Pellegriniho bezobsažná pompéznosť.
Posledný Focus hovorí, že pribudol počet respondentov, ktorí by nešli voliť a klesol počet tých, ktorí by nevedeli, koho voliť. Čísla hovoria, že na úkor Pelleho Hlasu. Ficov nárast prikrášľuje výrazné rozčarovanie z Pellegriniho, pretože nezanedbateľná časť respondentov sa rozhodla radšej nevoliť a len menšia časť by sa vrátila naspäť k Ficovi.
Zotrvačnosť a stereotyp Richarda Sulíka postupne prichádza o Bratislavu, Matovič objavuje život bez ochranky (mimo parlamentu), a tak azda jedinou istotou zostáva neklesajúci apetít Borisa K., kde očakávania veriteliek zatiaľ neohrozujú výnosy z nových vkladov.
Vokálne trio BBK (Blaha, Blanár, Kamenický) funguje ako (zosilňujúci) podmaz Ficovych refrénov, a tak stávkou na budúcnosť zostáva samotná (ne)omylnosť Ficovych posolstiev. Zatiaľčo doma vyzerá byť jeho pozícia neotrasiteľná, medzinárodne nemusí jeho argumentácia stačiť.
Upriamenie na vzťah Číny k Rusku a USA odvádza pozornosť od pozície Nemecka a od slabosti Číny pre všetko nemecké. Kancelár Scholz si vybral ako straníckeho partnera Pellegriniho a dovolím si povedať, že postavil Fica na medzinárodnej úrovni pred vážne prekážky. Partnerské gesto voči Pellemu a (akútny) nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v Nemecku dáva tušiť, že Nemci pozorne sledujú aj dianie u nás … to ostatné má (ešte stále) v rukách samotný Pellegrini.
