V zime na vidieku (umelecký opis)

Na webe som našiel témy pre aktuálne maturity v roku 2023. Rozhodol som sa svojim spôsobom spracovať jednu z nich. Myslím, že niečo podobné je známe ľuďom, ktorí spoznávajú Slovensko inak ako pôvodne zamýšľali…
Bežné zimy na východnej Ukrajine sú náladové. Silný vietor a studené dni plné melanchólie sa striedajú s pekným počasím, keď stačí teplejšia mikina. Posledná zima sa však umelecky opisuje ťažšie ako všetky zimy pred ňou.
Jabloň, ktorá väčšinu zimy oddychuje a teší sa na ďalší rok, trafil granát. Namiesto granátových jabĺk je len jeden zničený strom, ktorý nemá kto zachraňovať. Tí, ktorí odišli, sa nemôžu vrátiť. Tí, ktorí prišli, sa o nič nestarajú. Vedia ničiť, nie opravovať. Východná Ukrajina je tak veľmi rozdelená podľa toho, aké vlajky sú vo vetre a tiež podľa toho, koľko budov hrdo stojí a z koľkých sú len sutiny.
Ľudia menia krajinu a tam, kde sú odpočívajúce polia, sú stopy po tankoch z rozprávania rodičov a starých rodičov. Mnohé sú staršie ako jabloň či ako náš dom. Niektoré sa pretekajú po poliach a cestách, iné sa pre zlý technický stav či nedostatok paliva zazimovali tam, kde sa na jar bežne sadí pšenica.
U nás len niektorí sledujú starého, bezcitného cára. Ten aj im vypína elektrinu raketou, lebo je to jednoduchšie ako dívať sa obyčajným ľuďom do očí.
Náš dom je jeden z tých, ktorí zažili najväčšiu zmenu. Namiesto štyroch rodín v ňom žije niekoľko ľudí z domov, ktoré sú zničené ešte viac ako ten náš. Rusi zobrali varné kanvice bez spodku a snažia sa urobiť si čaj ukradnutý na Ukrajine na ukrajinskom sporáku. S pomocou ruského plynu. Nevadí, že každú kanvicu zničia, vedia vždy ukradnúť ďalšiu. Z kaplnky, družstva či od sirôtok. Nekradnú západné robotické vysávače, lebo nevedia, čo to je a že to má svoju cenu. Kradnú konzoly, aby sa Rusi bez poriadnych pušiek mohli hrať na vojakov. Vojna je pre nich hra.
Suseda vítala návštevníkov s pálenkou a čerstvým pečivom. Návštevníci z východu jej zlomili ruky a hodili ju do jamy. Veľký rus s písmenom Z cez svastiku po nej celý čas kričal, že je fašistka. Povedala mu, kde sú staré vyznamenania jej otca, ktorý bojoval proti fašizmu a ten rus ich vymenil za kanvicu bez spodku a išiel si na jej sporáku urobiť čaj.
Východná Ukrajina je krásna, ale niekedy musia mať niektorí ľudia viac a niektorí menej. Možno je to spravodlivosť a možno skúška, to nevie nikto. Ani tí, ktorí sa chcú vrátiť, ale nemajú kam.