Denník N

Prečo veríme? / Kognitívna teória náboženstva

Adam reaches out to the almighty Flying Spaghetti Monster in a fresco Image: Imago/Zuma Press
Adam reaches out to the almighty Flying Spaghetti Monster in a fresco Image: Imago/Zuma Press

Text sa zaoberá vybranými kognitívnymi procesmi súvisiacimi s náboženstvom. Ide o teóriu reflektovanej a nereflektovanej viery a presvedčení, mechanizmus detekcie agentov (HADD) a jeho vzťah na náboženské systémy a na vytváranie predstáv božstiev ako nadprirodzených agentov. A vysvetľuje, ako sú tieto kognitívne procesy relevantné pre štúdium náboženstva z pohľadu kognitívnej vedy.

Systémy našich presvedčení a hodnôt vplývajú na spôsob, akým vnímame a interpretujeme svet okolo seba. Tieto systémy sa vyvíjajú počas nášho života na základe našich skúseností, výchovy, kultúry a mnohých ďalších faktorov. Ovplyvňujú naše myšlienky, emócie a správanie a môžu byť pre nás dôležitým zdrojom identity a zmyslu života.

Pre vedecké skúmanie viery a presvedčení máme dnes širokú paletu metód a techník, ktoré môžeme uplatňovať v závislosti od konkrétnych otázok a cieľov výskumu. Niektoré z týchto metód môžu zahŕňať prieskumy a dotazníky pre získavanie informácií o presvedčeniach a hodnotách respondentov pomocou štruktúrovaných otázok, ktoré umožňujú systematické zhromažďovanie a analýzu dát. Alebo môžeme použiť kvalitatívne výskumné metódy s použitím otvorených otázok a diskusií na získanie detailnejších informácií o hodnotách respondentov. Vieme aj siahnuť k neuro-psychologickým a neuro-vedeckým metódam. Môžeme použiť neuro-zobrazovacie techniky pre skúmanie, ako sa viera prejavuje v mozgu a ako ovplyvňuje naše správanie. Alebo môžeme pracovať s experimentálnymi štúdiami a skúmať vplyv vier, presvedčení a hodnôt na konkrétne psychologické procesy pomocou experimentálneho dizajnu. Môžeme tiež použiť etnografické a antropologické metódy a skúmať kultúry a spoločenské normatívy hodnôt prostredníctvom pozorovania spoločenstiev. Dôležité je uvedomenie, že viera, náboženské alebo iné presvedčenie, hodnotové systémy a pod., sú síce produktom mysle, ale tá ako celok existuje jednak vo fyzickom tele, ktoré môžeme vedecky skúmať a testovať, ale tiež vo fyzickom svete, ktorý ma na ňu vplyv a je tiež vedecky poznateľný. Vieru človeka teda môžeme skúmať ako akýkoľvek iný jav prírody (aj keď jej obsah je mimo týchto parametrov).

Na popis toho, ako si uvedomujeme a analyzujeme naše vlastné viery a predstavy nám poslúžia dva koncepty: reflektovaná viera a nereflektovaná viera.

Reflektovanú vieru si uvedomujeme, že ju máme, premýšľame o nej, skúmame ju vlastnou mysľou. Reflektované viery sú založené na dôkladnom zvažovaní, kritickom myslení a analýze. Človek si ich uvedomuje, dokáže ich jasne definovať, zdôvodniť, vyvrátiť a dokázať ich vplyv na jeho správanie. Reflektované viery a reflektované presvedčenia často pramenia z vlastnej skúsenosti, rozumových záverov a vnímania okolitého sveta. Nereflektované presvedčenia sú naopak presvedčenia, ktoré máme, ale o ktorých si neuvedomujeme, že ich máme. Tieto presvedčenia sú často založené na emocionálnej alebo intuitívnej úrovni a môžu byť ťažko definovateľné alebo zdôvodniteľné. Často sa nereflektované presvedčenia prenášajú z kultúry, rodiny a sociálnych skupín, v ktorých sa nachádzame. Ľudia môžu mať nereflektované presvedčenia aj o sebe samých, svojich motiváciách a zámeroch. Je dôležité si priznať, že každý človek má nejakú formu presvedčení, ktoré ovplyvňujú jeho správanie a rozhodovanie.

Príklady reflektovaných vier presvedčení:

  • Mám presvedčenie, že fajčenie škodí zdraviu a preto nezačnem fajčiť ani nevyzývam iných na fajčenie.
  • Mám presvedčenie, že v športe je dôležité fair play a preto sa snažím hrať poctivo aj keď nikto nepozerá.
  • Mám presvedčenie, že každý človek si zaslúži rovnaké šance a preto som proti diskriminácii akéhokoľvek druhu.
  • Reflektované náboženské presvedčenie: Boh existuje a zasahuje do ľudského života. Toto presvedčenie sa môže zakladať na náboženských textoch, tradíciách, skúsenostiach a viere v duchovný svet.
  • Reflektovaná poverová predstava: Rozbitie zrkadla prináša sedem rokov smoly. Toto presvedčenie nemá žiadne logické vysvetlenie a môže sa zakladať na poverách, ktoré prežili generácie.
  • Reflektované metafyzické presvedčenie: Existuje nekonečný počet vesmírov alebo paralelných svetov. Toto presvedčenie sa môže zakladať na filozofických a vedeckých teóriách, ktoré rozvíjajú hypotézy ako sú mnohorozmernosť a alternatívne reality.
  • Iný príklad reflektovaného náboženského presvedčenia: Život má zmysel a poslanie, ktoré presahuje hranice tohto sveta. Toto presvedčenie môže pomáhať ľuďom udržiavať zmysel pre zodpovednosť a účel v živote a môže byť založené na náboženských textoch a doktrínach.

Príklady nereflektovaných presvedčení:

  • Nereflektované presvedčenie v doméne intuitívnej fyziky: Tuhé telesá sú ťažšie ako kvapaliny. Toto presvedčenie sa zdá byť intuitívne správnym, pretože väčšina z nás má skúsenosť, že pevné telesá sa potopia vo vode, ktorú považujeme za typickú kvapalinu. To, ako klesá pevné teleso – hustejšie ako voda – na dno, sa dá ťažšie napodobniť s hustými kvapalnými telesami pretekajúcimi pevné objekty.
  • Nereflektované presvedčenie v doméne intuitívnej biológie: Všetky rastliny majú zelené lístky. Toto presvedčenie sa zdá byť intuitívne správnym, pretože väčšina rastlín, ktoré vidíme, majú zelené lístky. Avšak existujú rastliny, ktoré majú lístky v iných farbách, ako sú napríklad červené alebo fialové lístky.
  • Nereflektované presvedčenie v oblasti intuitívnej fyziky: Predmety sa pohybujú, len ak ich niečo poháňa. Toto presvedčenie sa zdá byť intuitívne správnym, pretože väčšina predmetov, ktoré vidíme, sa pohybujú kvôli nejakému externej sile, ako je napríklad gravitácia alebo odstredivá sila. Avšak objekty, ktoré sa neustále pohybujú, ako sú napríklad planéty, nepotrebujú nejakú hnaciu silu, aby sa pohybovali, pretože ich pohyb je riadený gravitačnými silami.
  • Nereflektované presvedčenie v oblasti intuitívnej biológie: Zvieratá majú len jedno srdce. Toto presvedčenie sa zdá byť intuitívnym, pretože väčšina zvierat, ktoré vidíme, majú len jedno srdce. Avšak niektoré zvieratá majú viac sŕdc, ako sú napríklad chobotnice, ktoré majú tri srdcia.
  • Intuitívne presvedčenie týkajúce sa ľudských spoločenstiev: Som presvedčený, že moja krajina je najlepšia na svete, pretože som to počul od rodičov a všetkých, s ktorými vyrastal. Toto presvedčenie som nikdy neskúmal a nezvažoval jeho platnosť.
  • Alebo; mám presvedčenie, že určitá potravina je zdravá a preto ju jem každý deň. Toto presvedčenie som prijal na základe rady známeho, ale nepočul som o nejakej vedeckej podpore alebo neprišiel som k tomuto záveru sám.
  • Alebo mám presvedčenie, že určitá skupina ľudí je nebezpečná a preto s nimi nechcem mať nič spoločné. Toto presvedčenie som prijal na základe negatívnych správ v médiách alebo záznamov z minulosti, ale nikdy som sa nepokúsil objektívne zistiť viac o tejto skupine.
The believing brain
Cultivating the believing brain (Creative Commons), ilustračný obrázok

Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu obmedzovať schopnosť človeka reflektovať vlastné presvedčenia. Námatkovo môžeme vybrať:

Vlastná emocionalita; Emócie môžu ovplyvňovať, ako človek vníma svet okolo seba a ako interpretuje informácie, ktoré sú v súlade alebo v rozpore s jeho presvedčeniami. Emócie ako hnev, strach alebo výčitky svedomia môžu byť silnejšie ako racionálne úvahy a môžu brániť človeku v otvorenom a objektívnom zmýšľaní.

Sociálny tlak: Ľudia sú často ovplyvňovaní svojím okolím a kultúrou, v ktorej žijú. Tento sociálny tlak môže brániť jednotlivcom v otvorení sa novým informáciám a iným názorom a môže ich prinútiť držať sa svojich existujúcich presvedčení.

Nedostatok vedomostí: Ak niekto nemá prístup k dostatočným informáciám alebo ak mu chýbajú základné vedomosti v danej oblasti, môže mu to brániť v schopnosti reflektovať svoje vlastné presvedčenia.

Nedostatok sebaúcty: Ak človek nemá dostatočne silné sebavedomie, môže mu byť ťažké otvorene sa vysloviť o svojich presvedčeniach a diskutovať o nich s inými ľuďmi.

Nedostatok času a priestoru na reflexiu: V dnešnej dobe sa často stretávame s rýchlym tempom života, ktorý nám neumožňuje dostatočne sa venovať svojim myšlienkam a presvedčeniam. Nedostatok času a priestoru na reflexiu môže brániť človeku v objektívnom a kritickom zmýšľaní o svojich presvedčeniach.

Jednou z najviac akceptovaných teórií vysvetľujúcich náboženské myslenie je teória kognitívneho vedľajšieho produktu (cognitive by-product theory), ktorú vypracoval Pascal Boyer. Táto teória tvrdí, že náboženstvo je vedľajším produktom kognitívnych mechanizmov v ľudskom mozgu, ktoré sa vyvinuli pre iné účely. Napríklad schopnosť intuitívneho pripisovania myslenia iným osobám (theory of mind), schopnosť konajúcich účastníkov (agentov) a rozpoznávania ich zámerných činností (agency detection), alebo schopnosť rozpoznávať príčinné súvislosti (causal reasoning).

Podľa Boyera vznikajú náboženské presvedčenia vďaka týmto kognitívnym mechanizmom, ktoré nám umožňujú predstavovať si nadprirodzené bytosti, pripisovať im zámery a premýšľať o ich príčinnej úlohe v svete. Náboženské presvedčenia sa potom udržiavajú a prenášajú v kultúre a spoločnosti prostredníctvom sociálneho učenia a kultúrneho prenosu.

Niektoré náboženské presvedčenia a praktiky môžu byť odvodené od intuitívnych kognitívnych mechanizmov, ktoré sú nevedomé a nereflektované. Napríklad, ľudia môžu mať tendenciu pripisovať nadprirodzené schopnosti a vlastnosti objektom a zvieratám na základe intuitívnych predstáv o príčine a následku. Reflektované presvedčenia môžu byť ovplyvnené kritickým a logickým myslením, ako aj skúsenosťami a vedomosťami, ktoré ľudia získavajú počas svojho života. Na štruktúrovaní individuálnych náboženských predstáv sa podieľajú oba tieto koncepty.

Ako je možné že jedna myseľ pracuje v prostredí rôznych konceptov? Tento jav je vysvetliteľný metaforou prirovnávajúcou myseľ k pracovnej doske (workbench). Táto metafora sa zameriava na to, ako myseľ spracúva informácie, ktoré prichádzajú z vonkajšieho sveta a ako ich transformuje a organizuje na rôzne spôsoby. Na metaforickej pracovnej doske myslenia môžeme vidieť rôzne nástroje, ktoré umožňujú spracovávať informácie a tvoriť nové myšlienky a koncepty. Typickými príkladmi takýchto nástrojov sú:

  • Rozpoznávanie objektov
  • Rozpoznávanie aktérov (agentov)
  • Rozpoznávanie tvárí
  • Identifikovanie zvierat (schopnosť rozlíšiť živé tvory od neživej prírody ale tiež schopnosť rozpoznať, či je konkrétne zviera človeku nebezpečné)
  • Identifikovanie artefaktov (schopnosť rozlíšiť človekom vytvorené predmety od prírodných)

Ďalšie z týchto nástrojov môžu byť konkrétne predstavy, koncepty, očakávania , zmyslové vstupy a emócie. Pri analýze náboženských predstáv z pohľadu kognitívnej vedy môžeme vidieť, ako tieto nástroje fungujú pri vytváraní náboženských systémov a presvedčení. Napríklad, koncepty môžu byť kľúčové pre formovanie napríklad idey o nadprirodzených bytostiach alebo metafyzických konceptoch. Predstavy a zmyslové vstupy môžu byť využité na vytvorenie obrazov o svete a o nadprirodzených bytostiach. Emócie môžu hrať kľúčovú rolu pri formovaní a udržiavaní náboženských presvedčení a praktík, napríklad prostredníctvom spoločenstva a rituálov.

V kontexte teórie náboženstva môže byť koncept pracovnej dosky myslenia užitočným nástrojom pre pochopenie toho, ako sa vytvárajú a udržujú náboženské presvedčenia a praktiky, ako aj pre skúmanie toho, ako sa tieto presvedčenia a praktiky menia a vývoj.

Pri analýze intuície v kognitívnej vede sa tiež často používa koncept intuitívnych domén (intuitive domain), čo znamená, že ľudia majú prirodzenú zdatnosť v určitých oblastiach myslenia, ktoré nemožno vysvetliť len pomocou logickej dedukcie alebo základného empirického pozorovania. Tieto oblasti zahŕňajú napríklad intuíciu v oblasti fyziky (formuje napríklad presvedčenie, že pevné telesá sú ťažšie, ako kvapalné) a biológie (živočíchy majú práve jedno srdce), ako sme už spomínali. Existuje však mnoho ďalších domén, ako napríklad sociálne interakcie, emocionálne reakcie, duchovno a náboženstvo, morálne úvahy a podobne. V kontexte náboženstva môžeme vidieť, ako sa intuícia prejavuje v tvorbe náboženských systémov a presvedčení. Mnoho náboženských konceptov a praktík sa zdajú byť intuitívnymi, čo znamená, že sú prirodzené a ľahko pochopiteľné pre mnoho ľudí bez potreby vysvetlenia alebo dedukcie. Zároveň môžu byť intuície v náboženstve ovplyvnené kultúrou a tradíciou, a teda aj spoločenskými normami a očakávaniami. Preto je dôležité skúmať, ako sa intuícia prejavuje v rôznych náboženských systémoch a kultúrach, a ako sa mení v rôznych kontextoch a vplyvoch.

Máme tu ďalej aj transcendentálne fenomény, ktoré sú prítomné v rôznych kultúrach a zdajú sa byť spoločné pre všetkých ľudí, a teda možno ich považovať za súčasť ľudskej vrodenosti a genetického dedičstva. Jedným z takýchto transcendentálnych fenoménov môže byť napríklad pocit zázraku alebo nadprirodzených síl, ktoré majú moc ovplyvniť osud jednotlivca alebo celého spoločenstva. Tento pocit môže byť prítomný v rôznych kultúrach a prejavovať sa v rôznych formách, ako sú napríklad modlitby, rituály, púte a podobne. Ďalším príkladom môže byť viera v nejakú formu vyššej moci alebo duchovna, ktorá môže byť tiež prítomná v rôznych kultúrach a môže byť prejavená v rôznych formách. Tento transcendentálny fenomén môže byť považovaný za súčasť ľudskej vrodenosti a genetického dedičstva, pretože existujú určité neurologické a kognitívne mechanizmy, ktoré nám umožňujú vnímať a uveriť v niečo nadpozemské a neviditeľné.

Výskum v oblasti kognitívnej vedy nám pomáha lepšie pochopiť tieto transcendentálne fenomény a ich prejavy v rôznych kultúrach a spoločnostiach. Taktiež nám umožňuje porovnať a skúmať rozdiely a podobnosti v náboženských systémoch a presvedčeniach a porozumieť spôsobom, ako ľudia vnímajú a interpretujú svet okolo seba.

Hyper-active agency detection mechanism je ďalším príkladom transcendentálneho fenoménu, ktorý je pravdepodobne vrodený. Týka nášho sklonu hľadať a rozpoznávať konanie, ktoré má intencionálny vplyv na náš svet. Tento sklon k vysvetľovaniu príčin udalostí prostredníctvom zámerne konajúcich subjektov môže byť spojený s našou potrebou nájsť vysvetlenie pre neznáme a nevysvetliteľné situácie. Napríklad v mnohých náboženských systémoch sú bohovia a duchovia vnímaní ako konajúci agenti, ktorí majú moc ovplyvniť ľudský svet. Hyper-active agency detection môže vysvetľovať, prečo sú takéto náboženské systémy také rozšírené a prečo sú ľudia náchylní k vereniu v takýchto agentov.

Náboženská viera je teda tvorená sústavou presvedčení, ktorých veľká väčšina je nereflektovaná – buď čisto intuitívna (napríklad že existujú mocné nadľudské bytosti zodpovedné za veci, ktoré si človek nevie vysvetliť) alebo bez reflexie prevzatá (z kázní alebo z posvätných textov, napríklad). Dôležitým faktorom je práve ľudská schopnosť očakávať, že myseľ podobná ľudskej, ale v mnohých ohľadoch nadradená je tvorcom svetového alebo kozmického poriadku. Takéto predstavy sú prítomné vo všetkých kultúrach a sú vlastné všetkým ľuďom. Neriadenie sa takýmito intuíciami vyžaduje značnú mentálnu kapacitu.


Tento text je prípravou pre prednášku s rovnomenným názvom pre CNC seminar programu Kognitívna veda na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, 22. 3. 2023.


Tváre vo veciach
Tváre vo veciach, dostupné na http://www.jaymedenwaldt.com/2019/04/answered-prayer-or-apophenia.html

 

 

Teraz najčítanejšie

Tomáš Gál

Tomáš Gál

A lot of people never use their initiative because no-one told them to. (Banksy)

Nie som typický IT manažér. Učím na univerzite. Študoval som religionistiku. Našiel som svoje odpovede. Veľmi si cením slobôd jednotlivca, ako je autonómnosť a sloboda rozhodovania sa. Verím v sekulárne hodnoty. Rád cestujem, učím sa nové veci. Vo svojich blogových príspevkoch sa venujem (výber):