Denník N

Gemer v štýle talianskeho vidieka?

Gemer je nádherný kraj, ktorý má čo ponúknuť návštevníkom, ale v prvom rade je to kraj, ktorý nijako neuľahčuje život svojim obyvateľom.

V istom denníku vyšiel výber starších textov, kde ma zaujal jeden článok o Gemeri. Vraj by mohol byť slovenským Toskánskom, ale nebude. Pretože na svoje pamiatky, aj na Gemeri, podľa autora – citujem – kašleme… Ja Gemer poznám, trávievam tam väčšinu voľného času už od detstva. Gemer je nádherný kraj, ktorý má čo ponúknuť návštevníkom, ale v prvom rade je to kraj, ktorý nijako neuľahčuje život svojim obyvateľom. Preto – zatiaľ – nemôže byť slovenským Toskánskom.

Viem, aké tam vedú cesty (pomôže novootvorená cesta cez Zbojskú?), viem, aké sú cesty v regióne, viem, že niekedy je problém natankovať (a za akú cenu…). Napriek tomu tú cestu sme už nespočetnekrát absolvovali, ako deti aj za cenu boľavých brúch. Toto pre turistu prekážka nie je, toto je prekážka pre veľkého investora. Ale nie o tom som chcela, chcela som vyzdvihnúť to, čo v tomto krásnom kraji stojí za návštevu a to, čo pre to robia miestni. Aby bol Gemer jedinečným miestom, ktoré stojí za návštevu, aj keď možno nikdy slovenským Toskánskom nebude. Možno ani nemusí, len nech si zachová svoje osobité čaro.

Napríklad také Gemerské spojky, o ktorých som písala nedávno na tomto blogu a kedysi dávno na inom. Keď nám o nich rozprával môj dedo, boli to zanedbané úseky stavieb, o ktorých sa dozvedali len miestni z ústneho podania. Keď sme začali spojky objavovať, museli sme naozaj veľa hľadať, aby sme zabudnuté stavby tunelov, násypov či viaduktu našli. Dnes k nim vedú informačné tabule, tunely sú vyčistené a v jednom z nich – tuneli pod Homôlkou – mesto Slavošovce usporadúva koncerty. Cieľ pre objaviteľov či pre cyklonadšencov ako stvorený :)

Objavujeme Gemerské spojky

Gemer je prevŕtaný jaskyňami, medzi ktorými máme svetové či európske unikáty. Ochtinskú aragonitovú napríklad. Jedna z mála prístupných aragonitových jaskýň je dostupná pohodlnou prechádzkou, len v jaskyni treba prekonať vyše 100 schodov. Okrem bežne prístupných jaskýň, ktoré sú súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO (Domica, Gombasecká či Dobšinská ľadová) je verejnosti prístupná i Krásnohorská jaskyňa, na ktorej návštevu potrebujete výstroj jaskyniara. O to, aby každý návštevník mohol ochutnať z jaskyniarskeho chlebíka, sa zaslúžil pán Jaroslav Stankovič, ktorý si, ako sám píše, urobil zo záľuby profesiu… Minimálne preto a pre jeden z najväčších kvapľov na svete s unikátnou rýchlosťou rastu stojí za to jaskyňu navštíviť. Poslednou verejnosti čiastočne prístupnou krasovou pamiatkou je čiastočne zaľadnená priepasť Silická ľadnica.

Vstup do aragonitovej jaskyne

 

Cesta ku Krásnohorskej jaskyni

Gemerom kráčali dejiny, mestečko Revúca je kolískou slovenského vzdelávania, mestom prvého slovenského gymnázia. Jeho budova dodnes stojí a slúži ako múzeum na pripomenutie revolučnej zmeny, kedy sa študenti po prvýkrát mohli vzdelávať v materinskom jazyku. Výročie založenia gymnázia je v Revúcej veľkou udalosťou, oslavy vo veľkom štýle sa konajú za účasti nielen predstaviteľov mesta ale i známych i neznámych absolventov školy. Tu na blogu som si všimla, že okrem oficiálnych aktivít pod záštitou mesta sa aktivizujú i obyvatelia. Občianske združenie Rastúca chce zo svojho mesta urobiť krajšie, lepšie a čistejšie miesto pre život svojich obyvateľov a aktraktívnejšie miesto pre návštevníkov.

Mladí ľudia chytili veci do vlastných rúk nielen v Revúcej. V neďalekej obci v kopcoch, o ktorej písal už Pavol Dobšinský vo svojich prostonárodných povestiach, v samom srdci Gemera, na Železníku, sa mládež svojpomocne pustila do obnovy budovy, v ktorej od roku 1929 fungovalo miestne kino. Nielenže pomaličky upravujú budovu, ale sprevádzkovali aj samotnú kinosálu. Viac o ich činnosti nájdete na tejto facebookovej stránke. Železník ukrýva i ďalší poklad, pôvodnú drevenú kolkáreň z roku 1906, tá však na šikovné ruky nadšencov či nebodaj oficiálnu obnovu pod záštitou pamiatkárov ešte len čaká… (foto v úvode článku). Pre nadšencov sa v blízkom okolí skrývajú i iné poklady, pozostatky po banskej činnosti – vstupy do štôlní, stopy po technických stavbách – lanovkách či vysoká pec v Sirku – Červeňanoch.  Len niektoré treba pohľadať i za pomoci ochotných domácich. Na návštevu tohto kraja, kde líšky dávajú dobrú noc, vás možno navnadí aj dokument občianskeho združenia Skryté poklady Slovenska, ktorý tento poklad trošku odkryje…

Gemerskú prírodu, ktorá poteší oko turistu, poznáme takmer nedotknutú vďaka národným parkom Muránska planina (ktorej súčasťou je i unikátna Huculská magistrála, tiež projekt najmä miestnych nadšencov), Slovenský raj a Slovenský kras. Hrady, kaštiele či kostoly, ktoré sú súčasťou Gotickej cesty, sú asi najznámejšími turistickými cieľmi na Gemeri.

Hrad Muráň

Viem, toto je len malá ukážka toho, čo Gemer ponúka. Za zmienku určite stojí i osobitá kuchyňa, z ktorej musím spomenúť výborné muránske buchty či skvelé gemerké guľky. Muránske buchty sú aktuálne príkladom, ako sa to nemá robiť. Ich výroba skrachovala, buchty na námestíčku nekúpite, ale verím, že snaha o obnovenie ich prípravy nebude márna.

Cesta k slovenskému Toskánsku je ešte ďaleká, ale príďte, priatelia, navštíviť Gemer, objavovať jeho zabudnuté krásy a ukázať svetu, že na pamiatky nekašleme. A že keď na ne nekašleme my, tak na ne nesmie kašľať ani vrchnosť, lebo sú veci, ktoré miestni obyvatelia bez pomoci nedokážu ani pri najlepšej snahe.

Článok, ktorý ma inšpiroval: Gemer by mohol byť naším Toskánskom. Ale nebude

Teraz najčítanejšie