Na kvír festivale FiF UK dráždil novinár Postoja

EDIT: Ako som bol informovaný organizátormi a osobami z prostredia školy, jednym z dôvodov, pre ktoré nechceli byť účastníci fotení je aj strach vzhľadom na extrémizmus, ktorý (bohužial) máme na Slovensku. Vzhľadom na tieto informácie porovnanie s udalosťou na FIIT nepovažujem za relevantné a so 4. odsekom sa odstupom času nezhodujem. Článok ponechávam v jeho pôvodnom znení.

Čo sa stalo? Jakub Lipták navštívil univerzitu viackrát a teda tentokrát prišiel za účelom reportáže z festivalu. Ako je uvedené v článku: „Na začiatku tohto (výskumného) bloku Vrábel prítomným oznámil, že v tejto miestnosti je zakázané fotografovať, filmovať či si ho nahrávať na zvukový záznam. Uviedol tiež, že záznam smú vyhotovovať iba tri poverené osoby, ktoré boli v miestnosti prítomné.“

Lipták však tento zákaz nebral v úvahu, keďže sa jednalo o verejné podujatie na akademickej pôde podporované Európskou úniou. Zhotovil teda fotografie, za čo si podľa článku vyslúžil niekoľko pokrikov na svoju adresu.

Pri pokuse o opustenie miestnosti na konci prednášok sa mu do cesty postavil organizátor Julián Vrábel s ďalšími účastníkmi, ktorý mu povedali, že miestnosť nemôže opustiť dokiaľ nevymaže zhotovené fotografie. Keďže odmietol, z miestnosti sa, podľa vlastných slov „musel pretlačiť“. Cestu mu zhatili aj príslušníci SBS. K telefónu mu dali dekana Mariána Zouhara, ktorý „povedal, že nie je zverejnený oznam o tom, že sa môžu vyhotovovať fotografie na podujatí, a mám preto rešpektovať pokyny organizátorov.“ Ako novinár pokračuje, odmietol, keďže sa jednalo o verejné podujatie, kde nemôže byť zakázané fotiť. Dekan argumentoval porušením GDPR a žalobou na novinára a denník Postoj, ak sa fotky zverejnia. Následne sa mali študenti, po niekoľko minútovej výmene názorov, rozptýliť.

Nechcem sa vyjadrovať k náplni festivalu, iba k reakcii organizátorov a pána dekana. Svojho času som bol jedným zo študentom počas kauzy FIIT STU, kde sme sa snažili bojovať o kvalitné vzdelávanie a našich pedagógov. Situácia s týmto festivalom je neporovnateľná, ale paralely sa vyskytujú. Keď nebolo pohodlné, aby sme fotili či zhotovovali kópie zo zápisníc zasadnutí senátu, tak nám bolo hodené do očí svojvoľné vysvetlenie GDPR. Keď sme chceli nahrávať záznamy z verejného zasadnutia AS STU, bolo nám povedané, že nesmieme, veď, GDPR, akademická pôda ide bokom (paradoxne na to je vyhlásenie vtedajšej ochrankyne práv).

Ak udalosti naozaj nastali tak, ako sú opísané v článku na denníku Postoj, tak sa jedná o hanbu organizátorov. Prečo bolo práve 3 osobám umožnené tvoriť záznam je záhadou – dostali špeciálne povolenie či mali len tie správne názory? Jednalo sa predsa o verejnú akciu na akademickej pôde podporovanú Európskou úniou, a teda aj našimi daňami. Nie som právnikom a možno novinár nejaký zákon porušil, aj keď sa mi to osobne nezdá. O to viac zarážajúca je ale reakcia obmedzením novinára na osobnej slobode. Naozaj prišlo toto organizátorom ako vhodné riešenie situácie? Vyhrážanie sa žalobou je už len čerešničkou – takých sme mali za svojich čias na STU zopár.

Neviem, komu tým organizátori chceli pomôcť. Zdá sa, že očakávali „názorovo neprijateľného“ novinára opäť a dá sa len domnievať, či zákaz zhotovovania záznamu nevzišiel účelovo. Nebolo lepšie nechať novinára odísť či nechať ho robiť si svoju prácu a kontrovať mu blogmi či inak, napr. diskusiou? Alebo jednoducho vyriešiť situáciu s chladnou hlavou a neobmedzovať novinára na osobnej slobode? Dá sa len apelovať na všetkých nás, aby sme podobné situácie riešili lepšie, lebo toto verejnému imidžu organizátorov pozitívne neprospeje. A ani blbým spoločenským náladám.