Denník N

Eurofondy

Slovo za posledné dni, či mesiace skloňované naozaj často.  A aj napriek tomu ich veľa ľudí pozná iba z médií, ale konkrétne sa s nimi nikdy nestretli a dokonca som sa stretla aj s ľuďmi, ktorí o nich ešte nepočuli vôbec a ani nevedia, čo si pod tým majú predstaviť. Z môjho pohľadu je to na jednej strane veľmi jednoduchá forma financovania, no zároveň veľmi zložitá..

Tou jednoduchou myslím to, že tento systém financovania má pomáhať štátu napredovať, vyvíjať sa, zveľaďovať našu krásnu krajinu, či už v rámci prírody, pamiatok, zabraňovať ekologickým katastrofám, pomáhať v rámci zamestnanosti, vedy, výskumu, školstva, pomáhať menej rozvinutým regiónom, obciam, a tým všetkým skvalitniť život ľudí nielen na Slovensku.

Tú zložitejšiu stránku tvorí to, ako sa financie dostanú k tým, ktorí ich potrebujú. Povedané veľmi zjednodušene, aj napriek tomu, že je to zložitý proces. Začína tým, že bez vyhlásenej Výzvy neviete žiadať o financie, následne je potrebné si prečítať množstvo dokumentov a uvedomiť si, či spĺňate všetky podmienky, ktoré od vás Výzva vyžaduje, aké prílohy budete potrebovať a či máte dostatok času na ich vybavenie a následne je nevyhnutné ten samotný projekt, na ktorý budete žiadať financie, aj napísať.

Pravidlá, ktorá sú stanovené, sú častokrát neprimerané, a to aj napriek tomu, že si plne uvedomujem, že treba dodržiavať legislatívu ako SR, tak aj EU, no ako sa hovorí, ak sa chce, tak všetko sa dá a myslím si, som o tom presvedčená, že aj v týchto prípadoch sa dajú nastaviť systémy, tak ako finančné prostriedky, aby boli k ľuďom bližšie a nie ďalej.

Skutočnosť je žiaľ taká, že na získanie akýchkoľvek finančných príspevkov potrebujete prečítať neskutočné množstvo dokumentov, zákonov, behať pre dokumenty po úradoch, čo je pre pracujúceho človeka priam nemožné.

Viete, koľko úžasných vecí a pomoci by sme čerpaním eurofondov za systémových podmienok mohli dosiahnuť?  Akou úžasnou sebestačnou a prekvitajúcou krajinou by sme mohli byť ?

Teraz najčítanejšie

Lucia Monosza

Lucia Monosza

Volám sa Lucia Monosza (predtým Szlamenková). Píšem o témach, ktoré sú mi blízke profesne aj súkromne. Patrí medzi ne poľnohospodárstvo – deväť rokov som pôsobila v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, kde som sa venovala na Sekcii projektových podpôr projektom, ktoré boli smerované na podporu nášho poľnohospodárstva. Všetky svoje skúsenosti chcem odovzdať našej krajine, ktorá si to zaslúži. Najmä malí poľnohospodári potrebujú nakopnutie od štátu, aby sme o nich neprišli. Potrebujú cielenú pomoc, ktorá im poskytne možnosť tzv. robiť to základné pre nás - venovať sa poľnohospodárstvu. Slovensko je úrodnou krajinou a je našou povinnosťou nastaviť systém tak, aby sme z toho profitovali v prvom rade my, bežní ľudia. Budem písať aj o pomoci zraniteľným. Zdravotne znevýhodneným a rodičom samoživiteľom. Donedávna som matkou samoživiteľkou sama bola. Navrhla som sériu opatrení a ako ekonómka a bývalá štátna zamestnankyňa som presvedčená, že sú realizovateľné aj u nás, na Slovensku. Želám si prispieť k riešeniam k týchto tém a budem rada, ak moje postrehy a návrhy budú pre vás inšpiráciou. Teším sa na diskusie.