chudobe, no aj kráse života v takej drsnej krajine. Je to veľmi pekne napísané a hoci niekoho môže odradiť hrúbka knihy, určite to stojí za to.

Jeffrey Eugenides –Hermafrodit (Middlesex)
Od autora som čítala už Smrť panien, no až týmto románom si ma úplne získal, dokonca by som rada Hermafroditovi venovala aj časť diplomovky. Hermafrodit rozoberá témy ako incest a rodová identita, pričom dejovo aj štýlom písania to ani na malú chvíľu neprestáva byť zaujímavé.

Carol Shields – Denníky tesané do kameňa (The Stone Diaries)
Ďalšia kniha zo zoznamu 1001, pre ktorú som sa nadchla do takej miery, že som ju prečítala na jeden šup. Kronika jednej rodiny, prepojená príbehmi a fotografiami, napísaná geniálnym štýlom. Niet viac čo dodať.

Péter Esterházy – Harmonia caelestis
Musím sa priznať, toto dielo som neprečítala úplne celé. Je to hrubá buchla, do ktorej keď som sa zahryzla, nevedela som tomu štýlu prísť na chuť. Začínalo to prísloviami, krátkymi vetami, netušila som, o čo autorovi ide. Pri hlbšom preskúmaní som však zistila, že druhá časť knihy má už nejaký dej aj pochopiteľné myšlienky. Vtedy mi odľahlo a pochopila som, že táto kronika rodu Esterházyovcov je naozaj perfektné dielo. Príbehy o grófoch, ktorí prišli počas komunizmu o všetko a ako sa s tým celá rodina vysporiadala ma stopercentne zaujali, hoci tú prvú časť by som odtiaľ najradšej celú vyhodila. Ale proti gustu…

Harry Mulisch – The Discovery of Heaven – Objavenie neba
Holandská hrubá buchla, plná filozofických úvah a náboženskej mytológie. Mala som svoje pochybnosti, či ma také niečo bude baviť, ale prehryznutie sa cez tých X stoviek strán stálo za to. Právom je tento najlepší holandský román v zozname 1001 a ja ho každému vrelo odporúčam.

Jonathan Franzen – Freedom (Sloboda)
K tejto knihe som sa dostala vďaka odporúčaniu Sama Marca v jeho blogu. A už teraz mám vo wishliste knihy, ktoré pochválil tento rok. Franzen je úžasný a neviem sa dočkať, kedy sa dostanem ku The Corrections, ktorá je že vraj ešte lepšia. Táto analýza jedného amerického manželstva sa číta naozaj ľahko, pričom vo Vás zanechá ľahký pocit depresie, čo sa vzťahov týka.

Ira Levin – Rosemary’s baby (Rosemary má dieťatko)
Priznávam sa, kúpila som si ju len preto, že predslov napísal Chuck Palahniuk. A keďže ho obdivujem, uctievam a milujem, tvrdím presne tak ako on, že táto kultová hororová klasika je geniálna. Ešte viac ma potešila filmová verzia od Romana Polanského, ktorá sa od slova do slova držala knihy (na moje veľké počudovanie zázraky existujú).

Khaled Hosseini – A Thousand Splendid Suns (Tisíc žiarivých sĺnk)
Nechcem vyznieť ako príliš zanietená feministka, ale málokedy sa stáva, že chlap-autor dokáže vystihnúť dušu svojej hrdinky-ženy. Nech akokoľvek ospevujem Dostojevského, ženy v jeho dielach pripomínajú skôr hysterky a to mi potom uberá z celkového dojmu z jeho diel. Hosseini sa však dokonale vcítil do postavenia žien v moslimskom svete a napísal román, ktorý pochopí a precíti hocikto, či muž, či žena. Musím sa priznať, pri čítaní som plakala a keď niečo čítate cez slzy, nikdy na taký príbeh nezabudnete. Na poličke ma už čakajú Majster šarkanov a A hory odpovedali ozvenou, na ktoré sa teším a pripravujem si balíčky vreckoviek.

Ron Rash – Serena (Když žena touží po moci)
Myslím, že na tento román som natrafila v nejakom rebríčku o filmových adaptáciách, ktoré mali vyjsť v roku 2015. Hlavnú úlohu mala hrať Jennifer Lawrence, tak som si povedala, že by som si to rada najprv prečítala. Dvakrát som tú knihu objednala cez Ebay z Veľkej Británie a dvakrát sa stratila niekde na pošte. Potom som na ňu náhodou natrafila v kníhkupectve a aj napriek tomu, že som myslela, že osud mi naznačuje, nech to nečítam, som si ju kúpila. A naozaj neľutujem, hoci som si musela naštudovať názvy všetkých možných drevín, keďže román je z drevorubačského prostredia. Strhujúci dej ma nadchol, no s filmom prišlo sklamanie. Samozrejme, zasa raz to celé zmrvili a kniha zostala tou lepšou verziou príbehu.

Thomas Hardy – Far from the Madding Crowd (Ďaleko od hlučného davu)
Neviem, akým spôsobom sa mi toľké roky Thomas Hardy vyhýbal, hoci som vždy rada čítala Austenovú, Bronteové, aj všetkých britských klasikov. Raz som sa však nudila a siahla po najzaprášenejšej knihe na poličke a oplatilo sa. Nevedela som prestať čítať a zistiť, s kým vlastne tá Bathsheba Everdene nakoniec skončí. Budem sa opakovať, ale aj Hardy je ako Hosseini autorom, ktorý vie podať príbeh ženskými očami. Hneď som sa nadchla, zohnala od neho tristo iných kníh, ale ešte nič tento román neprekonalo, hoci aj Tess of the D’Urbervilles má svoje čaro a šmrnc. Tohtoročná filmová adaptácia sa tiež veľmi vydarila, hlavne obsadený Matthias Schoenaerts ako Gabriel Oak.

Bonus: Ray Bradbury – Fahrenheit 451
Akurát dnes som dočítala toto dystopické dielo o svete bez literatúry a hoci možno dejovo ma to až tak nezaujalo, koncept ilegálnosti kníh a to, že niekto bez boja zvolí život bez príbehov na papieri, ktoré nás obohacujú, ma desí. Som jednou z tých, čo fetujú vôňu nových kníh, ale aj zápach obstarožných kúskov v antikvariáte. Musím sa krotiť, keď som v kníhkupectve a ešte viac, keď si na burze kníh v Starej tržnici držím ruky pevne vo vreckách, aby som odtiaľ neodišla s plnými taškami a prázdnou peňaženkou. Knihy milujem, študujem, čítam, pretože ma to baví viac, ako hocičo iné a ak mi šťastie bude žičať, raz literatúru budem aj prednášať a sama písať. Z Bradburyho ma mrazilo, ale zároveň som sa musela zastaviť pri niektorých krásnych vetách, ktoré ma naozaj zaujali. Ak Vás ku čítaniu neinšpiruje nič iné, tak minimálne táto kniha stojí za zamyslenie sa nad ľudstvom a jeho skutočným bohatstvom.

Dúfam, že som Vás na čítanie trochu navnadila a seba na písanie podobných článkov :)
Pekné Vianoce a veľa času na čítanie!