Denník N

Poľnohospodárstvo: agresori a obete

Téma podvodov v poľnohospodárstve je stále živá. Bohužiaľ problémy, ktoré tento stav spôsobujú, nikto nechce riešiť a tak je lepšie venovať sa jednotlivým kauzám a figúrkam. Kto koho dosadil na také alebo onaké miesto, kto komu umožnil niečo robiť alebo niekoho poškodil. Orientácia na figúrky a kauzy nerieši problém a odvracia verejnosť od riešenia problému: jednoznačný vzťah medzi vlastníctvo, nájomnými vzťahmi a užívaním. A pokiaľ to nebude vyriešené dovtedy budú kauzy a figúrky. A aj keď sa podarí v niektorých prípadoch dať spravodlivosti voľnú ruku, o pár rokov sa situácia zmení, a tak ten čo prehral, bude žalovať štát, že takéto konanie ho poškodilo. A zaplatíme to my. Zasa.

Keď sa po niekoľkých neúspešných verejných obstarávaniach projektov pozemkových úprav sa ich nepodarilo naštartovať v roku 2017, začali sme hľadať možnosti ich uplatnenia. Ideálnym adeptom sa ukázalo riešenie užívacích vzťahov: objavili sa prvé lastovičky vo forme súdnych rozhodnutí, ktoré dávali za pravdu vlastníkom v sporoch s užívateľmi (spravidla využitie občianskeho zákonníka) a rozšírili sa možnosti konania podľa §12a zákona č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy. Na druhej strane začali vrcholiť a medializovať sa spory medzi užívateľmi poľnohospodárskej pôdy a ktoré sa prejavili v prípade farmára z východu alebo zemplínskej „grófky“.

Analýzy

A tak sme si začali pripravovať podklady pre katastrálne územia, kde sa vyskytli problémy, buď na základe podnetu od účastníkov alebo na základe informácií z mediálneho priestoru. Bez ohľadu na to, ktorá strana je poškodená alebo poškodzujúca. Vo väčšine prípadov sme však narazili na problémy, ktoré hovorili v neprospech tých slabších. Častokrát si ich spôsobili sami svojou nečinnosťou, ignorovaním zákonov (aj keď boli v ich prospech) alebo naivnou vierou v spravodlivosť. A je to paradox, druhá strana v podstate nemusela nič robiť. A ak sa vyskytol problém, dá sa riešiť s využitím existujúcich zákonov a pravidiel, napríklad nepristúpiť na dohodu podľa §12a podľa ods.1. a konanie nečinnosťou alebo nesúčinnosťou zablokovať konanie.

Pozemkové úpravy

Vyššie uvedené dôvody nás doviedli k riešeniu, ktoré je vo svojej podstate mimoriadne jednoduché, transparentné a efektívne: vlastníci vo vlastníckych vzťahoch sa nahradia ich nájomcami a vykoná sa „komasácia“ do vopred daných hraníc užívania v rámci základných pravidiel projektov pozemkových úprav: dohoda a primeranosť. V podstate len takéto konanie dokáže zabezpečiť spravodlivé rozdelenie výrobného prostriedku: pôdy tak, aby jej užívanie bolo efektívne aj v prostredí extrémnej rozdrobenosti vlastníckych vzťahov.

Na druhej strane takéto riešenie zabezpečuje obojstrannú kontrolovateľnosť užívaných pozemkov: z vlastníckych podielov vieme vytvoriť pozemok, ktorý bude primeraný pôvodným pozemkom a ich hospodárskemu významu a pre každý užívaný pozemok vieme identifikovať vlastnícke podiely z ktorých vznikol.

Úskalia postupu

Takémuto postupu bráni niekoľko faktorov: konanie podľa §12a predpokladá spor medzi „malým“ a „veľkým“ a vôbec nie je použiteľná na riešenie problému „veľa malých“ a „veľa veľkých“, alebo už vôbec nie na problém „rovnocenných užívateľov“. Narazili sme na problém egoizmu a individualizmu medzi užívateľmi, neochotu sa podieľať na spracovaní konaní (či už finančne alebo prípravou podkladov). Problém je (spravodlivo) riešiteľný len v prípade, že sa konania zúčastnia všetci užívatelia. Pri spracovaní sme narazili aj na neochotu okresných úradov sa v probléme angažovať, hoci zákon č.504/2003 Z.z. im cez §14 dáva možnosti na riešenie problémov. Ale nedáva im na to zdroje a ani možnosti zákonného postupu poskytnúť údaje spracovateľovi projektu (v projektoch pozemkových úprav poskytujú kompletné údaje katastra nehnuteľností, v prípade §12a by mali poskytnúť údaje v rozsahu vyhlášky č.172/2018 Z.z., príloha č.1 za všetkých užívateľov).

Časová náročnosť je oproti štandardným pozemkovým úpravám minimálna – v podstate sa jedná o jednoduché pozemkové úpravy, kde je len niekoľko desiatok účastníkov (alebo aj menej) a výsledkom je plán užívacích vzťahov, kde hranice poľnohospodárskych pozemkov sú dané hranicami blokov LPIS alebo dohodnutých hraníc užívania a spresnenie hraníc priamym meraním a odsúhlasením užívateľov by sa následne premietlo do údajov LPIS.

Register užívacích vzťahov

V podstate sme sa dostali do stavu, kde sme zadefinovali nielen formu získania podkladov, nehľadiac na to, že prílohu č.1 podľa vyhlášky č.172/2018 Z.z. je povinný viesť každý užívateľa pozemkov, ale aj formu a spôsob vytvorenia a vymedzenia hraníc užívaných poľnohospodárskych pozemkov (treba rozlišovať medzi poľnohospodárskym pozemkom na účely hospodárenia na pôde alebo priame platby a pozemkom, ktorý je evidovaný v systéme katastra nehnuteľností). Osobitným prípadom sú fyzické osoby, ktoré povinnosť viesť evidenciu nemajú a vytvárajú tak priestor, ktorý nie je možné vôbec kontrolovať.

Register užívacích vzťahov sa tak stal mantrou, ktorú chceme dosiahnuť, ale robíme všetko preto, aby sme ju nedosiahli. Ako člen Komory pozemkových úprav, ktorá bola oslovená MPaRV aby sme pomohli s registrom, som sa zúčastnil niekoľkých porád a výsledok bol nula. Váš návrh je dobrý, akceptovali sme ho, ale v konečnom výsledku sa do návrhu dostalo toľko doplnkov, nad ktorými zostal rozum stáť a vlastne z registra spravil bezzubý nástroj, ktorý je dobrý akurát tak prezentáciu pre verejnosť alebo komisie EU, že register sa robí.

Druhú brzdu a nevytvorenie registra požadujú samotní poľnohospodári. Aj keď ako jednotlivci ho požadujú, ako „spoločenstvo“ ho odmietajú, viď napríklad pripomienky SPPK.

Obeť alebo agresor

Jednou z prvých obetí systému tohto sa stal istý farmár z východného Slovenska. Myslím si, že v tom celkom tak nebolo a údaje katastra nehnuteľností hovoria o opaku: bol agresorom. Na základe analýzy nájomných zmlúv (ktoré mal paradoxne evidované v katastri nehnuteľností, hoci v tom čase zápis nájomných zmlúv do katastra nehnuteľností bolo skôr raritou ako bežnou praxou) sme dospeli k vyššie spomenutému záveru. Ak by postupoval podľa §12a tak by mohol hospodáriť zhruba na dvojnásobku výmery, na ktorú žiadal priame platby. Vybral si však také lokality, kde mal niekoľko susedných parciel, kde mal právo väčšinovej držby, či už ako vlastník alebo nájomca. A to nehovoríme o tom, že z ekonomického pohľadu sa jednalo o objekty, ktoré boli roztrúsené a bez prístupu,  a tak logicky muselo dôjsť skôr či neskôr k sporom.

Toto konanie spustilo celú lavínu podobných postupov a samozrejme vytvorilo kauzalitu, ktorá úplne potopila a znefunkčnila konanie podľa §12a. Treba si však priznať, že týchto konaní sa spravilo minimum vzhľadom na spoločenskú požiadavku spraviť poriadok v užívacích vzťahoch. Výsledok bol v celku predvídateľný: pôvodný užívateľ ustúpil, hoci agresor nepostupoval správnym spôsobom.

Kto koho poškodzuje

Zdá sa, že problém sa týka len sporných strán: poľnohospodár versus poľnohospodár. V súčasnom stave vám k tomu, aby ste získali priame platby postačuje vyhlásenie, že pôdu máte k dispozícii. A ak dôjde k sporu, tak sa kontroluje len sporná plocha, ostatné sa nekontroluje. A tak v prípade farmára z východu by mala agentúra dať za pravdu farmárovi z východu (čo sa týka priamych platieb, lebo tak vytvorila systém kontrol), po správnosti by však mala dať za pravdu tomu veľkému, lebo farmár z východu nepoužil právne postupy, ako sa k pôde mal dostať.

A práve tu je pes zakopaný. V spore sa kontrolujú len sporné plochy a nie to, či užívateľ má právo užívať aj ostatnú plochu a zdá sa, že sa spor týka len týchto dvoch subjektov. Vytvorenie takejto situácie je v podstate jednoduché (aj z matematického hľadiska) a v vlastne súčasná legislatíva takéto konanie umožňuje. Druhý pes, ktorý je zakopaný je v tom, že štát nevie vylúčiť možnosť, že plochy, na ktoré nekontroluje a poskytuje priame platby nedochádza k neoprávnenému poberaniu priamych platieb. A to už sú poškodené záujmy tretej strany, teda záujmy EÚ a štátu.

Riešime kauzy a figúrky

Téma podvodov v poľnohospodárstve je stále živá. Bohužiaľ problémy, ktoré tento stav spôsobujú, nikto nechce riešiť a tak je lepšie venovať sa jednotlivým kauzám a figúrkam. Kto koho dosadil na také alebo onaké miesto, kto komu umožnil niečo robiť alebo niekoho poškodil.

Orientácia na figúrky a kauzy nerieši problém a odvracia verejnosť od riešenia problému: jednoznačný vzťah medzi vlastníctvo, nájomnými vzťahmi a užívaním. A pokiaľ to nebude vyriešené dovtedy budú kauzy a figúrky. A ja keď sa podarí v niektorých prípadoch dať spravodlivosti voľnú ruku, o pár rokov sa situácia zmení, a tak ten čo prehral, bude žalovať štát, že takéto konanie ho poškodilo. A zaplatíme to my. Zasa.

Odkazy
poľnohospodárstvo: aby sa farmári na poliach nebili alebo prečo sa pán minister mýli
poľnohospodárstvo: úskalia §12a a §15 a pozemkových úprav
poľnohospodárstvo: využitie súčasných pravidiel žiadostí o priame platby alebo podvodné konanie v rámci zákona
poľnohospodárstvo: spoločný postup pre podávanie žiadostí o priame podpory, §10 a §12a

 

 

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie