Denník N

Ostrov, kde peniaze sú z kameňa

Mikronézia je jeden z najmenej navštevovanejších štátov sveta. Raj potápačov a dobrodruhov, kde lietadlo stojí iba niekoľkokrát týždenne, masovému cestovnému ruchu zatiaľ uniká. Jeden z jej ostrovov – Yap – sa však preslávil aj čímsi iným ako rybami a krásnym oceánom. Chodníčky a záhrady má posiate kamennými peniazmi vo veľkosti až do troch metrov.

Hodina a pol letu na juh z Guamu, či hodina na sever z Palau, a ste tam. Medzinárodné letisko na mikronézskom Yape prijíma 4 lety týždenne. Trstinová strecha terminálu, príjemné vlhké podnebie a domorodkyne s kvetinovými vencami vás nenechajú na pochybách, že ste v Oceánii. Piati zamestnanci letiska v priebehu dvoch hodín vystriedajú niekoľko funkcií – vykladajú batožiny, kontrolujú pasy, neskôr vážia kufre odlietajúcich pasažierov a pracujú aj ako bezpečnostná kontrola. Nikto sa nikam neponáhľa, a predsa všetko funguje tak, ako má.

Hlavné mesto Colonia sa rozprestiera okolo malého zálivu a je plné plechových domčekov na koloch. Zopár malých potravín, jedna pošta, 2-3 hotely a potápačské agentúry. Všade posedávajú Yapania prežúvajúci betelové oriešky. Tie sú v Mikronézii hlavnou závislosťou, oveľa populárnejšou ako cigarety. Ich žutie spôsobuje sčervenanie zubov a rakovinu úst. V televízii bežia reklamy na chránený pohlavný styk. Predávané potraviny sú buď čerstvé lokálne banány alebo všakovaké konzervy – najčastejšie po záruke – z USA. Zdravie rozhodne nie je silnou stránkou ostrova Yap.

Ostrov bol do roku 1899 španielskou kolóniou, potom bol predaný Nemecku a s výnimkou období japonskej okupácie počas oboch svetových vojen bol až do vyhlásenia mikronézskej nezávislosti v roku 1986 pod správou USA. Dodnes si zachováva veľkú časť svojej tradičnej kultúry. Jednou z jej najzaujímavejších prvkov sú stovky kamenných mincí rai, ktoré sa nachádzajú roztrúsené po záhradách a chodníkoch celého ostrova.

Rai majú tvar kamenných diskov a veľkosť od niekoľkých centimetrov po tri metre. Môžu vážiť až deväť ton. Miestni obyvatelia ich v minulosti používali – a v menšej miere aj dodnes používajú – ako zákonné platidlo. Kruhy boli vytesávané v baniach na 400 km vzdialenom ostrove Palau a následne na kanoe prepravené na Yap. Situácia sa zmenila až koncom 19. storočia, keď írsko-americký moreplavec Dean O’Keefe začal kamene prevážať modernými loďami a následne začiatkom 20. storočia, keď nemeckí kolonizátori zakázali medziostrovné plavby.

V doteraz poslednom známom sčítaní z roku 1929 bolo na ostrove napočítaných 13281 kusov kamenných peňazí. Niektoré ležia v záhradách, iné pri chodníčkoch alebo len-tak v strede lesa, akoby opustené. Každý obyvateľ ostrova však vie, ktorý kamenný disk komu patrí. Nikto by sa ich preto ani neopovážil ukradnúť. Ich vývoz z ostrova je dnes prísne zakázaný, ale v minulosti sa viaceré predali do zbierok po celom svete.

Rai sa používali na slávnostné transakcie, ako napríklad svadobné dary, uhradenie väčších dlhov  či kúpu pôdy.  Dali sa však použiť aj na bežnejšie nákupy: v roku 1910 sa podľa archeológov za približne 70-centimetrový kruh dalo kúpiť 50 košov jedla, 40 kg vážiaca ošípaná alebo 1000 kokosových orechov. Hodnotu kruhu neurčovala iba jeho veľkosť, ale aj tvar, vzor, kvalita povrchovej úpravy a história.

Aj keď by sa mohlo zdať, že úloha kamenných kruhov na Yape je dávno prekonaná a dnes sa všetky transakcie vykonávajú v amerických dolároch – ktoré sú, mimochodom, národnou menou Mikronézskych federatívnych štátov – nie je to úplne tak. V tradičnej spoločnosti aj dnes kamenné peniaze zohrávajú dôležitú úlohu najmä pri svadbách či kúpe pôdy. Zaujímavé pritom je, že peniaze menia majiteľa, ale nie nutne polohu. Vzhľadom na ich váhu a problémy spojené s prepravou zostávajú vo väčšine prípadov na pôvodnom mieste. Informácia o novom majiteľovi sa v spoločnosti rýchlo rozšíri ústnym podaním. Zvláštnosťou je aj fakt, že dva rovnaké kamene môžu mať rôznu hodnotu vďaka ich rôznej histórii. Podľa miestnych legiend môžu mať hodnotu dokonca aj stratené kamene. Jedného dňa sa vraj počas búrky potopila loď s obrovským kamenným diskom, ktorý práve rodina prepravovala na Yap. Svedkovia potvrdili veľkosť aj kvalitu tohto disku. Na rodinu, ktorá ho vytesala, sa preto hľadí tak, ako keby ho fyzicky stále vlastnila. Viete si predstaviť niečo podobné v našej súčasnej spoločnosti?

Okrem zvláštnych kamenných mincí Yap ponúka nádherné pralesy, excelentné možnosti na potápanie, šnorchlovanie a spoznávanie lokálnej kultúry túlaním sa po ostrove. Je jednou z mála svetových destinácií, ktorá ešte nebola objavená slovenskými cestovnými kanceláriami. Zájazdy sem nerobia ani tie, ktoré sa orientujú na dobrodruhov. Bohatí americkí turisti však prichádzajú čoraz viac.  Ak vás zaujíma exotika tohto typu, výlet na Yap môžete spojiť s návštevou Tokya, Guamu a Palau. Nijako inak sa sem totiž nedostanete. Určite to však stojí za to!

Teraz najčítanejšie

Martin Grančay

Vysokoškolský pedagóg, výskumník, projektový manažér, cestovateľ, sprievodca cestovného ruchu, obdivovateľ leteckej dopravy. Odborne sa venujem teóriám medzinárodného obchodu, gravitačným modelom a ekonomike medzinárodnej civilnej leteckej dopravy. Mám rád Slovensko a ako sprievodca ho predstavujem zahraničným turistom, aby sa sem chceli vrátiť a aby o nás šírili dobré meno. Milujem cestovanie, najlepšie všade tam, kde môžem spoznať nové kultúry. Čím dlhší a komplikovanejší let, tým lepšie. :-)