Naučme študentov nesúhlasiť (1. časť)
Už od začiatku mojej učiteľskej kariéry som vždy kládla veľký dôraz na to, aby študenti dostávali na hodinách dostatočný priestor na diskusiu, aby si dokázali vypočuť názor iného a v nejakej miere ho vedeli akceptovať. Diskusie (ak to vôbec môžem nazvať týmto termínom) na sociálnych sieťach nám čoraz väčšmi ukazujú, že táto kompetencia je viac ako potrebná.
Cielene som však nepoužívala nijaké stratégie, vďaka ktorým by každý študent dostal priestor na vyjadrenie svojho názoru. Dokázala som sa uspokojiť s tým, že položím otázku a vypočujem si názory pár najaktívnejších študentov (tzv. oporné body hodiny, nájdu sa v každej triede a každý učiteľ ich má). Vtedy som si myslela, ako dobre to robím, a že je úžasné, ako dokážem rozprúdiť diskusiu. No spätná väzba od študentov mi otvorila oči a ukázala, že diskusií sa zúčastňuje len hŕstka a väčšina v triede nad daným problémom ani neuvažuje.
Rozhodla som sa to zmeniť. Nebude mi prekážať, ak si študenti o pár rokov nebudú pamätať, kde sa narodil Ján Botto alebo koľko veršov má Marína, no mrzelo by ma, keby na hodiny slovenského jazyka a literatúry nespomínali ako na tie, kde robili niečo zmysluplné, kde mali dostatočný a bezpečný priestor vyjadriť svoj názor, kde dokázali prepájať rôzne vedomosti a učili sa kriticky myslieť.
Mala som teda nápad, ale stále som bola stratená. Našťastie pre mňa, vtedy som natrafila na Komenského inštitút, ktorý práve prijímal prihlášky do ročného programu pre učiteľov. Ani chvíľu som nerozmýšľala, vyplnila som prihlášku, napísala predstavu o mojom pedagogickom projekte, zvládla pohovor a oni ma s otvorenou náručou prijali. A potom sa začali diať veci. Každý workshop, každý webinár mi viac upratal myšlienky v hlave a ja som sa mohla s nadšením pustiť do projektu.
A prečo som si vlastne založila blog? Je to prosté, rada by som napísala sériu blogov, v ktorých by som predstavila jednotlivé stratégie s príkladmi z praxe, ktoré by mohli inšpirovať aj ostatných učiteľov, ktorí sa snažia robiť svoje vyučovacie hodiny inak. V každom článku predstavím jednu stratégiu a verím, že ak zaujmem/inšpirujem/motivujem aspoň jedného učiteľa, aby tú-ktorú stratégiu vyskúšal, tak moja blogerská činnosť nebude márna.
Štyri rohy
Je to jedna zo základných stratégií, o ktorej väčšina učiteľov už počula, no máloktorý pedagóg ju pravidelne (alebo aspoň menej pravidelne) využíva. Táto aktivita je nádherná vo svojej jednoduchosti a zároveň variabilite.
Základnou stratégiou je priradiť každému rohu v triede stanovisko ako „rozhodne súhlasím“, „súhlasím“, „nesúhlasím“ a „rozhodne nesúhlasím“. Potom vyslovíte tvrdenie. To môže byť naozaj čokoľvek. Výhodou tejto stratégie je, že sa vskutku hodí na každý predmet. Môžete len v rýchlosti zistiť, aký názor prevláda v triede, no ideálne je sa s touto stratégiou pohrať viac a prehĺbiť rozmýšľanie študentov. Príklad tvrdenia: Slovenský jazyk a literatúra by mal byť voliteľným maturitným predmetom. alebo Všade na svete majú ľudia rovnaké možnosti rozhodovania., prípadne môžete študentom prečítať citát a oni sa rozhodnú podľa toho, ako sa s ním stotožňujú, napr. Ľudstvo — zdalo by sa veru, že upadá, no nemôže nadlho samo seba zrádzať a podstaty svojej sa zriekať, najmä pri pokrokoch obrovských novej doby. Kráča ono stále vpred, a kam napokon dôjde, nik nemôže predpovedať. (Ľ. Štúr: Slovanstvo a svet budúcnosti)
Následne učiteľ požiada študentov o zdôvodnenie svojho výberu. Buď sa môže každý študent vyjadriť samostatne, alebo si najskôr v rámci skupín (rohov) spíšu svoje dôvody a potom vyberú jedného zástupcu, ktorý ich odprezentuje. Nebojte sa na svojich študentov trochu pritlačiť, aby svoje odpovede viac prehĺbili.
Počas prezentovania názorov a argumentov je veľmi žiadúce, aby študenti z jedného rohu kládli v rámci slušnosti otázky a spochybňovali názory a argumenty študentov z iných rohov. Po diskusii študentov vyzveme, aby sa opäť postavili k rohom, s ktorými sa stotožňujú. Ak nastala nejaká zmena v dôsledku vypočutia si druhých názorov, požiadame študentov, ktorí sa presunuli, aby uvažovali o tom, čo ich presvedčilo, aby zmenili svoj názor.
Možnosť adaptácie tejto stratégie je aj taká, že každému rohu pridelíme jeden citát/výrok (napr. 1. Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete. 2. Keby sa ľudia na nič nesťažovali, nič by sa na svete nemenilo. 3. Pre ľudí nie je náročné prijať nové myšlienky, ale zabudnúť na staré. 4. Prijímam realitu a neodvažujem sa ju spochybniť.). Študenti sa postavia k výroku, s ktorým sa najviac stotožňujú alebo ich najviac zaujal. Po tom, čo sa študenti rozmiestnia ich posmelíme, aby sa so všetkými podelili o dôvody, prečo sa postavili k danému papieru (môžeme ich podporiť otázkami Prečo vás výrok zaujal? Čo vám k nemu napadá?).
Táto stratégia môže byť použitá ako úvod do témy, o ktorej predpokladáme, že študenti už majú nejakú vedomosť a tým pádom aj názor. Akonáhle sa študenti dozvedia viac o určitej téme, je možné (opäť) uplatniť stratégiu. Ak túto aktivitu opakujeme na začiatku a na konci nejakej témy, je zaujímavé sledovať, ako a či sa pozície študentov zmenili.
V ďalšej časti môjho blogu sa môžete tešiť na stratégiu, ktorú si obľúbili nielen študenti, ale aj ja. Ide o aktivitu, ktorá pomáha študentom prezentovať vlastný pohľad, viesť dialóg, aktívne počúvať druhého a v prípade potreby ich nabáda na prehĺbenie a upravenie vlastného názoru.
