Gruzínci práve zápasia so svojou proruskou vládou o miesto v Európe

Včera sa v parlamente prerokovával zákon o zahraničnom vplyve. Má identifikovať subjekty, ktorých viac ako 20% príjmov pochádza zo zahraničia a plánuje ich označiť ako zahraničných agentov. Podobný zákon majú v Rusku a Maďarsku. Jeho prijatím by sa skomplikoval vstup Gruzínska do EÚ, keďže je nastavený proti ľudským právam a občianskym slobodám.

Táto skutočnosť vyhnala do ulíc tisícky Gruzíncov po celom svete. V prvom čítaní bol prijatý a to vyvolalo masové protesty. Gruzínci toto robia v nepravidelných časových intervaloch vyše dvesto rokov. V roku 1921 ich anektoval Sovietsky zväz len 9 mesiacov potom, čo uznal ich nezávislosť. V čase, keď sa prijímala prvá gruzínska ústava, ktorej viac ako polovica bola venovaná ľudským právam, Gruzínci bojovali s jednotkami sovietskej armády v Tbilisi.

V roku 1989 sa takto vzbúrili tiež proti sovietskej armáde a požadovali samostatnosť. Stálo ich to obete na životoch. Po 34 rokoch stoja na triede Rustaveli pred parlamentom znova. Medzitým sa zorganizovalo kopec protestov proti ruskej okupácii. Bojovali v dvoch vojnách. V súčasnosti Rusko okupuje 20% gruzínskeho územia a vláda úplne cynicky predáva krajinu Rusom. Miestny oligarcha Ivanišvili, ktorý zbohatol v Rusku a stále tam má výrazný podiel biznisu upláca poslancov, aj všetko, čo mu príde do cesty.

81% Gruzíncov si želá vstup svojej krajiny do EÚ. Vláda ich ignoruje a včerajšie protesty rozohnala nadránom, po desiatich hodinách, vodnými delami, zvukovými a svetelnými granátmi, slzotvorným plynom. Kopec ľudí bolo zatknutých, mnohí zranení. Kričia “Nie ruskému autoritárskemu režimu. Gruzínsko patrí do Európy”.

Už pred prijatím zákona v prvom čítaní sa ozývali rôzne mimovládne organizácie, predstavitelia politického aj kultúrneho života, kňazi Gruzínskej ortodoxnej cirkvi aj Moslimská rada, menšiny ako Udiovia. Napriek tomu prešiel. Prezidentka Zurabišvili na to hneď reagovala z New Yorku, kde je na pracovnej ceste. Vyslovila sa, že tak ako sľúbila, zákon vetuje, že dovedie Gruzínsko do Európy, lebo si dala tento sľub už dávno. Zákon sa teraz posiela Benátskej komisii na posúdenie, avšak parlament má stále väčšinu na prelomenie veta prezidentky.

I keď je dosadená Ivanišvilim, očividne si postavila hlavu, vôľa ľudu a ústava, v ktorej má Gruzínsko zakotvené deklarovanie snáh o vstup do euroatlantických štruktúr sú jej prednejšie.

My sme neurobili nič, keď si Rusko vzalo Abcházsko a Južné Osetsko. Predstavitelia EÚ sa roky chodili ďalekohľadom dívať na to, ako ruskí vojaci posúvajú plot oddeľujúci Južné Osetsko a Gruzínci so zúfalstvom čakali, kedy sa ich vláda spamätá, či to nebude, až keď sa ten plot objaví v Gori. Teraz sa vracajú zo zahraničia, národ je na nohách. Bojujú o svoju európsku budúcnosť. Na protestoch sa objavujú aj Rusi, ktorých do Gruzínska ušlo pred Putinom celkom dosť. Jeden z nich držal transparent s nápisom: “Som z Ruska, pred týmto som ušiel. Bojujte!”

Niekoľkokrát sa mi stalo, že ma Gruzínci pri rozhovoroch o situácii v ich krajine žiadali, aby sme im my Európania pomohli. Snažila som sa im vysvetliť, že sa to nedá, že my nemôžeme zvrhnúť ich vládu. „Tak aspoň uvaľte sankcie na Ivanišviliho“, povedali.

Mať za suseda Rusko je hotové nešťastie. Mali by sme to pochopiť aj na príklade Gruzínska a robiť všetko preto, aby sa nám to jedného dňa nestalo. #sanctionivanishvili