Oľano 2.0
„Matovič je Matovič, ale ten, kto držal kľuče od miešačky a mohol/mal konať, je/bol premiér Heger. Len aby sa nezabudlo, pre budúce interpretácie“, tak znie výrok Miroslava Kollára spred necelého roka, ktorý dnes odovzdáva stranu do rúk Eduarda Hegera.
Je to trochu schizofrenické, Miroslav Kollár patril medzi najväčších kritikov strany Oľano, verejne kritizoval ľudí, ktorí len ticho prihliadali na to, ako Matovič riadi túto krajinu a dnes ich víta s otvorenou náručou a odovzdáva im stranu, ktorá po mesiaci opäť mení meno. Víta do strany Jaroslava Naďa, či Jána Budaja, ktorí bez problémov obhajovali Igora Matoviča a fandili mu, pretože to bol podľa nich skvelý politik. Možno je ním pre nich dodnes, pretože Eduard Heger ani na úvodnej tlačovke nedokázal pomenovať problém Oľana a nevedel odpovedať na otázku, čo je s touto stranou zle a prečo z nej odchádza.
Politika je o kompromisoch a v zlej dobe je potrebné vidieť veci pragmaticky, nie však naivne a hlúpo. Eduard Heger bol symbol neschopnosti politikov v Oľano. Tvrdil to aj Miroslav Kollár a s jeho výrokmi sme súhlasili. Prečo má byť teraz alternatívou pre pravicového voliča? Čo kvalifikuje premiéra, ktorý nevedel udržať na uzde vlastných ministrov za lídra pravice? Eduard Heger rovnako ako aj jeho priatelia z Oľano sa dostali na chrbte Igora Matoviča do parlamentu a vlády, to je však všetko, čo títo ľudia v politike dokázali. Na viac nemajú a dokazovali to po celé volebné obdobie.
Česť výnimkám. Pri Hegerovi sa zjavili aj zo 2 mená, ktoré stoja za zmienku, celý ich projekt je však nezmysel, tvorí sa Oľano 2.0, odsúdené na volebný výsledok do 6%. Môžeme voliť ďalšieho spasiteľa, avšak tento bude len nevýrazný a nebude vedieť odpovedať ani na otázky.
