Vernosť pravde je našim svetlom v každom čase
Vernosť pravde je strážkyňou našej dnešnej slobody. Bola to vernosť pravde, ktorá pred 35 rokmi viedla niekoľko tisíc ľudí, aby modlitbou a sviečkou v ruke vyjadrili túžbu po slobode a urýchlila udalosti, ktoré viedli až k Nežnej revolúcii. Postupne sme sa tak začali meniť na slobodnú krajinu.
Aká je však tvár dnešného slobodného Slovenska? Za posledné roky sme sa o sebe dozvedeli niekoľko závažných vecí. Veľká väčšina spoločnosti je nespokojná zo smerovaním našej krajiny. Značná časť spoločnosti si praje autoritatívneho lídra. Nemalému počtu našich spoluobčanov začína prekážať pomoc Ukrajincom, ktorí k nám prišli hľadať útočisko pred neľudskou vojnou, alebo ktorí bojujú za samotnú existenciu ich krajiny. Visí na vlásku že tí, ktorí hrubo zneužili moc, ju opäť dostanú do rúk. Hádky a sebastrednosť nám zabraňujú zápasiť s rakovinou našej krajiny v podobe korupcie.
Čo môže byť teda svetlom nádeje pri tomto neutešenom pohľade do zrkadla?
Ako vždy v zlomových momentoch, na Slovensku sa našli ľudia, ktorí boli verní pravde a tým niesli svetlo nádeje v tmách. A na túto nádej reagoval aj svet. Mnohí z vás patríte medzi týchto ľudí a pred 35 rokmi ste stáli na Hviezdoslavovom námestí zoči voči brutalite komunistického režimu. A za to vám úprimne ďakujem.
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier ešte ako minister zahraničných vecí pri návšteve Bratislavy vyhlásil: „Tu sa to zapálilo! … V marci 1988 ľudia v Bratislave zapálili sviečky a svetlo týchto sviečok sa rozšírilo do celej východnej Európy!“
V spolupráci s Ústavom pamäti národa som minulý týždeň v Európskom parlamente usporiadala výstavu o Sviečkovej manifestácii s úmyslom poukázať na jej zmysel a hlboký odkaz pre celú EÚ aj dnes. Známy český disident, chartista a dnes europoslanec Alexander Vondra pri tejto príležitosti hovoril o tom, ako Slovensko vtedy prekvapilo. „My chartisti sme měli pocit, že Slovensko spí… a najednou tohle…“
Veľmi prajem Slovensku, aby sme opäť prekvapili. Prekvapili seba tým, že tú beznádej zoberieme ako výzvu a budeme jej čeliť. Tým, že opäť zodpovedne zoberieme do rúk našu slobodu a budeme ju chrániť. Prekvapili Európu tým, že jej pomôžeme vrátiť sa k základným hodnotám, na ktorých bola postavená. A prekvapili svet. Tým, že budeme nositeľom nádeje a oporou všetkým, ktorí stále zápasia o svoju slobodu.
Zakončím slovami drahého Františka Mikloška: „Sviečková manifestácia bola slovo povedané v pravej chvíli, slovo ktoré veľa zmenilo. Ak sa toto slovo nevysloví, niekedy treba čakať roky, až desaťročia, kým príde znova tá správna chvíľa.“
Prajem si, aby sme mali odvahu aj dnes povedať pravé slová v pravej chvíli. Ako do vnútra – na Slovensku, tak Európskej únii, Ukrajine, Rusku alebo svetu.
Inak sa môže stať, že budeme čakať desaťročia, kým znovu príde tá správna chvíľa.
Príhovor zaznel pri spomienkovej slávnosti v predvečer 35. výročia Sviečkovej manifestácie.
