Denník N

Ako živíme bohatých Ukrajincov

Môjmu spolužiakovi začali liezť na nervy reči o tom, ako živíme bohatých Ukrajincov, a tak všetkým nám spolužiakom poslal mail, v ktorom hovorí, že my vlastne Ukrajincov podporujeme z európskych peňazí. Odvolal sa na ministra Milana Krajniaka, ktorý povedal, že od mája minulého roku našu finančnú podporu Ukrajincom platia medzinárodné organizácie a nie náš štát. Jeho mail zostal bez odozvy, čo sa dalo pochopiť. Púšťať sa do tejto ošemetnej témy s rizikom, že sa nakoniec povadíme. Kto by o to stál.

Úmysel spolužiaka bol určite dobrý, no predstava, že svojím argumentom niekoho presvedčí, bola asi naivná. Iná vec je, koho by asi tak malo potešiť to, že Ukrajincom vlastne pomáhame za európske peniaze, teda pripisujeme si zásluhy na účet iného. No iste, aj tak dobre, že sme ochotní to robiť, a dokonca na tom aj profitovať, ale vydávať to za nejaký zvlášť morálny postoj sa asi nedá. Pragmatické riešenie to však určite je. Rozhodne to na presvedčení tých, ktorí si myslia, že živíme Ukrajincov, nič nezmení. Našťastie, pravda je trochu iná. Náš štát podporuje Ukrajincov aj za naše peniaze, teda za peniaze daňových poplatníkov, a súčasne ich podporujeme aj my jednotlivci a organizácie. Peniazmi, jedlom, rôznymi vecami aj aktivitami a postojmi. Samozrejme, niekto áno a niekto nie. To je v úplnom poriadku. To, či takto podporujeme aj tých bohatých, je otázkou. Možno v zriedkavých prípadoch áno, ale celkom o tom pochybujem.

Poznám ľudí vo svojom okolí, ktorí tiež radi vypúšťajú z úst túto „formulku“ o neochote živiť bohatých Ukrajincov. Robia to aktívne bez toho, aby sa ich na to niekto pýtal. Nerád sa s nimi zapájam do diskusie, ale párkrát som sa predsa len spýtal, ako sa dá spoznať bohatý Ukrajinec. Odpoveď bola vždy rovnaká. Podľa drahého auta. „Máš na mysli Ferrari alebo Lamborghini, pretože ja som ich v nich nevidel,“ hovorím. Odpoveď: „Nie, majú veľké autá“. „Také, ako máš Ty? To predsa svedčí skôr o tom, že to bol pred vojnou dobre situovaný Ukrajinec. Predstav si, že Bratislavu začnú bombardovať Rusi. Čo asi urobíš? Naložíš manželku, rodičov a deti do svojho auta a pošleš ich niekde na západ. Rozhodne nebudeš svoje veľké drahé auto meniť za „trabanta“ len preto, aby ich tam niekto nepovažoval za boháčov. Takže Tvoj panelák alebo rodinný dom bude v ruinách, Tvoje mesto a krajina taktiež, Ty narukuješ, takže, kto by bol ten boháč? A vylučuješ aj to, že Ukrajinka má veľké auto preto, že ho s manželom kúpila na poslednú chvíľu preto, aby s deťmi a najnutnejšími vecami ušla inde?“ Nastáva chvíľka ticha a po nej: „no ale…“ Samé hlúposti, na ktoré sa už nedá reagovať.

Iste, Ukrajina má stále svojich boháčov, ale Slovensko asi nie je tou krajinou, kam by prišli len preto, aby dostávali našu štátnu podporu. Poukazovať na ich bohatstvo podľa ich áut je absurdné. Iná vec je, komu z nás by sa asi páčilo, keby nás Slovákov, jedných z najhoršie zarábajúcich Európanov, posudzovali podľa majetku „šikovných“ privatizérov z 90. rokov alebo aj tej úzkej skupiny ľudí, ktorí si zarobili veľa peňazí úplne čestným spôsobom. Nie je nič na tom, keď niekto nepodporuje Ukrajinu, či už preto, že nechce, alebo že na to nemá prostriedky alebo možnosti. Problém je však v tom, že väčšinou sa podľa týchto hlúpych rečí o bohatých Ukrajincoch dajú spoznať aktívni podporovatelia našich parlamentných ruských kolaborantov, ktorí by v Rusku za tieto reči v prospech nepriateľa dávno sedeli za mrežami. Asi mnohí z nás neprišli na nič lepšie, ako dosiahnuť podobný stav vecí aj u nás na Slovensku. Takže do toho, v nastávajúcich voľbách máme na to skvelú príležitosť.

Post skriptum. Pravdepodobne je za tými rečami o bohatých Ukrajincoch z veľkej časti len čistá zbabelosť otvorene priznať podporu Ruska. V prípade, že to tak nie je, existuje nádej, že by uvedené argumenty mohli zabrať. Je to predsa jednoduché. Posudzovanie nejakého celku podľa jeho výnimiek vedie vždy k úplne krivému obrazu. Platí to bez ohľadu na to, či sa to týka Ukrajincov, Slovákov, nakazených koronavírusom, chrípkou alebo čohokoľvek iného.

Teraz najčítanejšie