Prečo Nemecko blokuje “zákaz spaľovákov” a prečo by EÚ nemala ustúpiť
Významný zákon z dielne EÚ, takzvaný zákaz spaľovákov, ktorý už potreboval len finálne podpisy a jeho definitívne schválenie už mala byť len formalita zablokovalo Nemecko. Teda nie celé Nemecko, iba jedna ich koaličná strana (FDP), ktorá má post ministra dopravy. nedávno v Berlíne prehrala regionálne voľby a teraz vymýšľajú.
To, že pozastavili túto legislatívu sa samozrejme zapáčilo aj ministrovi Sulíkovi, ktorý si postoj Nemecka ihneď spojil s “ochranou životného prostredia”. Takisto tomu fandí aj skupina milovníkov spaľovákov, ktorí argumentujú, že “chudobní Slováci si nemôžu dovoliť elektromobil”, preto sa z postoja Nemecka tešia, mysliac si, že Nemecko sleduje práve tento cieľ.
Mýlia sa
To, čo Nemecko požaduje, nie je zrušenie tejto legislatívy, ani jej odloženie, ale výnimka pre syntetické palivá.
Čo sú syntetické palivá?
Na výrobu syntetických palív sa najprv pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov vyrobí vodík, ktorý sa potom spojí s oxidom uhličitým. Na toto sa môže využiť uhlík z ovzdušia a takto vyrobené palivo sa dá použiť v existujúcich spaľovacích motoroch. Znie to na prvé počutie ako úžasná technológia. Veď predsa “čistime znečistené ovzdušie”, tak kde je problém? Problémy sú štyri.
Prvý problém je v tom, že auto toto palivo spáli a emisie znova vypustí do ovzdušia. Čiže emisií ostane v ovzduší toľko, koľko predtým. Preto sa toto palivo označuje ako “klimaticky neutrálne”. Áno, v porovnaní s benzínom či naftou je to pokrok. Avšak v porovnaní s elektromobilom, ktorý nevypúšťa emisie žiadne, to je krok späť.
Druhý problém je, že výroba takýchto syntetických palív je extrémne drahá a teda aj výsledné palivo by bolo oveľa drahšie než fosílne palivá, a samozrejme oveľa drahšie než aj to najnevýhodnejšie nabíjanie elektromobilu s najnevýhodnejším paušálom na verejných nabíjačkách. Predpokladá sa, že v roku 2030 by cena nebola nižšia než 3 až 4 eurá za liter. Preto to rozhodne nie je riešenie pre “chudobných Slovákov, ktorí si nemôžu dovoliť elektromobil”. Jazdenie na syntetické palivá by vyšlo neporovnateľne drahšie než elektromobil, takže táto skupina by si to už vôbec nemohla dovoliť.
Tretí problém je neefektívnosť. Tak ako elektromobil nabijeme elektrinou, tak aj syntetické palivo treba vyrobiť pomocou elektriny. Podľa ICCT, sa pri výrobe však stratí až 48% energie, a pri použití v spaľovacom motore sa stratí dokonca 70% energie. To znamená, že len 16% energie sa nakoniec použije na pohon vozidla vpred. Avšak pri elektromobile sa na pohon vozidla použije až 72% pôvodnej energie.
Štvrtý problém je nedostupnosť. Podľa Postupimského inštitútu pre výskum klímy, ak by aj, povedzme, do roku 2035 mala výroba syntetických palív tak rýchly nástup ako mala za svojich čias fotovoltaika, tak celosvetová produkcia (celosvetová!) by nestačila ani na pokrytie potrieb nemeckej leteckej a lodnej prepravy a chemického priemyslu (len v Nemecku!). To málo syntetických palív, ktoré by bolo možné vyrobiť bude potrebné na zníženie emisií v iných odvetviach, kde elektrifikácia zatiaľ nie je realizovateľná. Napríklad spomínané lietadlá, lode, priemysel, a neplytvať nimi do automobilov, kde už máme na dekarbonizáciu funkčnú a rozširujúcu sa technológiu k dispozícii – elektromobily.
Prečo to teda Nemecko chce?
Ťažko hľadať logické zdôvodnenie toho čo je skutočnou motiváciou FDP, lebo všetko naznačuje, že ide len o robenie ramien po prehre v Berlíne v regionálnych voľbách (niečo v zmysle: síce sme prehrali v Berlíne, ale nie sme vôbec slabí, pozrite čo dokážeme zablokovať, my nie sme slabí, my sme silní). No po zverejnení tohto postoja FDP zmenilo svoj názor aj ďalších 5 krajín: Taliansko, Poľsko, Česko, Slovensko a Bulharsko. Každý isto sleduje svoje vlastné záujmy, no isté skupiny v tomto môžu vidieť potenciálnu dieru ako obchádzať zákaz spaľovákov. A teda, že by sa spaľováky naďalej mohli vyrábať (lebo veď môžu jazdiť na syntetické palivá) a ďalej si ich nové kupovať, a zároveň, keďže budú stále k dispozícii aj fosílne palivá, na ktoré budú môcť jazdiť staré autá, zakúpené pred 2035, tak kto zabráni hypotetickému Františkovi z Hornej Dolnej aby si do nového spaľováka natankoval fosílne palivo na benzínke v najbližšom meste. Kto skontroluje či má auto kúpené pred 2035 alebo po 2035? Údajne by sa do nových post-2035 spaľovákov mohli montovať zariadenia, ktoré by kontrolovali či sa do auta natankovalo syntetické palivo alebo fosílne a nenaštartovalo by.
Spýtajte sa sami seba, ako dlho by potrvalo kým by podnikavci prišli na to ako toto zariadenie vypnúť, znefunkčniť alebo vymontovať. Lebo u nás si skutočne nikto z auta nič nevymontováva čo má ekologickú funkciu, však. Iba žeby nie.
Preto si myslím, že by bolo lepšie, aby Európska Únia nemeckému FDP neustupovala a legislatíva by mala prejsť tak ako bola pripravená. Ústupok, ktorý považujem za logickejší pre automobilový priemysel, je norma Euro 7, lebo osobne si myslím, že automobilky by sa radšej mali sústrediť na 2035 a pripraviť svoju výrobu na čisto elektromobilovú produkciu.
