Uctievanie boha Jupitera na našom území (1. časť – Zeus)

Keď povieme Slovensko a náboženstvo, automaticky nám napadne hlavne kresťanstvo. Ak by sme mali zájsť hlbšie do minulosti, možno si niekto spomenie na pohanských bohov Slovanov ako Svarog, Perún alebo Veles. Ale takmer nikomu nenapadne rímsky panteón na čele s Jupiterom. A predsa s istotou vieme, že na našom území žili v 1. až 4. storočí ľudia, ktorí uctievali rímske božstvá.

Ako je to možné? Ak ste čítali moje predchádzajúce články, nie je to pre vás žiadnym prekvapením, ale v stručnosti to objasním. Okolo prelomu letopočtov sa Dunaj, ktorý je dnes štátnou hranicou medzi Slovenskom a Maďarskom, stal hranicou medzi Rímskou ríšou a svetom barbarov žijúcich na jeho ľavom brehu. Naše územie stálo bezprostredne na hranici Rímskej ríše a jej hmotná i nehmotná kultúra mohla o to ľahšie prenikať do sveta na druhej strane. A vieme, že prenikala, akurát tú nehmotnú dokazujeme oveľa ťažšie.

Ešte dôležitejšie je to, že na našom území Rimania aj žili. Časť dnešného Slovenska bola dokonca súčasťou Rímskej ríše. Konkrétne oblasť pravého brehu Dunaja v jeho bratislavskej časti. Tu sa na území dnešnej mestskej časti Bratislavy-Rusovce nachádzal rímsky vojenský tábor s priľahlou civilnou osadou. Sídla mali Rimania aj za hranicou v jej súčasnom chápaní. Napríklad ďalší vojenský tábor stál na území dnešnej obce Iža v polohe nazývanej Leányvár, iba niekoľko kilometrov od Komárna. Takže tu máme rímskych vojakov a civilistov žijúcich priamo na území dnešného Slovenska, ktorí vyznávajú množstvo bohov, bôžikov a kultov pochádzajúcich z celej Rímskej ríše.

Tu musím priznať, že názov tohto textu je čiastočne zavádzajúci. Máme síce jednoznačné dôkazy o uctievaní rímskeho Jupitera, ale gréckeho Dia (prvý pád Zeus) potvrdiť nemôžeme. Na druhej strane bol grécky Zeus predobrazom pre rímskeho Jupitera a do veľkej miery ich môžeme stotožniť. Preto podám základné informácie o Diovi (Jupiterovi) v tomto texte a v nasledujúcich sa budem venovať už len uctievaniu samotného rímskeho Jupitera a jeho rôznym „variantom“.

Snáď o ktorejkoľvek postave z gréckej alebo rímskej mytológie je možné napísať samostatnú knihu. Ja budem oveľa stručnejší. Bude to len niekoľko odsekov, prípadne informácie, ktoré je možné prepojiť s pamiatkami z nášho územia.

Zeus bol spočiatku uctievaný ako boh neba a nebeských úkazov a prvé písomné zmienky o ňom pochádzajú približne zo 14. storočia pred n. l. Podobu najvyššieho boha získal až neskôr v procese, v ktorom ľudia začali staré božstvá „poľudšťovať“ a dávať im vzhľad a vlastnosti pripisované ľuďom (tzv. proces antropomorfizácie). V podobe, v akej ho poznáme dnes, ho prvýkrát opísal Homér.

Trocha odľahčene by sme mohli povedať, že Zeus nemal práve najideálnejšie detstvo. Jeho otec Kronos mal zvyk svojich potomkov po narodení zjesť. Bolo to zo strachu nad ich mocou, ktorú by mohli využiť proti nemu a zbaviť ho vlády. Urobil by tak aj pri Diovi, ale jeho matka Reia ho prekabátila a podala mu kameň zabelený v plienke. Zues týmto spôsobom unikol osudu svojich starších súrodencov, troch sestier a dvoch bratov. Matka sa mu nemohla venovať a zverila jeho opateru nymfám. Tie ho kŕmili mliekom božskej kozy a včelím medom. Keď plakal, horskí démoni búchali mečmi na štíty a s krikom tancovali, aby ho Kronos nepočul. Takto prežil Zeus svoje detstvo na Kréte, a keď dospel, rozhodol sa proti otcovi povstať. Najprv oslobodil svojich súrodencov a spoločne s bratmi po zdĺhavých bojoch, ktoré sa raz prikláňali na jednu a raz na druhú stranu, otca porazili. Zeus navrhol, aby si uvoľnenú vládu rozdelili medzi seba žrebom. Zabezpečil, aby si vytiahol ten najlepší, vládu nad nebom a zemou. Poseidónovi pripadlo more a Hádovi podsvetie. Zeus sa stal najvyšším bohom a pánom Olympu. Bol síce najvyšší vládca nad bohmi i ľuďmi, ale nevládol absolútnou mocou a ostatní bohovia a ľudia mali slobodnú vôľu.

Zeus ako najvyšší boh mal toho na starosti celkom dosť. Ľudia sa k nemu obracali s prosbou o dážď alebo aby ich ochránil pred bleskom. Trestal nespravodlivosť, bol ochrancom prísahy, poznal budúcnosť a niekedy ju ľuďom naznačoval rôznymi znameniami. A to je len zlomok z jeho „funkcií“.

Jeho symbolmi boli hromy a blesky, ktorými vládol, z vtáctva najmä orol a zo stromov dub. Ľudia si ho predstavovali ako dôstojného muža s bradou a pokojným pohľadom.

Z nášho územia nie je známa takáto podobizeň, ktorá by bola interpretovaná priamo ako grécky Zeus. Podobizne rímskeho Jupitera by sme našli, ale o tých v nasledujúcich článkoch.

Jedno zobrazenie Dia predsa len máme, i keď nie v jeho ľudskej podobe. Zeus bol veľký záletník a mal mnoho mileniek nielen medzi bohyňami, ale i smrteľníčkami. Aj keď bol najvyšší boh, nie všetky po ňom túžili a vtedy sa Zeus neváhal uchýliť k lsti, aby ich získal. Premenil sa napríklad na ich manžela, býka, labuť, alebo dokonca dážď. A práve v podobe býka máme jedno vyobrazenie Dia aj z nášho územia. Ako vieme, že to nie je len obyčajný býk? Lebo k jeho stvárneniu sa viaže starý grécky mýtus. Zeus v podobe býka unášajúci Európu.

Krásnej Európe, dcére kráľa Agenora zo Sidónu v Ázii, sa jedného dňa prisnil zvláštny sen. Nad jej lôžkom stáli dve ženy, jedna symbolizovala jej rodnú Áziu a druhá ešte nepomenovanú zem za morom. Hádali sa o ňu a každá ju chcela získať iba pre seba. Ázia  v tomto zápase podľahla a musela ju vydať víťaznej súperke. Po prebudení Európa význam sna nechápala, ale čoskoro sa ho mala dozvedieť.

Do Európy sa zaľúbil Zeus a neváhal urobiť všetko, aby ju získal. Potreboval sa vyhnúť pozornosti svojej žiarlivej manželky Héry, a preto na seba zobral podobu býka. Zlatého býka s lesklými rohmi. Takto sa objavil pred Európou, ktorá sa so svojimi družkami prechádzala po rozkvitnutej lúke. Vyžaroval z neho pokoj a jeho telo šírilo čarovnú vôňu. Dievčatá sa ho vôbec nebáli, chceli si ho pozrieť zblízka, dokonca pohladkať jeho lesklú srsť. On sa medzi nimi prechádzal, až zastal pred prekrásnou Európou. Pokorne si pred ňu kľakol a pohľadom ju vyzval, aby si na neho sadla. Len čo tak urobila, rozbehol sa na západ smerom k moru. „Nezľakol sa vĺn, vbehol rovno do vody ako delfín. More sa utíšilo a býk suchými kopytami kráčal po hladine rovnej ako zrkadlo. Obyvatelia mora spoznali v býkovi boha. Pod nohami sa mu hrali veľryby, dobromyseľné delfíny krúžili okolo neho a na chrbtoch veľrýb sa z mora vynorili krásne Nereidy. Sám vládca mora Poseidón urovnal cestu svojmu bratovi, Tritóni sa zhromaždili okolo neho a trúbili na trúbkach z lastúr.“ (I. Trencsényi-Waldapfel, 1976, s. 106) Celý výjav pôsobil ako nádherný svadobný sprievod.

Až keď prišli na Krétu, Európa zistila, že jej únoscom bol samotný Zeus. Na Kréte mu potom porodila troch synov, z ktorých je asi najznámejší Minos. Ten sa stal neskôr krétskym kráľom, ktorý dal uväzniť Minotaura, napoly býka, napoly človeka, do labyrintu. Mimochodom, labyrint navrhol Daidalos známy z mýtu o Daidalovi a Ikarovi, ktorí utekali práve z Kréty pomocou zhotovených krídel. A na Kréte ich nedržal nikto iný ako Minos. Ale to už príliš odbieham od témy. Jedno zaľúbenie najvyššieho boha bolo spúšťačom nespočetného množstva ďalších udalostí. Stále sa však pohybujeme vo sfére vymyslených príbehov, mytológie, i keď Minos bol ešte dlho považovaný za skutočnú historickú postavu.

Zeus sa postaral o to, aby meno jeho milenky neupadlo do zabudnutia. Bola podľa nej pomenovaná nová pevnina Európa a tým sa zavŕšil význam nepokojného sna z jej domoviny.

A na ktorom artefakte nájdenom na Slovenku je výjav únosu? Na bežnom úžitkovom predmete. Na hlinenej lampe.

V rokoch 1997 až 2005 sa konal na nádvorí stredného hradu Devín revízny archeologický výskum. Počas neho tu boli odkryté viaceré stavby postavené Rimanmi v 1. až 4. storočí. S našou lampou súvisia objekty postavené tesne na začiatku nového letopočtu. Ide o kamenné základy vojenskej veže, ktorá je spájaná s vojenskou výpravou proti Marobudovej ríši, ktorá sa rozkladala hlavne na území dnešnej Českej republiky. Vieme, že táto udalosť sa odohrala v roku 6 n. l. Na nádvorí stredného hradu sa tiež našli o niečo málo mladšie hlinené podlahy z ľahkých drevených stavieb, ktoré slúžili ako baraky pre ubytovanie rímskych vojakov. A práve v polohe týchto barakov, prípadne v ich blízkosti, sa našiel rôzny luxusný tovar, ako napríklad krčah na víno, fragment amfory, ale hlavne reliéfne zdobená hlinená lampa s mytologickým výjavom Dia unášajúceho Európu objavená v roku 2001.

Rímski vojaci si s touto lampou svietili vo svojich barakoch. Určite aspoň niektorí poznali význam výjavu. Pre nás je to už len mýtus, ale pre nich to bola súčasť náboženských predstáv. Ak sa vám zdá tento obraz z lampy povedomý, som si istý, že ste sa s ním už stretli. A to pri platení v obchode, keďže sa nachádza na gréckej dvojeurovej minci.

Dvetisíc rokov stará rímska lampa nájdená na Devíne a súčasná dvojeurová minca zobrazujú ten istý motív. Budeme jeho význam poznať aj o ďalších dvetisíc rokov?

V ďalšom článku predstavím Jupitera ako rímsku podobu gréckeho Dia a konkrétne pamiatky z nášho územia spojené s jeho uctievaním.

Viac k témam spomínaným v článku nájdete v mojich starších textoch Devín na prelome letopočtov a Krása rímskych výrobkov zo Slovenska (3. časť – hlinené lampy).

Poznámka:
1. V mytológii je bežné, že jeden príbeh môže mať rôzne verzie, ktoré sa od seba viac či menej odlišujú. Preto môžete nájsť aj iné verzie mnou opísaných postáv a mýtov.
2. Pri skloňovaní mien Zeus a Jupiter som sa držal nasledujúcich pravidiel. Pre meno Zeus som použil stále zaužívaný druhý pád Dia, i keď od roku 1991 udávajú Pravidlá slovenského pravopisu aj tvar Zeusa. Pre meno Jupiter som použil stále viac preferovaný druhý pád Jupitera namiesto staršieho tvaru Jova.

Použitá literatúra:

HARMADYOVÁ, Katarína. 2012. Devín v dobe rímskej. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 271 – 275.

HARMADYOVÁ, Katarína. 2021. Devín v rímskej dobe. In KUCHARÍK, Juraj (editor): Rimania a Slovensko / Romans and Slovakia. Katalóg výstavy / Exhibition Catalogue. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Historické múzeum, 2021. ISBN 978-80-8060-513-1, s. 51 – 61.

HARMADYOVÁ, Katarína. 2021. Devín v rímskej dobe. Kat. 78 Hlinený kahanec s výjavom Dia unášajúceho Európu. In KUCHARÍK, Juraj (editor): Rimania a Slovensko / Romans and Slovakia. Katalóg výstavy / Exhibition Catalogue. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Historické múzeum, 2021. ISBN 978-80-8060-513-1, s. 208.

HULÍNEK, Drahoslav. 2015. Prví rímski legionári na Slovensku. Rimania na Devínskom hrade. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 23 – 28.

PARANDOWSKI, Jan (preklad MARUŠIAK, Jozef). 1980. Mytológia. Bratislava : Tatran, 1980. 358 s.

SVOBODA, Ludvík (vedúci redaktor). 1973. Encyklopedie antiky. Praha : Academia, 1973. 741 s.

TRENCSÉNYI-WALDAPFEL, Imre (preklad PITOŇÁKOVÁ, Irena). 1976. Mytológia. 2. vyd. Bratislava : Obzor, 1976. 374 s.

VOJNA, Matúš. 2016. Pohanskí bohovia Slovanov. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2016, roč. 27, č. 12, s. 54 – 60.

ZAMAROVSKÝ, Vojtech. 1998. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 3. vyd. Bratislava : PERFEKT, 1998. 468 s. ISBN 80-8046-098-1.

Zdroje obrázkov:

Zeus Otrikolský (Pio Clementino Museum, Musei Vaticani, Rím):
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Zeus_Otricoli_Pio-Clementino_Inv257.jpg

Hlinená lampa zdobená reliéfom, Bratislava-Devín:
PLACHÁ, Veronika – HLAVICOVÁ, Jana. 2003. Devín: Slávny svedok našej minulosti. Bratislava : PERFEKT, 2003. ISBN 80-8046-231-3, s. 19, obr. 12.

Grécka 2-eurová minca:
https://www.ecb.europa.eu/euro/coins/common/html/index.sk.html
https://www.ecb.europa.eu/euro/coins/2euro/html/index.sk.html