O najvplyvnejšej fontáne na Slovensku, ktorá dráždila Oszkára Világyho aj Richarda Sulíka. Fontánka Občana S je totižto skutočná.

Príbeh fontány začneme tak ako sa patrí – od konca a to suchopárnymi oznámeniami úradov o dvoch projektoch:

• AUTOMATIZOVANÝ SKLAD HOTOVÝCH VÝROBKOV (https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/automatizovany-sklad-hotovych-vyrobkov)
  Všimnite si predstavenie a úvod projektu vo zvýraznenom texte dole na 3.strane.
• TWIN CITY BRATISLAVA (TU)
  Všimnite si stavebný podobjekt SO C2.722 Vodné prvky (fontány, fontánky na pitie)

A teraz môžeme rozpovedať krátky príbeh najvplyvnejšej fontány na Slovensku. Stále však od konca. Kópia najvplyvnejšej fontány sa nachádza v priemyselnom parku Kostolné Kračany. Toto je pohľad od fontány smerom na priľahlé územie:

Všimnite si ten les – stavba priemyselných hál bola prispôsobená tomu, aby spôsob odvodu dažďových vôd bol odvedený do tohto lesíka, ktorý bol pred začiatkom výstavby vysychajúcim a zanikajúcim. Teraz začína znovu prosperovať. Táto fontána je súčasne aj prirodzeným meracím zariadením – ak funguje ako má, tak je to dôkaz toho, že je zabezpečený správny vodný režim. Ak nefunguje, začnú sa v obci zaoberať tým, čo to spôsobuje. V okolí tejto fontány sa nachádzajú aj servisná šachta a vodomerná šachta pre monitorovanie vôd.

Kostolné Kračany majú fontánu aj na miestnom futbalovom štadióne a sú na ňu veľmi hrdý:

Práve táto fontána je najvplyvnejšia fontána na Slovensku. Postavili ju začiatkom 80tych rokov 20teho storočia a je dodnes plne funkčná. Následne získala pomerne veľkú popularitu na Dunajsko-Stredsku, lebo sa tu odohrávajú dedinské zápasy a vtedy sa okolo nej hrajú deti, a chlapi si v nej chladia pivo. V novodobých dejinách Slovenska získala pozornosť v kontexte blogu Oskara Világyho zosmiešňujúceho Občana S za fontánky pri štadiónoch (TU) a miestni to chápali aj ako sprostredkovaný útok na ich vlastnú identitu a spôsob života a začali to dávať pomerne jasne najavo vo svojom regióne; pochopili to aj ako rivalitu s Dunajskou Stredou, ktorá vlastný priemyselný park nemá (všetko je kataster Kostolných Kračanov). Aj preto potom následne automaticky urobili podobné opatrenia v priemyselnom parku – to bol ich nápad a sami na ňom trvali. Bola to požiadavka obce a súčasť ako chceli budovať svoju identitu – aj preto je fontána v priemyselnom parku podobná tej pri štadióne – je takýmto výrazom potvrdenia skutočnosti, že Kračania si za fontánou stoja a nenechajú sa o ňu pripraviť.

Toto nasledovalo ako zveľadenie obce na úplnom konci minulý rok:

Z naštartovaného rozvoja obce zrekonštruovali obecný dom, miestny úrad aj kultúrny dom:

Prečo až na konci? Lebo to chceli mať urobené poriadne a kvalitne a pekne. Súčasne sa nechceli spoliehať na cudzie financovanie a chceli si to urobiť podľa vlastných predstáv. Chceli, aby obec bola výsledkom ich práce a spoločnéhé úsilia, kedy dávajú dokopy nové výzvy a riešia ako budú ľudia v tejto obci kvalitne žiť. Potrebovali preto zabezpečiť financovanie nielen chodu obce ale aj jej investičnej činnosti. Chceli sa naučiť, ako gazdovať na svojom a spoliehať sa pri tom len sami na seba. Ale nie sami – v spolupráci s priateľmi, ktorých okolo seba zhromaždili, aby im pri tom pomohli. Zelený priemyselný park s fontánou, ktorý oživil blízky les je zdrojom financovania aj samotného rozvoja a chodu obce. Cyklus sa uzavrel obec zosúladila hospodárske a sociálne záujmy s ekologickými. Firmy z priemyselného parku sa podieľajú na chode obce finančne ale aj životom, zúčastňujú sa na živote miestnych spolkov a obecných udalostiach. Stali sa integrálnou súčasťou obce a miestnej komunity.

Potrebujem povedať ešte toto: právo životného prostredia je tzv. právo tretej generácie (http://ludskeprava.euroiuris.sk/index.php?link=gen_lud_prav); ale takým je aj právo na hospodársky a sociálny rozvoj. Problémom je, keď sa jedno právo uplatňuje na úkor druhého. Vtedy sa môžeme hádať a ja budem nadávať na nenažratých developerov a zbohatlíckych priemyselníkov a zadubených hlúpych ministrov hospodárstva či životného prostredia; druhá strana zase na ochranárov, ktorí spôsobujú premnoženie medveďa a nivočenie úrody a budú sa snažiť občanov a aktivistov obmedziť aj legislatívne.  To by však nefungovalo. To, čo ja robím je, že hľadám spôsob, akým čo najviac vyhovieť životnému prostriediu a súčasne aj hospodárskemu a sociálnemu rozvoju (čl.51 ods.1 Ústavy SR). Urobili to aj Kostolné Kračany a musím uznať, že ukážkovo.

To, čo som v skutočnosti svojou činnosťou naštartoval je zelená transformácia hospodárstva – nastaviť nové fungovanie podnikania tak, aby bolo zelené a ekologické, aby ochranári neboli v rozpore s podnikateľmi. Nastavil som nový ekologický zelený štandard, ktorý sa presadil v bankovom financovaní (tzv. DSG modely), v strategickom plánovaní rozvoja miest a obcí (zelené strechy, zelené parkoviská, fontány a ďalšie opatrenia sa stali štandardnou súčasťou nových územných plánov a programov sociálneho a hospodárskeho rozvoja). Mnohých podnikateľov, developerov a priemyselníkov som naučil novému roizmýšľaniu. Vymohol som si pozornosť celej spoločnosti, aby sa tejto téme venovala. To chce veľa práce a veľa sebauvedomenia od každého zúčastneného aktéra. Nebolo to ľahké a vyžaduje to aj veľa sebazaprenia najmä v kontexte neprajníkov a verejných antikampaní. Ale zrejme aj to je údel aktivistu a ja predsa musím ísť príkladom… :)

Mimochodom – základným prvkom fontány je voda – potrebujete ju zabezpečiť a potrebujete s ňou potom niečo robiť, potrebujete nastaviť správny kolobeh vody. Fontánky ako environmentálne opatrenie neboli len samoúčelným estetickým prvkom, ale boli spôsobom, ako nakladanie s vodami dostať do širokej pozornosti a aby sa s vodou začalo pracovať ako súčasťou územia, ktorú potrebujeme dať do súladu napr. so stavbou a nie aby to boli prvky, ktoré si navzájom škodia (vodná erózia stavby alebo naopak znečisťovanie vôd) – to sa však bežne dialo, lebo nikto tejto problematike nevenoval dostatočnú pozornosť. Jednou z vecí, ktoré potrebujeme totiž v akomkoľvek území nastaviť a to celoplošne je správny kolobeh a fungovanie vody – od toho sa všetko ostatné odrazí. Vidíme, že krajina sa vysušuje. Vidíme, že klimatická kríza začína naberať na obrátkach. Treba konať a treba konať hneď. Treba začať v malom a naučiť sa to a následne pokračovať s väčším manažmentom vôd vo väčšom území. Počíátať s vodami pri krajinotvorbe. Pri územných plánoch. Pri zmierňujúcich opatreniach klimatickej krízy. Všade.

Tak a teraz vidíte celú reťaz – za začiatku „Slávikova fontána“, na konci prosperujúca obec a jej obyvatelia a to v príjemnom a kvalitnom životnom prostredí a zároveň inšpirácia ako možno pristupovať k riešeniu väčších problémov spojených s klimatickou krízou. A o to mi ide a o to som sa celý čas snažím. Táto fontána z Kostolných Kračanov ma inšpirovala, aby som podobné prvky žiadal aj v developerských a priemyselných parkoch – ukázalo sa, že nielen Bratislava a bratislavský developer môže priniesť nové impulzy do nových regiónov ale aj regióny takýmito počinmi vie spätne ovplyvniť kvalitu života v meste. Developeri totiž začali používať fontány ako integrálnu súčasť ich projektov, ako svedčí toto oznámenie o začatí stavebného konania jedného projektu v Bratislave – obsahuje stavebný podobjekt SO C2.722 Vodné prvky (fontány, fontánky na pitie):Možno o tom za nejaký čas nebudú bratislavčania tušiť, ale táto fontána na Mlynských Nivách je sesternicou tej v Kostolných Kračanoch. Vyrovnávanie medziregionálnych rozdielom môže fungovať oboma smermi. Z Bratislavy do regiónov prúdi najmä ekonomická sila; naspäť do Bratislavy sa vrátia príklady dobrej praxe a kvalitné životné prostredie.

Kostolnokračanský priemyselný park sme spolu s obcou začali budovať pred cca 7 rokmi, dnes je obsadený približne na 70%:

Nachádzajú sa tu viacerí známi svetoví výrobcovia – napríklad aj Mondelez, ktorý v poslednej dobe vzbudil celosvetovú pozornosť tým, že prenesie výrobu známej čokolády Toblerone zo Švajčiarska na Slovensko – v dôsledku čoho už nebude môcť na obale byť zobrazený Matternhorn. Chýry, že na obale bude miesto toho Gerlach sa síce nepotvrdili (TU), ale Slovensko predsa len dá niečo svetu aj cezx Toblerone.  Slovami klasika – skutočne robíme zo Slovenska druhé Švajčiarsko… 😊 A to je ďalšie spojivo, ktoré dáva do súvisu Bratislavu a Kostolné Kračany. Mondelez Toblerone bude síce vyrábať na Račianskej v Bratislave, ale nové výrobné priestory v nových halách má aj v Kostolných Kračanoch. Tu sa môže mnohému naučiť z ekologického staviteľstva a ekologického prístupu obce. Následne to môže šíriť do celého Sveta – to, čo sa naučilo a ešte naučí na Slovensku. Možno to Mondelez vysvetlí aj konkurencii z Nestlé, ktorá chce vodu sprivatizovať (TU). Až taký vplyv má najvplyvnejšia fontána na Slovensku a možno aj na Svete. Určuje, ako sa bude budovať zelený priemysel. Príkladom. Kvalitu na Slovensku totiž máme, pracovitých ľudí tiež a zatiaľ stále aj kvalitné životné prostredie a prirodzene správny prístup k nemu, ktorý je súčasťou našej národnej identity (Karol Duchoň: V Slovenských dolinách – V dolináááááááách, tam si človek sám svoju prírodu chráni…). Teraz už len na tom Slovensku treba gazdovať tak ako sa patrí… S úctou k človeku a k životnému prostrediu. A ostatné príde samo. Aj celý Svet sa bude od nás učiť ako na to.

Marcel Slávik, predseda Združenia domových samospráv