Výhovorky, ktoré ohrozujú Plán obnovy a reformu školstva
Podpredseda SaS a exminister školstva Branislav Gröhling tvrdí, že školský zákon ide proti deťom.
Poďme sa pozrieť čo exministrovi bráni podporiť novelu, od ktorej závisí Plán obnovy, čím ohrozuje realizáciu zásadných reforiem školstva, pri zrode ktorých stála aj jeho strana ešte ako koaličný partner.
Výhovorka 1: Riaditeľ školy môže odmietnuť vytvoriť dieťaťu podporu vychádzajúcu z jeho špeciálno-pedagogických potrieb.
Riaditeľ nemá prečo odmietnuť vytvoriť dieťaťu podporu, ak bude riaditeľovi poskytnutá primeraná finančná pomoc. Dieťaťu na základe diagnostikovania môže vyplynúť potreba na podporné opatrenie, o ktoré rodič požiada. V prechodnom období do roku 2026 ( toto obdobie by musel v zákone zohľadniť aj sám exminister, pretože sa mu na MF SR nepodarilo vyrokovať peniaze na podporné opatrenia ) sa môže stať, že z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov riaditeľ nebude vedieť poskytnúť primeranú podporu a preto rodič môže požiadať o poskytnutie podpory ( napr. asistenta) na inej škole. V prípade, že sa tak rodič rozhodne, bude mu preplácané cestovné.
Výhovorka 2: Sme jasne proti segregácii, ktorá má byť v zákone aj definovaná.
Povinnosť definovať zákaz segregácie v školskom zákone je jedným z míľnikov Plánu obnovy a k definícii malo dôjsť už v 3Q predchádzajúceho roka. Z toho pohľadu je argument relevantný. Avšak – čo bráni exministrovi rokovať so súčasným dočasným ministrom, alebo podať pozmeňovací návrh?
Výhovorka 3: Učiteľ a ostatní odborní zamestnanci nemôžu diagnostikovať deti, a už vôbec nie bez súhlasu rodičov.
Už dnes každý pedagogický zamestnanec vykonáva pedagogickú diagnostiku. A odborný zase orientačnú. Práve učiteľ/ ka je ten najpovolanejší/ia, aby ako prvý/á identifikoval u svojho žiaka/žiačky potrebu podporného opatrenia. Toto tvrdenie je značne zavádzajúce, o to viac pôsobí ako výhovorka. Je ale pravdou, že učitelia potrebujú podporu a pomoc, ktorá sa im nedostáva, nehovoriac o kvalitnom profesijnom vzdelávaní.
Výhovorka 4: Do zákona sa musia k podporným opatreniam doplniť opatrenia pre všetky deti bez rozdielu na podporu duševného zdravia, tzn. zaradiť aj starostlivosť o duševné zdravie.
Pán exminister veľmi dobre vie, že systém podporných opatrení je založený na identifikovaní rôznorodých potrieb detí a pridelenie podporného opatrenia, pričom nejde len o zdravotné znevýhodnenia, alebo závažné poruchy. Potrebou sa chápe aj napr. skutočnosť, že dieťa pochádza z nepodnetného prostredia, alebo že dieťaťu zomrie rodič, či čelí stresujúcej situácii, ktorú nie je schopné zvládnuť. Podpora duševného zdravia je teda de facto súčasťou podporných opatrení, aj keď „wellbeing“ krajšie znie. Opäť však ide o terminológiu a nie je dôvod, aby novelu blokoval, v dôsledku čoho Slováci prídu o možnosť reformovať školstvo.
Miesto politického „divadla“ je zodpovedné a normálne zvoliť konštruktívnu cestu riešenia problémov, sadnúť si za rokovací stôl a opäť pracovať pre ľudí a krajinu. Len tak bude možné dosiahnuť pokrok v oblasti vzdelávania a zabezpečiť lepšiu budúcnosť pre slovenské deti a mladých ľudí.
Dá sa to.
Pripomienky alias „výhovorky“ SaS nájdete na:
