Klíma v dejinách (Čitateľský denník 13/2023)
„K obdobiu malej doby ľadovej sa viažu aj niektoré javy spojené so situáciami, keď nešťastní ľudia hľadali »vinníka« svojej zúfalej situácie. Napríklad hon na čarodejnice dosiahol svoj vrchol v rannom novoveku na prelome 16. a 17. storočia (1560 — 1660), teda v počiatočných rokoch najchladnejšieho cyklu celej epochy. Čarodejniciam bola prisudzovaná priama zodpovednosť za dôsledky zlého počasia — neúrodu, ako aj za šírenie rozličných chorôb. Bujneli predstavy o existencii diabolskej sekty s nadprirodzenými schopnosťami, ktorej cieľom bolo napáchať v spoločnosti čo najväčšie škody (…)
Nemecký historik Wolfgang Behringer tvrdí, že impulz k honom na čarodejnice nevychádzal od cirkvi či štátnej správy, ale z bežného ľudu. Sprievodným javom prenasledovania boli predstavy, že je treba vykoreniť zlo a jeho vinníkov, z čoho plynuli očakávania, že zabitím čarodejníc prídu opäť bohaté úrody, dozreje dobré víno alebo že deti a dobytok už nebudú umierať na neznáme choroby. Behringer preto vidí evidentnú priamu súvislosť medzi malou dobou ľadovou a prenasledovaním čarodejníc.“
Po úspechu knihy Epidémie v dejinách si kolektív slovenských historikov vybral ďalšiu zaujímavú tému na spracovanie — klímu. Čo o nej vieme vyčítať zo zachovaných nálezov a záznamov a aký mala dopad na našu históriu? Klíma v dejinách je rozdelená do troch častí: starovek, stredovek a novovek. V každej z nich je približne desať príspevkov od rôznych autorov — a príspevky sú to naozaj rôznorodé.
Pozrieme sa v nich na priaznivú klímu, ktorá umožnila rozkvet Rímskej ríše; nepriaznivú klímu, ktorá primäla obyvateľov Mezoameriky zaživa vyrezávať srdcia vlastných detí; premenlivú klímu, vďaka ktorej na naše územie prišli i z neho aj odišli osmanské armády. Niekedy boli klimatické podmienky hlavným hýbateľom histórie — ako v prípade ochladenia spôsobujúceho počas malej doby ľadovej írsky hladomor —, inokedy zas len jednou z mnohých príčin, ktoré dali veci do pohybu (Arabská jar).
Jednotlivé príspevky majú kolísavú kvalitu pútavosti, erudovanosť sa im však určite vytknúť nedá. Osobne ma, napríklad, veľmi potešila úvaha Pavla Matejoviča o zachytení zimnej krajiny vo výtvarnom umení a literatúre od Bruegela až po Ladu. Interdisciplinárny text o histórii, to je ono!
Klíma v dejinách je krásny slovenský počin, ktorý snáď v tejto edícii dostane aj ďalšie pokračovanie. A ak vás táto kniha zaujala, pozývam na diskusiu s Oliverom Zajacom a Júliou Čížovou, ktorí sa na jej vzniku podieľali — 20. mája 2023 sa budeme rozprávať v Kultúrno-komunitnom centre Bašta v Bardejove.
B. Kovár, O. Zajac, L. Benediková (ed): Klíma v dejinách
Premedia, 2022
448 strán
75 %
plusy
• krátke a úderné kapitoly
• pestrý záber
• interdisciplinárny prístup
• slovenskí autori (prevažne)
mínusy
• kolísavá pútavosť príspevkov
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.
Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.
