Možnosť a skutočnosť
Udeje sa niečo, čo je možné, aby sa udialo, alebo sa neudeje nič z toho, čo by sa udiať mohlo? Ak má niekto nejakú teóriu o tom, že by sa udiať niečo mohlo, že by sa to mohlo stať, nejaký skutok, tak ho právom, správne, môžeme obviniť z toho, že šíri konšpirácie?
Teda nič viac, nič menej, len pár viet, ktoré som mal potrebu vysloviť, napísať, po pár minútach sledovania tv relácie TA3, ktorá je stále naživo. Vypol som zvuk….
Teda, čo o tomto probléme hovoril už dávno napríklad taký Aristoteles?
Čo o jeho učení sa dozvedia naši školáci v rámci školského systému, ktorý sa ide reformovať?
Potrebujú viac to vedieť zo školy, ako sa správať – potenciálne- k niekomu, koho náhodou i stretnú (napriek tomu, že ľudia akosi prestali sa stretávať, nadväzovať reálne vzťahy, že prestali reálne komunikovať, že sa im do duše v rámci tohto javu, ktorý nastáva, reálne dostáva úzkosť, strach, prípadne niečo „špecifické“…), teda, ak nastane i situácia, že dotyčný sa im predstaví – napríklad v rámci spolupráce na pracovisku, kde budú riešiť nejakú odbornú pracovnú úlohu, a hneď ako povie, že je špičkový molekulárny vedec, povie i to, že sa cíti v rámci svojho sexuálneho správania tak trochu ako fluidné pohlavie, trochu s prímesou potkana a trochu i psíka či mačičky…a on, daný žiak, sa naučí podľa vypracovaných učebných osnov, metodík, povedať: „Áno, porozumel som, chápem, že v určitom kontexte, je to fajn, keď zdieľate svoju menšinovú orientáciu, som tolerantný a netrpím fóbiou v tomto zmysle a ak budem mať tú potrebu zdieľať s Vami určitý „priestor“ v tomto zmysle, určite Vás skúsim správnym spôsobom osloviť tak, aby som neublížil tej Vašej orientácií a neuviedol Vás do pokušenia, či sexuálne nerobil to násilie, obťažovanie, harašenie…a za to dostane od učiteľa buď dobrú známku a bude mať pocit, že je úspešný…alebo sa to bude musieť doučiť…alebo potrebujú skôr vedieť to, čo určuje určitý poriadok v rámci reálneho orientovania sa v osvete, v živote?
Teda, nechal som sa uniesť tým rozhovorom, kde pán moderátor vyzval pani z vlády SR, ktorá je oznámkovaná zástupcami občanov SR (NR SR) známkou: nedôvery (80% nedôvera podľa mediálnych prieskumov vzorky spoločnosti…), kde ju teda vyzval, aby pouvažovala nad tým, že by sa s niekým skúsili v najbližšom období spojiť (Za ľudí by sa mali spojiť).
Teda, ak by sme mali záujem slovom, komunikáciou sa dohodnúť, aby sme vedeli lepšie žiť, bolo by dobré naučiť sa to, čo tu je tisíce rokov.
Aristoteles predsa mal učenie o tom, že je tu nejaká možnosť toho, že vec, ktorú vieme určiť, kvalifikovať, vymedziť, má určitý potenciál a v rámci „dynamis“, sa jeho „energeia“ uskutočňuje „entelechea“.
A ak sa hodinu bavia čelní predstavitelia o tom, že veci, ktoré sa môžu stať, sa nestali a ak o tej možnosti niekto hovorí, tak šíri dezinformácie, hoaxy a nenávisť, tak to je tragické pre spoločnosť, ktorá si ich síce ako možnosť zvolila, ale to ešte v stave, keď v dobrej viere dúfali, že nenastane tá možnosť, tento hoax, chaos, že ľudia, poverení, s nedôverou, môžu eskalovať napätie, porušovať zákony. Netušili voliči SR, že je tu i tá možnosť reálna, v rámci možných kombinácií, že ten, kto skladá sľub na ÚSTAVU SR, ho nebude brať vážne, úmyselne, či inak, a nebude možné takýchto ľudí, ktorým prirodzene voliči SR prestanú dôverovať, dať z funkcie zástupcov „preč“. Kto by šíril takú vec predtým, ak osa stala, ten by podľa tej logiky, ktorú dnes predvádzali v štúdiu, šíril nenávisť (alebo hoax?)
Jednoducho niečo sa v živote stáva, niečo sa i deje. Hovorí o tom slovný druh v rámci jazyka – sloveso. A potom je tu i tá možnosť, že niekto o tom informuje. Šíri o danej kvalite informáciu pre druhého. ľudia spolu sú v nejakom čase a priestore a vnímajú prirodzene, že ten, ktorý rozpráva, je ten, ktorý nájde niekoho, komu to môže rozprávať a ten je schopný daný stav vnímať tak, že sa reálne odohráva… Ak teda niekto o niečom nerozpráva, nedáva tú informáciu, neznamená to, že sa to nedeje. O niečom predsa nemožno hovoriť, o tom treba mlčať. A iné, i to platí, že sa môže stať i vtedy, keď o tom nebudeme hovoriť, lebo to prirodzene vyplýva z „chodu“ sveta. Napríklad, ak je možnosť moblizácie a je niekde konflikt a niekto ten konflikt eskaluje, ak roky sugestívne šíri informácie – mediálne činy, tak je nemožné vylúčiť i tú možnosť, že sa stať i to môže. Ako vravel už Tecumseh: „Najviac sa z pokoja a mieru tešia tí, ktorí včas myslia na svoju obranu.“ Teda je dobré včas sa rozprávať nielen o možnosti sexuálneho kontaktu, ale i v rámci základných vecí života, ohľadom bezpečnosti, suverenity… Teda príklad možnosti, o ktorej sa môže hovoriť: Za ľudí sa môže spojiť pred voľbami napríklad s PS. A môže sa spojiť i so SMER SSD…i keď táto možnosť je cca. v úrovni promile…kto by sa s nimi spájal? A načo?
