Šikana na dejinách umenia

Písal sa rok 2003 a ja som sa zodpovedne pripravovala na štátne skúšky. Podľa vtedajších pravidiel školy bola každá katedra povinná vypísať presný počet štátnicových tém a z tých sme si mali „ťahať“. Na našej katedre to však nikto nerobil. Kolovali akési ústne podania od starších študentiek a študentov, že „sa spýtajú niečo k diplomovke a tak“. Pokiaľ tie štátnice chcete urobiť, nebudete predsa na seba zbytočne upozorňovať a otvorene vystupovať proti otráveným pedagógom zalezeným v zafajčených dúpätiach, že konajú protiprávne. Kolovala aj legenda, že jediná, ktorá urobila štátnice na prvý pokus bola Radka Žvaková.

Nechcela som tomu veriť. Študovala som paralelne na Universität Wien a keď sa mi podarilo dostať prvú jednotku od profesora Lorenza z ústnej odpovede o baroku v nemčine, dovolila som si prežívať niečo ako sebadôveru. Počas detstva som fičala na starých dobrých stereotypoch, že slušné dievča nemá byť pyšné a neposlušné. A to rodičia neboli nejakí konzervatívci, dokonca sa aj zaujímajú o vizuálne umenie. Taká bola asi doba… Alebo som si príliš pripúšťala kresťanskú (dez)interpretáciu tradičného miesta ženy v spoločnosti. Moja rebélia v puberte sa totiž prejavovala tak, že som začala chodiť do kostola a do rôznych spoločenstiev. Možno som mala viac piť.

Dnes chápem, že slušnosť nie je nechať si po sebe stúpať a pokora sa môže a potrebuje kombinovať so sebadôverou, ktorá ale potrebuje vychádzať z vnútra a nie zo známok v škole. Takže naspäť do roku 2003. Učím sa, nechápem spolužiakov, že si idú rozdeliť 4 štátne skúšky na niekoľko termínov, veď sa 5 rokov pohybujem v témach, nemám problémy s pamäťou a sústredením a chcem predsa kvety a fotku na schodoch pred právnickou! Chcem sa posunúť ďalej, nechcem si študentskú mladosť predlžovať opakovaním (nič proti ľuďom, čo tak činia). Takže idem s patričnou trémou ale aj prípravou dnu, dozviem sa konečne svoje otázky, robím si prípravu a na každú tému rozprávam predpísaných 20 minút. Profesor Bakoš zahlási, že za dva. Môže byť, moja odpoveď nebola zas absolútne brilantná a chápem jeho výhrady. Ostatní vyrieknu niečo, čo som už za tie roky dosť vytesnila, ale význam bol asi taký, že: neprospela.

Nemám s tým problém, keby som sa na to vyflákla, alebo zo seba nedostala ani slova, ale pri normálnom odpovedaní?! Adepta/ku na vyhodenie zo štátnic si predstavujem asi takto: Kašle na školu celé štúdium, odpovedá zlé fakty, celé štúdium ledva prelezie skúškami… Nič také sa mi nedialo. NEPROSPELA. Odvolať sa nedá, svedkovia nie sú. Tuším si počas mojej odpovede robil prípravu Miro. Možno nepočúval. Ale paralelne musel vnímať, že som pripravená, veď ma aj pozná!!! Vychádzam z budovy a stále nechápem. Jasné, aj na základke sa stretneme s „učkami“, ktoré si na niekoho sadnú. Učky môžu mať zlé dni a niekedy hodnotiť naprd. Ale tu prestáva sranda. Chodím okolo právnickej s hlúčikmi rodinných príslušníkov s kvetmi… Chodia mi oznámenia spolužiakov a spolužiačok zo strednej… ja nič. Ja som NESCHOPNÁ! Áno, tento odkaz som musela v sebe spracovať. Trochu tomu pomohlo PhD. na Fakulte architektúry (dnes architektúry a dizajnu) a profesor Dulla. Vedel oceniť, keď absolventka dejín umenia aj vedela písať a diskutovať. Tiež vzťahy s členmi a členkami ústavu, ktorí mali síce iný fokus ako ja, ale správali sa ku mne vždy s normálnou úctou a rešpektom. Paradoxne vždy, keď som rozprávala niekomu zvonka o svojich štátniciach, pociťovala som niečo ako auto-victim blaming, že to asi zveličujem a dramatizujem, iba som sa nepripravila no a čo. Tak som o tom radšej prestala rozprávať a snažila sa zabudnúť…

Ešte ale vecnejšie: Vtedy platilo pravidlo, že keď skončíte štúdium, máte povedzme v máji absolvované všetky skúšky, od nejakého 1.9. vám končí status študenta. Znamená to teda sami si platiť dane a odvody. Do kvalifikovanej práce nastúpiť nemôžete, lebo vám chýba diplom (Nie že by platy absolventov a absolventiek dejín umenia v odbore boli terno). Ďalší termín na štátnice je v ďalšom marci! Papá! Ešte aj na tom pracáku ste pol roka len chudák s maturitou z gymnázia! Keby som nemala zabezpečených rodičov tak čo asi robím? Keby ma niekto svojvoľne vyhodil zo skúšky, kde som odpovedala dobre a môžem si ju zopakovať o týždeň, poviem si: j*bať!!! Takto si poviem… čo asi?

Čo si asi povedala Dana, ktorú našli mŕtvu v Dunaji? Čo Monika, ktorú našli pod Šturákom?

NEZABÚDAME!!!