Denník N

Kedy a prečo sme rezignovali na snahu zladiť vzdelávanie ľudí s reálnymi potrebami zamestnávateľov?

Kedy sa to u nás pokazilo? Prečo sme úplne rezignovali na snahu zladiť vzdelávanie ľudí s reálnymi potrebami zamestnávateľov?
Kedy sa to u nás pokazilo? Prečo sme úplne rezignovali na snahu zladiť vzdelávanie ľudí s reálnymi potrebami zamestnávateľov?

Jeden známy, ktorý už niekoľko rokov žije s rodinou v Hainburgu, mi porozprával o tom, ako jeho dcéra, siedmačka, absolvovala pred časom dvojdňové celoštátne testovania a preskúšania (tzv. Berufsorientierung).

Po pár mesiacoch sa v škole stretli rodičia, žiak, triedna učiteľka a zástupca rakúskej obchodnej komory a tri hodiny sa rozprávali o výsledkoch. Podrobne všetko prediskutovali a nakoniec sa spoločne zhodli, v čom je ich dcéra silná, na čo má talent a čo by na základe zistení mohla v živote robiť. Zástupca komory mal pripravené informácie o odporúčaných prácach, zároveň rodičia dostali prehľad všetkých stredných škôl, ktoré v širšom okolí prichádzajú do úvahy. Systém „kariérnej orientácie“ zohráva kľúčovú rolu v tom, že 90% obyvateľov Rakúska končí odborné školy.

Prekvapene som sa na neho pozeral. Len pár km od našich hraníc v realite funguje niečo, čo sa z nášho súčasného uhlu pohľadu zdá, ako čosi neskutočné.

Kedy sa to u nás pokazilo? Prečo sme úplne rezignovali na snahu zladiť vzdelávanie ľudí s reálnymi potrebami zamestnávateľov?

Väčšina rodičov u nás uvažuje o budúcom vzdelaní svojich detí podľa takéhoto vzorca: pre moje dieťa je najlepšie, ak sa dostane na niektoré z výberových gymnázií, či už u nás alebo, v tom lepšom prípade, v zahraničí. Ak nie, tak bude dobré aj nejaké normálne gymnázium. Ak sa nedostane na gymnázium, tak bude dobrá aj nejaká stredná odborná škola, všetko je lepšie, ako učilište. Lebo ak skončí moje dieťa na učilišti, to je koniec, katastrofa. Ak už predsa len sa to stane, potom nech je to aspoň učňovská škola s maturitou.

V tomto rozhodovacom vzorci nemajú miesto záujmy a danosti dieťaťa. A už vôbec nie záujmy firiem a ostatných zamestnávateľov. Cieľom je urobiť maturitu a potom ísť na manažérsku, ekonomickú alebo právnickú školu. Lebo mnohí ľudia si myslia, že len absolventi týchto škôl majú šancu a úspešný pracovný život. A väčšine je jedno, akú školu ich dieťa skončí, hlavne aby skončilo nejakú školu s vysokoškolským diplomom.

Neviem, kedy sa toto celé stalo. Určite sú na Slovensku ľudia, ktorí to vedia veľmi dobre a rád sa niečo o tom dozviem. Bojím sa, že tento chaos a bordel sa do našich hláv dostal tak hlboko, že sa tohto vzorca správania len tak ľahko nezbavíme. Ale máme sa s tým zmieriť?

Môj priateľ mi na záver povedal, že jeho starší syn tým „Berufsorientierung“ prešiel pred pár rokmi a teraz už študuje na priemyslovke vo Viedni. Spokojný chlapec, učí sa to, čo ho baví.

Aké jednoduché a ľahké to celé môže byť.

Teraz najčítanejšie

Pavol Boroš

V práci radím podnikateľom, majiteľom a manažérom súkromných a verejných organizácií. Napísal som dva romány. V JABLKU som team leader pre oblasť podnikania a ekonomiky.