Hoci v prvých dňoch sa zdalo byť zatvorenie dvoch amerických bank Silicon Valey Bank (SVB) a Signature Bank len výlučne lokálnym americkým incidentom, v priebehu nasledujúcich týždňov sa obavy adekvátne rozšírili po celom svete. A ekonomické trhy sa začali pýtať, či sme na prahu novej bankovej krízy, podobnej tej z roku 2008. Odpoveď na túto otázku, je – zdá sa – nie, ale je tu ešte veľa vecí, ktoré sa môžu pokaziť.

Žiadna banka neustojí nápor na výbery

Najprv krátka sumarizácia, prečo SVB zbankrotovala. Banka sa dostala do ťažkostí, keď musela predať dlhopisy vo svojom vlastníctve pod cenou, aby pokryla výbery hotovosti, a akonáhle sa informácia o jej situácii dostala von, výbery sa rýchlo zvýšili a banka to nedokázala zvládnuť. Tento stav odhalil hneď niekoľko slabých miest bánk. Prvým problémom je, že vo svete, kde sa informácie šíria neskutočnou rýchlosťou, každá chyba banky môže byť závažným až fatálnym problémom. Po druhé, akonáhle sa rozbehne banková panika, žiadna banka to nezvládne a jedinou nádejou je uzavretie pobočiek, zastavenie internetového bankovníctva a aplikácií a prechod banky do nútenej správy centrálnej banky. A to je presne problém celého sektora: každá banka je zraniteľná, ak je nútená predať aktíva (napríklad dlhopisy) pod tlakou, a tým pádom pod ich cenu platnú k splatnosti, a tým pádom “fyzicky” utrpieť tzv. nerealizované (účtovné) straty z poklesu ich hodnoty, ktoré za bežných okolností dočasne zostávajú len v účtovných knihách. To opäť vedie k pôvodnej otázke: môže v najbližších týždňoch alebo mesiacoch dôjsť k opakovaniu bankovej krízy z roku 2008?

Banky sú v ére sociálnych sietí pod extra dohľadom

Krátko sa na predchádzajúcu otázku dá odpoveď jasným „nie“, ale … Po roku 2008 sa bankový sektor výrazne zmenil. Kontrolné mechanizmy sa posilnili, likvidita a vlastné imanie sa zvýšili a banky pravidelne prechádzajú stress testami (primárne európske). Avšak v porovnaní s rokom 2008 sa investovanie a narábanie s bankovými aktívami presunula do online priestoru a digitálne bankovníctvo je dnes neporovnateľne výraznejšie ako vtedy. To znamená, že vkladané peniaze možno spravovať, presúvať a vyberať v priebehu niekoľkých sekúnd. A to predstavuje zreteľný problém.

Problémy nastávajú v momente vzniku paniky, ako to bolo v prípade SVB. Situácia sa môže opakovať u každej banky, a preto sa mnohí investori obávajú šírenia nákazy v odvetví. Stačí si spomenúť na prípad Credit Suisse. Nepríjemné je, že dnes mnohé výkyvy na trhu spôsobuje už len jediná zmienka na sociálnych sieťach. Stačí ako príklad uviesť príspevky od Elona Muska na Twitteri, ktoré dokážu šíriť pozitívny sentiment alebo paniku v priebehu niekoľkých minút. To sa deje denne v kryptomenách a tiež na akciovom trhu. Bez ohľadu na relevantnosť a pravdivosť informácií. Je to nevyvážené a rizikové, ale tak to je. Napriek týmto faktom však odborníci tvrdia, že druhý prípad Lehman Brothers nehrozí.

Dve európske banky postihol zásadný pokles cien akcií

Aj keď sú európske banky oveľa prísnejšie regulované ako americké, vidíme najvýraznejšie poklesy v cene akcií práve na starom kontinente. Najväčší výpadok v reakcii na krach SVB zaznamenali u rakúskej Erste Group a jednej z najväčších nemeckých bánk Deutsche Bank.

Výkonnosť akcií spoločnosti Erste Group Bank AG za posledných 5 rokov. (Zdroj: Investing)

Obe spomenuté európske bankové skupiny si zaknihovali pokles ceny akcií o vyše 20 percent.

Výkonnosť akcií spoločnosti Deutsche Bank AG NA O.N. za posledných 5 rokov. (Zdroj: Investing)

Nie je dôvod na paniku, žiadna kríza medzi bankami sa nedeje

Je logické, že sa si teraz kladieme otázku, čo bude ďalej. V prípade pozitívneho scenára sa situácia zásahom centrálnych bánk a upokojením situácie (UBS prevzal Credit Suisse, First Citizen prevzal aktíva SVB) stabilizovala. To teraz poskytuje priestor pre návrat dôvery na trhy. Je však veľmi pravdepodobné, že banky sa začnú viac vyhýbať riziku a tým sa zhoršia finančné podmienky pre firmy. Ak firmy a obyvatelia budú mať ťažšie prístup k úverom, poškodí to hospodárstvo. Preto budú štáty mať záujem na podpore bánk, aby úverovanie „neškrtili“.

To najhoršie, čo by sa mohlo stať, je príchod obrovskej bankovej krízy. Ak sa tak stane, dopad na hospodársku aktivitu krajín by bol katastrofálny a logicky by to viedlo ku globálnej recesii. Obnova by – podobne ako po roku 2008 – trvala niekoľko rokov. To je scenár, ktorému sa všetky centrálne banky budú snažiť za každú cenu vyhnúť. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že sa im to podarí a že táto alternatíva zostane len v teoretickej rovine.