Denník N

Naučme študentov nesúhlasiť (2. časť)

V sérii blogov Naučme študentov nesúhlasiť sa venujem rôznym stratégiám/aktivitám, ktoré som so svojimi študentami vyskúšala. Tieto stratégie podporujú kritické myslenie, argumentáciu a umenie viesť dialóg. Dávajú študentom priestor preskúmať rôzne uhly pohľadov a učia sa, že pohľady môžu byť komplexné a rôznorodé.

Kľúčovým slovom stratégie, ktorú vám predstavím v tomto blogu, je dialóg. Dialóg sa uskutočňuje medzi dvoma alebo viacerými osobami zdieľajúcimi nápady. Ľudia sú v dialógu ochotní zmeniť svoje uhly pohľadov. Je voľnejší, menej zviazaný pravidlami a organizáciou. Takto znie definícia, ktorú uviedla spoločnosť EuroClio vo svojom Sprievodcovi pre učiteľov.

Takéto chápanie dialógu úplne odráža náplň tejto stratégie, nakoľko jej zámerom je umožniť študentom precvičovať vedenie dialógu na určitú tému. Zároveň táto stratégia umožňuje porovnávať svoje názory s názormi ostatných a nabáda študentov na prehĺbenie a upravenie svojich názorov na tému bez toho, aby museli zmenu názoru predstaviť širšej skupine (čo moji introverti veľmi oceňujú).

Ešte predtým, ako sa dostanem k samotnej stratégii by som rada podotkla, že všetky aktivity, ktoré som uverejnila a budem uverejňovať, som realizovala v rámci môjho pedagogického projektu, ktorý je súčasťou ročného vzdelávacieho programu Komenského inštitútu.

Rýchle rande

Rýchle rande alebo speed dating je čoraz obľúbenejšia forma zoznamovania (aspoň tak to tvrdia zoznamovacie agentúry). Funguje to tak, že sa zoznámite s viacerými partnermi, no na každého máte iba krátky časový úsek.

Na podobnom princípe funguje aj stratégia, ktorú som si osobne veľmi obľúbila. Rozdiel je iba v tom, že namiesto toho, aby ste partnerovi hovorili, aké máte záľuby, obľúbenú farbu či hudobnú skupinu, rozprávate mu svoj názor na danú tému/problém.

Príprava tejto aktivity je veľmi jednoduchá. Študentov rozdelíme na polovicu. Jednu polovicu budú tvoriť študenti, ktorí nebudú svoje miesto opúšťať (tzv. statické body), druhá polovica bude po vyzvaní rotovať k ďalšiemu partnerovi – statickému bodu. Lavice je ideálne pripraviť tak, aby študenti sedeli oproti sebe.

Predtým, ako „rande“ začne určíme študentom nejakú tému/výrok/myšlienku. Napr. v romantizme som vybrala úryvok zo Štúrovej knihy Slovanstvo a svet budúcnosti: „Ľudstvo — zdalo by sa veru, že upadá, no nemôže nadlho samo seba zrádzať a podstaty svojej sa zriekať, najmä pri pokrokoch obrovských novej doby. Kráča ono stále vpred, a kam napokon dôjde, nik nemôže predpovedať. Ale horším stať sa môže iba na čas.“ Študenti potom mali vyjadriť svoj názor na súčasnú spoločenskú situáciu a rozhodnúť, či je Štúrovo tvrdenie stále aktuálne.

Alebo pri téme Molièrovho Lakomca v rámci klasicizmu sa študenti mali zamyslieť nad tým, aká je podľa nich hranica medzi lakomstvom a šetrnosťou. Metódu som použila aj pri téme slovenského klasicizmu, konkrétne pri interpretácii a sprítomňovaní Fándlyho osvetových a ľudovýchovných prác. Študenti mali premýšľať nad tým, ako a či môže vzdelanie človeka ovplyvniť kvalitu a dĺžku života.

Keď sme si teda stanovili tému, dám študentom priestor, aby si svoj názor zapísali. (Ja osobne trvám na tom, aby si ho zapísali, pretože potom krásne vidia, ako a či sa ich názor počas jednotlivých „rande“ upravil/zmenil.)

Keď majú svoj názor zapísaný, rotujúcich študentov posadím k statickým bodom. Osobne ich rada usádzam tak, aby pri sebe sedeli študenti, ktorí sa spolu bežne nerozprávajú (napr. počas prestávok alebo počas hodín sa dobrovoľne nedajú spolu do skupiny, príp. sa mi zdá, že majú rozdielny štýl obliekania, správania sa, vyjadrovania a pod.). Prvé kolo môže začať. Aký časový limit určíte na jedno kolo je na vás. Moje kolá trvajú 3 minúty – tento čas nie je ani príliš krátky, takže obaja študenti môžu predniesť svoj názor a viesť dialóg o téme, no nie je ani príliš dlhý, takže študenti neurobia žiadnu odbočku od témy.

Keď kolo skončí, vyzvem všetkých študentov, aby si na svoj papier, kde si písali svoj názor, zapísali, s kým viedli v prvom kole dialóg a nejakú zaujímavú myšlienku, ktorú získali počas dialógu. Keď majú zapísané informácie z prvého kola, rotujúci študenti postupujú k vedľajšiemu statickému bodu.

Takýto postup zopakujem približne 4 – 6-krát. Po poslednom „rande“ dám študentom čas opäť napísať svoj názor na danú tému na základe vypočutých rôznych perspektív a zapísaných myšlienok z jednotlivých kôl. Tiež od nich chcem, aby si sami zhodnotili, s kým  sa im najlepšie viedol dialóg, s kým boli najviac v zhode, a s kým, naopak, nesúhlasili. Ak chce niekto svoje zistenia prezentovať aj pred ostatnými, dám mu priestor, no nikoho do toho nenútim (nie sme predsa na výsluchu a niektorí si to chcú spracovať sami). Zaujímam sa aj o to, či našli so všetkými partnermi nejaké spoločné body a čo sa z tejto skúsenosti naučili.

K tejto stratégii mi napadá aj možná adaptácia, no priznávam sa, že som ju ešte neskúšala. Každý študent by mohol dostať konkrétnu osobu, ktorú by prezentoval (napr. by to mohli byť literárne postavy, konkrétni spisovatelia, umelci či historické osobnosti). V týchto rolách by sa „zúčastnili“ rýchleho rande, no meno svojej postavy by počas trvania rande neprezrádzali, pričom by hľadali partnerov, priateľov, spojencov a pod. (v závislosti od toho, ktoré osobnosti použijeme).  Po každom kole by mali ohodnotiť partnerovo vystupovanie na škále od 1 do 10. Na záver by sme zistili, kto mal ku komu najväčšie sympatie a porovnali by sme to s realitou.

Samozrejme, ak máme triedu, kde je 30 žiakov, tak nie je možné, aby sa každá osobnosť stretla s každou. Preto by som žiakov rozdelila na 6-členné skupiny a do každej skupiny by som dala rovnaké osobnosti. Zaujímavé bude potom sledovať, ako podobne/rozdielne jednotlivé skupiny skončia.

V budúcej časti môjho blogu budem písať o stratégii, ktorá mi vyšla s mojimi študentami veľmi dobre (v čo som ani v tých najoptimistickejších predstavách nedúfala). Táto stratégia je zameraná na prehĺbenie uvažovania, kritického myslenia a prepájania jednotlivých vedomostí.

Teraz najčítanejšie