Janko Kráľ: Slovo …a iné

Čítajte viac: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/174/Kral_Slovo/1#ixzz7wZKcvkZQ

Teda odporúčam i pre tých, ktorí básne akosi neobľubujú, skúsiť čítať nahlas. Je v tom taký rytmus, že sa čudujem spevákom, hoc raperom, že to nemajú v repertoári. Ak to nemajú.

A samozrejme je až zarážajúce, ako báseň z roku 1861 rezonuje s dneškom.

Je predsa jasné, i bez súdu z radov sudcov ÚS SR, že je tu minimálne porušovaný „duch zákona“. Sme parlamentná republika a ak parlament nedôveruje tým, kto má vládnuť, tak tomu – v zastúpení – nedôveruje celý „občiansky zbor v rámci republiky“ (voliči s právom voliť, ktorí si ich zvolili, ako svoje zastúpenie).

Dával som príklad, absurdnosť situácie, že pôjdem na obed do reštaurácie, kde varí a pečie kuchár, ktorému nedôverujem. A on si povie, že chce mi variť ešte niekoľko mesiacov, že nevadí, že mu nedôverujeme. Hoc nás otrávi, on sa tak rozhodne. Lebo sme si asi rovní…

Teda máme tu stav, kedy sa parlament vlastne dostal mimo hru. Prezident SR, ktorý kontroluje riadny chod štátu, je asi spokojný s tým, že vládne vláda bez dôvery. Že sa rozhodla táto vláda v rámci zjavného porušenia práva o ohrozenie občanov SR.

Podľa Maslowovej pyramídy potrieb i v rámci definície funkcie štátu, bezpečnosť, základné hodnoty…sú jasná priorita.

Tu ani novinárov nejak táto téma nenecháva v horúčke,  aby pre dobro spánku zachovávali riadnu prevádzkovú teplotu na oduševnenú profesionálnu prácu, že by sťa ako osi sa snažili dostať k podstate,v snahe stať sa „legendou žurnalistiky“ a by vyzvŕtali „respondenta“, ktorému dnes stačí, že na otázku: „prečo?“, Odpovie: „preto“.

Novinár má napísané ďalšie otázky, témy, čas je drahý a viac sa ani téme možného úmrtia množstva občanov v náhlom útoku, sabotáži, v zapálení striech drevených v starom meste, či v riadnej vojne …v TV nevenuje.. asi je mimo čas a priestor, asi ako úradník, žije medzi pečiatkou, ktorú vlastní a medzi kuchynkou, kde si chodí každú hodinku od nudy variť kávu …

Lebo či sme vo vojne, či v ohrození, či neplatí právo (napr. stav, keď podnikám a niekto mi povie, podnikla si, ale právo, neprávo, zisk, či peniaze ti napr. „znárodňujem“…, to je profesionálnemu novinárovi – tiež bez dôvery – asi jedno, on sa venuje napr. otázke, úvahe:

„No, ďakujem, že ste ma označili v diskusií ako nestranného, ale keď si tak krásne rozumiete vy tri, nechceli by ste spolu práve vy po voľbách tvoriť parlamentnú vládnu väčšinu (či niečo podobné v tomto logickom konštrukte „vypustil“ angažovaný údajne nestranný ideologicky podfarbený moderátor TV VY TRI (VY3)…

Nikoho akosi nezaujíma, že sme ako štát s touto vládou neseriózny, nedôveryhodný partner. Nezaujíma novinárov, nemajú chuť informovať verejnosť, že i odborníci na právo sa jasne vyjadrili v analýze, že vláda SR konala nezákonne (teda porušila práva občanov SR, lebo právo je tu pre všetkých, ÚSTAVU SR SI PREDSA ZVOLILI ZA SVOJU OBČANIA SR, “

Teda, že táto vláda, ktorú vládnutím poverila pani prezidentka SR, nemá LEN nedôveru v parlamente (že prezidentka NR SR vlastne týmto parlament dostala mimo hru – v rámci parlamentnej demokracie, republiky, kde parlament rozhoduje a vyberá si vládu, ktorej dáva podporu (či ju odvoláva)).

A v tejto situácií, asi neslobodný občan, občan s hypotékou, občan vykorenený, moderný, nesuverénny, tiež nekoná. Ak by konal, novinár angažovaný a ideologicky zafarbený, ho nazve dezolát, Ten, kto uveril hoaxom, či: „Ten, kto je obeť hybridnej vojny“, „Ten, ktorý chce mier“….absurdný stav, kedy slová je už dosti — „sľubov, rečí krásnych dosti – veríme len skutočnosti. Hore, za česť, slobodu, slovenského národu!“

Dám sem ešte link úvah C. G. Junga na tému „Duše moderního človéka“ (text piesne Náméšt) je v mojom blogu pred týmto…