J. K. Rowlingová: Harry Potter a Dary smrti (Čitateľský denník 10/2023)
„»Neľutuj mŕtvych, Harry. Ľutuj živých a predovšetkým tých, čo žijú bez lásky. Svojím návratom môžeš zaistiť, že bude menej duší zmrzačených, menej rodín roztrhnutých. Ak sa ti zdá, že ten cieľ za to stojí, tak sa zatiaľ rozlúčime.«
Harry prikývol a vzdychol si. Odísť z tohoto miesta nebude tak ťažké, jako bolo vojsť do lesa, hoci tu bolo teplo, svetlo a pokojne, a on vedel, že sa vracia k bolesti a strachu z ďalšej straty. Postavil sa a Dumbledore vstal tiež a veľmi dlho si hľadeli do očí.
»Povedzte mi ešte poslednú vec,« požiadal Harry. »Je toto skutočné? Alebo sa to odohráva iba v mojej hlave?«
Dumbledore sa naňho usmieval a jeho hlas sa mu silno ozýval v ušiach, hoci jasná hmla znovu klesala a zakrývala jeho postavu.
»Samozrejme, že sa to odohráva v tvojej hlave, Harry, ale prečo, prepána, by to malo znamenať, že to nie je skutočné?«“
Tak som sa po troch rokoch opätovného čítania dostal až na koniec najslávnejšej čarodejníckej ságy. Príbeh sa uzatvára, postavy dospievajú (alebo zomierajú) a lord Voldemort sa blíži k bránam Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Naposledy, definitívne a s najmocnejším Darom smrti v ruke.
V Polovičnom princovi sa začalo pátranie po horcruxoch — mocných artefaktoch uchovávajúcich časti rozštiepenej Voldemortovej duše. Po Dumbledorovej smrti sa ich Harry, Ron a Hermiona vyberajú hľadať a postupne ničiť, čo sa však ukáže ako neľahký úkol. Mimo Rokfortu, mimo priateľov, mimo domova.
Opustenie kulís, na ktoré sme boli počas predchádzajúcich šiestich kníh zvyknutí, je odvážny a osviežujúci krok, ktorý by snáď aj vyšiel, ak by bol napísaný úplne ináč. Neviem, či to bolo tlakom, ktorý spolu s veľkou slávou na Rowlingovú doľahol, ale urobila tu niekoľko formálnych krokov späť a vrátila sa k jednoduchému epizodickému rozprávaniu ako v prvých častiach. To, čo mohlo byť veľkolepým a mnohovrstevnatým románovým zakončením je tak zbierkou akčných sekvencií odškrtávajúcich si známe destinácie čarodejníckeho sveta.
Keďže je ale tento svet — a postavy v ňom — dobre a živo popísaný, funguje tu ešte stále tá základná alchýmia. Ministerstvo mágie, Gringottbanka, Godricova úžľabina, Rokville — neobjavujeme síce nič nové, ale to staré stále pôsobí radosť. Navyše si v Daroch smrti konečne prečítame celý Snapeov príbeh (spoločne s Dumbledorom sú mojimi najobľúbenejšími postavami a pedagogickými vzormi), rozhovor o smrti na stanici King’s Cross a záverečnú vetu, ktorá je svojou nejednoznačnosťou úplne geniálna.
Končí sa teda môj návrat do rokfortských lavíc. Najsilnejší bol v štvrtom a piatom ročníku, ale aj ako celok — až na niektoré výhrady — na mňa stále funguje na výbornú. Snáď sa aj k ďalším generáciám dostane tento silný príbeh o priateľstve, odvahe, odpustení, sebaobetovaní, smrti a láske, ktorý formoval moje dospievanie.
J. K. Rowlingová: Harry Potter a Dary smrti
Ikar, 2009
624 strán
70 %
plusy
• dôležité a formatívne témy pre (nielen) dospievajúceho čitateľa
• uspokojivé zakončenie kultovej ságy
• dojímavý Snapeov príbeh
• návrat do viacerých známych kulís
mínusy
• dej založený na striedaní akčných atrakcií
• absencia románovej hĺbky
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.
Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.
