Denník N

Českí politici zaťahujú „ručnú brzdu“. Kollár či Matovič „šliapu na plyn“

Našinci majú jedinečnú šancu obísť politikov.

Vládna koalícia v Česku presadila, aby sa penzie od júna nezdvihli v priemere o približne 72 eur, ale o necelých 32 eur. Pri schvaľovaní využila „stav legislatívnej núdze“, čo vyvolalo silnú vlnu nevôle. Vláda však poukazuje na vysoký verejný dlh. V posledných piatich rokoch sa zvýšil v prepočte na obyvateľa z necelých 6 500 eur v roku 2017 na vyše 11 500 eur v roku 2022. Českí politici sa v tejto situácii rozhodli zatiahnuť „ručnú brzdu“.

K podobnému kroku sa odhodlala aj francúzska vláda. Nie úplne zvyčajným spôsobom zvýšila vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov. Reakciou boli masové protesty. Francúzsky vládny dlh pritom stúpol medzi rokmi 2017 až 2022 v prepočte na hlavu z približne 30-tisíc eur na vyše 41-tisíc eur.

Slovensko sa v spomínanom období zadlžovalo podobne ako Česko. Verejný dlh stúpol zo zhruba 8 000 eur na viac než 11 600 eur na hlavu. O žiadnom krotení dlhu sa však u nás nehovorí. Naopak, slovenskí politici v snahe míňať peniaze občanov akoby „šliapli na plyn“.

Najvyšší čas myslieť na to, ako si zabezpečiť penziu.

Budúce generácie

V Česku žilo koncom roka 2022 približne 2,37 milióna starobných dôchodcov. V priemere dostávali penziu vyše 690 eur mesačne. Ročne bolo treba na dôchodky zhruba 20 miliárd eur. Ak by sa od júna valorizovali doterajším spôsobom, výdavky by tento rok stúpli o vyše 800 miliónov eur, namietali zástupcovia vládnej koalície.

„Situáciu musíme riešiť zodpovedne a s ohľadom na budúce generácie. Ak by sme nezasiahli, priniesla by júnová valorizácia obrovský dlh do štátneho rozpočtu,“ vyhlásil minister práce Marian Jurečka.

Vláda preto „pretlačila“ rast v polovičnom tempe. Priemerný dôchodok by mal vzrásť na zhruba 720 eur a nie na vyše 760 eur.

Davy v uliciach

Vo Francúzsku sa zase rozhodli konečne schváliť dlhoodkladané zvýšenie veku, v ktorom sa odchádza do penzie. Francúzi si môžu dôchodok nárokovať výrazne skôr než Nemci (smerujú k 67 rokom) či Španieli (taktiež už posunuli dôchodkový vek na 67 rokov).

Okrem nepopulárnej zmeny vyhnal do francúzskych ulíc davy aj spôsob, akým zmenu schválili. Vládna moc využila ústavnú možnosť a obišla poslancov v dolnej komore parlamentu, kde nemala väčšinu.

Francúzski demonštranti môžu cítiť krivdu, no aj rast verejného dlhu Francúzska jednoznačne ukazuje, že bez šetrenia štátu hrozí finančný kolaps.

Na plný plyn

Rýchlym tempom sa zadlžuje aj Slovensko. Žiadne krotenie míňania sa však nespomína. Politici by v predvolebnom období naopak ľudí radi zasypali peniazmi. Samozrejme, nie vlastnými ale spoločnými.

Nápad Igora Matoviča vyplácať 500 eur za účasť na voľbách by vyšiel asi na 1,5 miliardy eur. Ešte viac – približne 2,6 miliardy eur – môže podľa prepočtov zhltnúť návrh poslancov zo strany Borisa Kollára zasahujúci do vlastníctva pozemkov pod cestnými komunikáciami.

Vyzerá to šialene. No Slováci majú predsa len jednu šancu, ako časť peňazí, ktoré musia odviesť štátu, ochrániť pred „plienením“ politikov. Vďaka druhému pilieru sa im peniaze na budúce penzie odkladajú na súkromných účtoch a je na každom jedincovi, ako ich zhodnotí. Zorientovať v problematike sa môže vďaka portálom ako adss.sk, 5penazi.sk či dochodok.sk.

Teraz najčítanejšie

Marián Žilinec

Mal som 25 rokov, keď vznikol druhý pilier. Pamätám si bombastické reklamy o švajčiarskych dôchodkoch a nadšenie ľudí, ktoré ich sprevádzalo. Dnešná realita? Väčšina budúcich penzistov nedostane švajčiarsky dôchodok. Naopak, zažije šok. Nízke dôchodky budú mať dopad na ich rodiny, deti a budúce generácie. A pritom všetci máme svoje dôchodky vo vlastných rukách. Po 17 rokoch strávených vo finančnom sektore, kde som sa staral o bezpečnosť platobných kariet, som sa rozhodol zmeniť to. Nikdy nie je neskoro.