Pozdĺž Chorvátskeho ramena môže vyrásť až 80 nových budov.

(kompletné materiály a odkazy na výkresy si môžete pozrieť tu: https://bit.ly/US_CRO_P)

✔️ Je navrhovaná regulácia zástavby väčšia ako povoľuje súčasný územný plán? Áno, súčasný územný plán povoľuje masívnu výstavbu. Treba však poznamenať, že drvivá časť pozemkov je vo vlastníctve mesta a má nad nimi plnú kontrolu.

✖️ Je pre mňa dostatočná? Určite nie, aj naďalej by umožnila vznik desiatok obytných budov, ktoré by išli na úkor zelene.

✔️ Bola urbanistická štúdia prerokovaná s verejnosťou? Áno, v r.2019 sa uskutočnila veľká prezentácia v DK Zrkadlový háj a silný hlas obyvateľov sa aj pretavil do niekoľkých petícií. Najsilnejšia sa týkala okolia zóny Petržalka – stred, Námestie Jána Pavla II., jej petičný výbor je s výsledkom spokojný.

✖️ Bol participatívny prístup dostatočný? Formálne áno. Lenže výsledný variant, ktorý obsahuje už aj zapracované niektoré pripomienky obsahuje aj posuny a zmeny stavieb, ktoré automaticky ovplyvnia inú skupinu obyvateľov a oni už nemali možnosť pripomienok k finálnemu návrhu. Zároveň pripomienky obyvateľov, ktoré boli podané len individuálne a mailom, boli iba zaevidované, ale reálne neakceptované.

✔️ Je tento proces nezvratný a bude sa stavať tak ako je to nakreslené? Ani náhodou. Jedná sa o rad procesov, ktoré vedú k regulácii zástavby v území a každý z týchto procesov má aj svoj spôsob pripomienkovania. Výsledkom je územný plán mesta a v tom lepšom prípade aj detailnejší územný plán zóny, ktorý obstaráva mestská časť. Platí však to, že ak v budúcnosti bude potenciálny investor v súlade s územným plánom, tak je vysoká pravdepodobnosť, že využije maximum, čo mu dovolí.

✖️ Je urbanistická štúdia neškodná a preto sa iba brala na vedomie, pričom všetko sa ešte dá zmeniť? Hoci všetci tvrdia, že áno, moja 10-ročná skúsenosť v komunálnej politike hovorí opak. Od tohto momentu sa ňou bude operovať ako relevantným podkladom a bude veľmi ťažké v rozbehnutom vlaku presadiť akúkoľvek zmenu. Nie však nemožné.

Je potrebé uvedomiť si, že aj samotné mesto je ako vlastník pozemkov dotknutým orgánom a je úplne prirodzené, že sa snaží neznižovať ich hodnotu obmedzeniami výstavby. Tu však narážame na základný filozofický pohľad ako by malo mesto k tomuto územiu pristupovať. A rozpätie možností je skutočne široké – od masívnej zástavby vyplývajúcej z pôvodného zámeru, že toto územie je rozvojové a malo byť centrom Petržalky až po opačnú názorovú líniu presadzujúcu tzv. centralpark, ktorého jedinou výstavbou je električková trať s dopravnou a pešou infraštruktúrou.

Je úplne legitímne, že mesto nenachádza pochopenie s neutíchajúcimi protestami Petržalčanov voči akejkoľvek novej výstavbe a snaží sa čo najviac zhodnotiť svoje pozemky, napr. aj na nájomné bývanie. Na druhej strane, mesto tvoria hlavne jeho obyvatelia, jeho vedenie volia obyvatelia a tým pádom aj to akým smerom sa bude jeho rozvoj uberať môžu do výraznej miery ovplyvniť práve obyvatelia.

Niekedy je potrebné spraviť aj ťažké rozhodnutia, ktoré nie vždy nájdu pochopenie u voličov. Za podporu parkovacej politiky neočakávam potľapkanie po pleci, očakávam však v dlhodobom horizonte zlepšenie dostupnosti parkovacích miest i skvalitnenie jej infraštruktúry. Nové obytné budovy pozdĺž Chorvátskeho ramena mi však takúto protihodnotu neponúkajú. Subjektívne vnímam zelený pás, ktorý sa tiahne našou Petržalkou ako jedno z najcennejších a najobľúbenejších území, ktoré si zaslúži revitalizáciu a ak nejaké stavby, tak občiansku vybavenosť s nízkou podlažnosťou. To, čo je nakreslené v urbanistickej štúdii má od takejto predstavy ďaleko a preto moje meno pri jej podpore chýba.