Každý hlas sa prepláca

„Toto nie je o kupovaní voličov, to je o bití na poplach, toto je o bití pre záchranu Slovenska, lebo v skutočnosti 30. septembra pôjde tejto krajine o všetko,“ uviedol predseda strany OĽaNO Igor Matovič. Obhajoval sa, že chce zvýšiť volebnú účasť aby sa zabránilo zvoleniu „mafie“ v Septembrových voľbách a vzniku extrémizmu ako v Nemecku v tridsiatych rokoch minulého storočia.

Odhliadnuc od debaty ohľadne aktuálnej politickej situácie na Slovensku, pozrime sa na to či existujú benefity za platenie voličom za účasť na voľbách.

Pokiaľ, podľa podporovateľov tohto návrhu, budú mať občania finančnú odmenu pri účasti na voľbách, tak to zvýši ich účasť. Podporovatelia si myslia, že pri vyššej volebnej účasti môže byť výsledok volieb reprezentatívnejší, pretože sa bude brať do úvahy názor väčšej skupiny ľudí. A teda, že výsledok volieb bude legitímnejšie.

(Dôvod, prečo si líder OĽaNO myslí, že vyššia volebná účasť poškodí práve SMER, HLAS, ĽSNS alebo Republiku autorovi tohto článku trochu uchádza)

Všeobecne vo svete majú niektoré demografické skupiny, ako napríklad voliči s nízkymi príjmami alebo menšiny, nižšiu volebnú účasť v porovnaní s inými skupinami. Príspevok občanom za účasť na voľbách by mohla pomôcť povzbudiť tieto skupiny k účasti. To by mohlo napríklad pomôcť znížiť finančné prekážky, ktoré bránia voliť, ako sú napríklad náklady na dopravu do volebných miestností.

Naviac, na rozdiel od povinného hlasovania neporušujeme slobodu jednotlivca ani nespravodlivo netrestáme ľudí, ktorí majú legitímne morálne alebo iné výhrady voči účasti na voľbách.

V čom je teda problém? Najprv to očividné – platenie občanov za účasť na voľbách by si vyžadovalo dodatočné finančné prostriedky. Ak by volebná účasť v budúcich parlamentých voľbách ostala taká istá ako v roku 2020, tak by to štát stálo 1,5 mld. eur. Pre porovnanie, to je takmer polovica toho, čo dalo Slovensko v roku 2017 na školstvo.

Platenie občanov za účasť na voľbách by sa mohlo považovať za formu úplatkárstva, ktorá by mohla narušiť integritu demokratického procesu. Predstavte si voľby, v ktorých hlavnou témou nebude zdravotníctvo alebo štátny dlh, ale súťaž medzi stranami o to kto dokáže najviac zvýšiť príspevok k voľbám.

Občania sa zúčastnia volieb len kvôli odmene, a nie z občianskej povinnosti alebo podpory konkrétnej strany. Platenie občanom za účasť vo voľbách zvýši počet neinformovaných a neangažovaných voličov. V lepšom prípade títo voliči zahodia do urny prázdny lístok. V horšom prípade zakrúžkujú prvú politickú stranu ktorá im padne do očí. V každom prípade to bude viesť k menej reprezentatívnemu výsledku.

Dôvody za volebnú neúčasť sú zložité a rôznorodé. Platenie občanom nevyrieši tieto problémy. Niektorí ľudia napríklad nemusia voliť, pretože si myslia, že politický systém je skorumpovaný alebo nezastupuje ich záujmy.

Alternatíva

Sú lepšie cesty ako zvýšiť volebnú účasť. Mnohých potenciálnych voličov odrádza nedostatok informácií o hlasovaní. Poskytnutie jasných informácií o hlasovaní a volebnom systéme uistí voličov, že rozumejú volebnému procesu. Účasť vo voľbách môžu uľahčiť aj ďalšie opatrenia, ako dostupné hlasovanie poštou.

Čo sa týka volebného systému ako takého, tak ten ostane reprezentatívnym keď zachováme vo voľbách do NR SR systém proporcionálneho zastúpenia v jednom celoštátnom volebnom obvode, namiesto systému s viacerými volebnými obvodmi, pre ktorý argumentuje rada poslancov.

Tento volebný systém môžeme urobiť ešte viac reprezentatívnym tým, že zavedieme preferenčné hlasovanie. V ňom voliči zoradia kandidátov podľa ich preferencií. Kandidáti, ktorých uprednostňuje väčšina voličov, budú zvolení, aj keď nebudú voľbou číslo jedna väčšiny voličov.

Namiesto vyhadzovania peňazí, 1,5 mld. € by sa radšej mohlo použiť v školstve alebo zdravotníctve. Konkrétne školstvo by sa mohlo reformovať tak, aby sa voliči namiesto recitovania básničiek z pamäti naučili históriu Slovenska alebo ako funguje štátny aparát. Ako príklad prečo potrebujeme reformu školstva je výsledok prieskumu agentúry AKO, podľa ktorého len 42% Slovákov vie povedať, kedy vznikla ich republika.

Samozrejme, tieto reformy nie sú radikálne a nevyvolávajú vášne. V politike vyhrávajú senzácie. Reforma školstva, volebného systému a zvyšovanie angažovanosti voličov nie je v očiach občanov taká lákavá ako peniaze na ruku. Problémom je, že práve tie najnudnejšie reformy sú tie, ktoré potrebujeme.

Zvýšiť záujem ľudí o politiku sa dá z krátkodobého hľadiska urobiť len umelo. Čo potrebujeme sú štrukturálne zmeny. Cieľom nie je mať viac voličov. Cieľom je mať viac informovaných voličov. Hodiť 500-eurovú bankovku na každého kto sa ukáže pri volebnej urne toho nedosiahne.