Uctievanie boha Jupitera na našom území (2. časť – Jupiter Najlepší a Najvyšší)

Jupiter bol najvyšší rímsky boh. Mohli by sme povedať, že predobrazom pre rímskeho Jupitera bol grécky Zeus. Rimania formálne i významovo stotožnili hlavné grécke a rímske božstvá, z čoho vyplýva, že do veľkej miery splynula aj ich mytológia. Preto má Jupiter takmer rovnaké vlastnosti a funkcie ako Zeus, ktorému som venoval predchádzajúci článok. Keďže viac informácií je v prvej časti tejto série, tu sa obmedzím len na jeho stručnú charakteristiku.

Jupiter bol rovnako ako Zeus vládca neba a prírodných síl. Vládol bleskom, hromom, dažďu, ovplyvňoval úrodu. Tiež bol považovaný za ochrancu prísahy, vernosti a práva. Vyplývajúc z jeho funkcie najvyššieho boha niesol najčastejšie označenie Iuppiter Optimus Maximus (IOM), čiže Jupiter Najlepší a Najvyšší v zmysle najmocnejší. Na rozdiel od gréckeho Dia získal Jupiter oveľa väčšiu úlohu ako ochranca vojska, ktorému dával silu a víťazstvo.

Jupiter bol zväčša zobrazovaný s bradou a bez odevu. Buď sedel na tróne, alebo stál a v rukách často držal zväzok bleskov, ktorými vládol. Jeho sprievodcom bol orol.

Priamo na území dnešného Slovenska sa našlo niekoľko pamiatok, ktoré viac či menej môžeme spojiť so zobrazením Jupitera.

V roku 1980 bolo pri výskume rímskeho vojenského tábora v polohe Iža-Leányvár neďaleko Komárna objavené torzo kamennej plastiky nahého muža. Tento tábor bude dôležitý aj pre viaceré ďalšie objavené pamiatky, preto k nemu napíšem pár viet. Prvý drevozemný tábor tu vznikol krátko po skončení prvej fázy markomanských vojen po roku 175. Zanikol už v roku 179 a jeho zničenie je pripisované nečakanému germánskemu útoku. Krátko po jeho zániku sa na pôvodnom mieste začalo s výstavbou nového mohutného kamenného kastela. Ten plnil svoju funkciu ďalších dvesto rokov a za ten čas prešiel viacerými prestavbami. Oproti nemu stál na súčasnej maďarskej strane Dunaja väčší legionársky tábor Brigetio spolu s táborovým a civilným mestom (dnes Komárom v Maďarsku).

Kamenné torzo je vysoké 45 cm a predstavuje kvalitnú sochársku prácu z 2. až 3. storočia. Travertínová socha bola domodelovaná krémovo-bielou štukou a pomaľovaná. Z farieb nachádzame už len stopy červenej a zelenomodrej. Postava má cez ľavé plece prehodený plášť, ktorého záhyby sú na chrbte naznačené žliabkami. Veľkým problémom pre presné určenie, koho socha zobrazuje, je jej výrazná neúplnosť. Chýba hlava, takže nevieme, či mala napríklad bradu alebo prilbu. Chýbajú aj ruky, pravá od lakťa, ľavá od ramena, takže nepoznáme ich presnú polohu, prípadne predmety, ktoré mohli držať. Nevieme, či postava držala v ruke zväzok bleskov, ktorý by nám dal jednoznačnú odpoveď, alebo mešec spájaný s bohom obchodu Merkúrom, prípadne kyjak príznačný pre hrdinu Herkula. Socha mohla zobrazovať rovnako Jupitera, ako Merkúra či Herkula, i keď v súčasnosti sa prikláňa názor skôr k Jupiterovi.

Ďalšie vyobrazenie je podobne problematické ako to predchádzajúce. Ide o bronzovú plastiku vysokú 7,6 cm. Rok objavenia ani miesto nálezu nie sú známe, mohlo to byť niekde na Považí. Dnes je plastika uložená vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci. Postava drží v pravej ruke obetnú misku – pateru a ľavou si pridŕža plášť prehodený cez plece. V tomto prípade nejde o príliš detailnú prácu. Jupiter býva okrem bleskov zobrazovaný napríklad aj s obetnou miskou, ale či autor plastiky naozaj mienil zachytiť Jupitera, nemôžeme s istotou povedať.

Tretiu pamiatku nájdenú na našom území vieme spojiť s vyobrazením Jupitera bez väčších problémov, ale iba v symbolickej rovine. Ide o honosnú prilbu objavenú v polohe rímskeho vojenského tábora a civilnej osady Gerulata (dnes Bratislava-Rusovce). Prvý tábor tu bol vybudovaný už koncom 1. storočia a rímska prítomnosť tu končí okolo začiatku 5. storočia. Za vyše 300 rokov existencie prešla Gerulata viacerými premenami. Tábor i osada boli opakovane prestavané a menili sa aj polohy pohrebísk.

Prilba má veľmi bohatú plastickú a rytú výzdobu a len jej opis by vystačil na celú stranu. Ja budem stručnejší. Viac informácií o prilbe nájdete v mojom staršom článku. Prilba je, bohužiaľ, deformovaná, takže jej pôvodná krása nevynikne. Napriek tomu dokážeme veľmi dobre dešifrovať jej výzdobu. Je zdobená plastickými orlami, hadmi, morskou príšerou s hadím telom a asi korytnačkami. Rytú výzdobu tvoria v čelnej časti boh vojny Mars a dve bohyne víťazstva Viktórie po jeho bokoch. Na vrchom segmente zadnej časti je lovecký motív s bohyňou Dianou a na spodnom orol, ktorý drží v pazúroch zväzok bleskov. Orol ako znak najvyššieho boha v spojení s bleskami, ktorými vládol, je nepochybne symbolom Jupitera.

Okrem už spomínaných nejednoznačných alebo len symbolických vyobrazení máme predsa len dve, o ktorých nepanuje pochybnosť. V porovnaní s predchádzajúcimi sú výnimočne malé, nemajú ani jeden a pol centimetra. Ide o zobrazenie Jupitera na geme, zjednodušene by sme mohli povedať na „očku“ prsteňa s vyrytým obrazom do hĺbky alebo vystupujúcim reliéfom. Prvý prsteň bol objavený v polohe drevozemného tábora v Iži v roku 1993. Na značne zničenom železnom prsteni je na sýtočervenej geme z jaspisu motív stojaceho Jupitera, ktorý drží v pravej ruke žezlo a v ľavej pateru. Pri nohách má orla. Druhý prsteň bol objavený iba v roku 2016 neďaleko rímskeho tábora v Iži. Ide o pekne zachovaný strieborný prsteň s gemou s bielo-sivou povrchovou vrstvou. Je na nej zobrazený Jupiter na tróne opäť so žezlom v pravej ruke, ale v ľavej so zväzkom bleskov. Pri nohách má tiež orla. Oba prstene sú datované do konca 2. storočia a našli sa vo vojenskom prostredí, v ktorom mal Jupiter významné postavenie. Bohužiaľ, nemám k dispozícii kvalitné obrázky, takže v tomto prípade sa musíme spoliehať iba na predstavivosť. Prípadne nahliadnite do záverečných strán publikácie od M. Daňovej, z ktorej som čerpal tieto informácie.

Vyobrazenia Jupitera na pamiatkach z nášho územia nie sú automaticky dôkazom jeho uctievania. V Rímskej ríši, ktorá sa rozkladala na troch kontinentoch, uctievali jej obyvatelia nespočetné množstvo božstiev a kultov. Iné náboženské predstavy mohli prevládať na jej východe a iné na západe. Všetkých ale spájalo uctievanie najvyššieho boha Jupitera a kult cisára. Z toho môžeme dedukovať, že Rimania žijúci na našom území tiež uctievali boha Jupitera a možno k tomu nepotrebujeme ani priamy dôkaz. Napriek tomu ich máme hneď niekoľko. Ide o oltáre zasvätené Jupiterovi Najlepšiemu a Najvyššiemu.

Dnes sme v kresťanstve zvyknutí na to, že oltár je umiestnený v kostole. Bohovia rímskeho panteónu mali taktiež svoje chrámy, ale tie slúžili hlavne ako príbytky bohov. Prístup do nich mali obvykle len kňazi a kňažky a veriaci sa zvyčajne zhromažďovali pred chrámom. Z toho vyplýva, že oltáre boli umiestňované pod holým nebom. Najčastejšie pred chrámom a v posvätnom okrsku okolo chrámu, na verejných priestranstvách, pri cestách, prípadne v posvätných hájoch. Mnohé z týchto oltárov sa nám zachovali dodnes a to z toho dôvodu, že vďaka svojmu kvadratickému tvaru poslúžili v neskorších dobách ako stavebný materiál, takže ich nachádzame zamurované v rôznych stavbách.

Pri veľkej časti oltárov z nášho územia tomu nie je inak. Z polohy rímskej Gerulaty je známy jeden votívny nápis a desať oltárov zasvätených iba IOM a jeden oltár zasvätený súčasne IOM a jeho manželke Junone. Takmer všetky boli súčasťou neskoroantickej vojenskej pevnosti vybudovanej v druhej polovici 4. storočia. V čase ich použitia ako stavebného materiálu mali mnohé pamiatky neuveriteľných 200 rokov. Dva oltáre sa dokonca našli zamurované v Kostole sv. Víta, ktorý je dnes najstaršou sakrálnou stavbou v Rusovciach. Jeden oltár zasvätený IOM a ďalším bohom bol objavený v murive Bratislavského hradu. Tri oltáre pochádzajú z územia Iže a jeden bol vybagrovaný z Dunaja pri Iži. Počet dopĺňa votívny nápis venovaný IOM a Junone z Kameničnej-Balvany a oltár z Komárna, avšak pri oboch je uvádzaná ich sekundárna poloha.

Spolu devätnásť votívnych pamiatok z nášho územia, ktoré nesú meno Jupiter Najlepší a Najvyšší, ale iba jedna bola objavená v blízkosti miesta, kde mohla plniť svoj pôvodný náboženský účel. Oltár z Gerulaty objavený v roku 2004 v priekope rímskej cesty.

Rímska cesta bola objavená počas záchranného archeologického výskumu pred plánovanou výstavbou rodinných domov. Našla sa v hĺbke 1 m a jej konštrukcia bola vyhotovená z hliny a riečneho štrku. Z oboch strán 5 m širokej cesty sa tiahli priekopy hlboké 0,7 m, ktoré slúžili na jej odvodnenie. Práve v jednej z priekop sa našiel spadnutý oltár, ktorý pôvodne mohol stáť rovno pri nej a slúžiť pocestným k vykonaniu prosby a obety, napríklad pred dlhou cestou.

Oltár je vysoký 64 cm a je datovaný do 2. až 3. storočia. Nápis na ňom je veľmi dobre čitateľný a znie nasledovne: „Jupiterovi Najlepšiemu a Najvyššiemu zasvätil Lucius Septimus Maiorinus, sľub splnil dobrovoľne, rád a podľa zásluh.“

Oltáre, votívne nápisy, prípadne votívne reliéfy mohli dať vyhotoviť ako súkromné osoby, tak združenia alebo vojenské jednotky. Nápis na jednotlivých votívnych pamiatkach predstavoval do veľkej miery ustálenú formulku a často sa menila len osoba darcu. Niektoré votívne pamiatky vieme veľmi presne spojiť s konkrétnym miestom, keďže je na nich uvádzaný názov tohto miesta alebo vojenská jednotka, ktorá v danom mieste pôsobila.

Pre porovnanie uvediem ešte niekoľko nápisov z oltárov zasvätených IOM z nášho územia.

Na sekundárne zamurovanom oltári nájdenom v neskoroantickej vojenskej pevnosti v Gerulate (dnes Bratislava-Rusovce) je napísané: „Jupiterovi Najlepšiemu a Najvyššiemu posvätný oltár Aelius Tutor, stator prvej aly Cannanefatov, rímskych občanov, sľub splnil dobrovoľne, rád a podľa zásluhy. Za konzulátu Flacca a Galla, sľub splnil dobrovoľne, rád a podľa zásluhy.“ Podľa mien konzulov vieme vznik oltára datovať presne do roku 174. Patrí medzi tie trocha väčšie, je vysoký 121 cm.

Na fragmente oltára z konca 2. storočia, ktorý sa našiel sekundárne zamurovaný v Kostole sv. Víta v Bratislave-Rusovciach, čítame: „Jupiterovi Najlepšiemu a Najvyššiemu prvá ala Cannanefatov, rímskych občanov, ktorým velil Marius Firmus, prefekt aly, sľub splnila rada, dobrovoľne a podľa zásluhy.“

Prvá ala Kananefátov (ala I Cannanefatium) bola jazdecká vojenská jednotka, ktorá pôsobila v Gerulate od začiatku 2. storočia zhruba do prelomu 3. a 4. storočia.

Oltár objavený pri prehlbovaní dunajského koryta v roku 1971 nesie nasledujúci nápis: „Jupiterovi Najlepšiemu a Najvyššiemu Lucius Valerius Chrysogonus, sľub splnil dobrovoľne, rád a podľa zásluhy.“ Oltár je vysoký 61 cm a pochádza z 2. storočia. Nebude náhoda, že oltár sa našiel v Dunaji približne na spojnici tábora Brigetio (dnes Komárom) a tábora v polohe Iža-Leányvár. Spolu s ním boli z Dunaja vybagrované dve ozdobné hlavice z veľkých náhrobkov v tvare píniovej šišky a dve kotvy. Všetky predmety sú datované do doby rímskej. Pod hladinou sa údajne nachádzali aj ďalšie predmety. Nemôžeme vylúčiť, že pochádzajú z potopenej rímskej lode. Možno viezla náklad práve z Brigetia, v ktorom bolo aj rímske mesto s remeselnou výrobou, do tábora na dnešnej slovenskej strane rieky.

Obľuba IOM v časoch Rímskej ríše na našom území je jednoznačná. Vyplýva z jeho postavenia najvyššieho boha, ale i z úlohy, ktorú zohrával v armáde ako ochranca vojska. A keďže na našom území stáli dva vojenské tábory, v ktorých žili stovky vojakov, nemal núdzu o uctievačov. Nebol to však zďaleka jediný Jupiter medzi rímskymi bohmi a ani jediný, ktorý bol uctievaný na našom území. Ďalší článok venujem Jupiterovi, ktorý mal svoj pôvod na východe Rímskej ríše a nesie prívlastok Dolichénsky.

Viac k témam spomínaným v článku nájdete v mojich starších textoch Krása rímskych výrobkov zo Slovenska (1. časť – prstene) a (2. časť – gemy).

Poznámka:
1. V mytológii je bežné, že jeden príbeh môže mať rôzne verzie, ktoré sa od seba viac či menej odlišujú. Preto môžete nájsť aj iné verzie mnou opísaných postáv a mýtov.
2. Pri skloňovaní mien Zeus a Jupiter som sa držal nasledujúcich pravidiel. Pre meno Zeus som použil stále zaužívaný druhý pád Dia, i keď od roku 1991 udávajú Pravidlá slovenského pravopisu aj tvar Zeusa. Pre meno Jupiter som použil stále viac preferovaný druhý pád Jupitera namiesto staršieho tvaru Jova.
3. T. Kolník (1984, s. 229) udáva k bronzovej plastike nahého muža s obetnou miskou (Jupiter?) výšku 7,2 cm. V článku udávam výšku 7,6 cm, ktorú mi potvrdilo Vlastivedné múzeum v Hlohovci na základe výpisu z knihy prírastkov. Múzeum získalo plastiku v roku 1970 a pri zápise je poznámka, že pochádzala pravdepodobne z archeologickej zbierky Erdődyovcov zo zámku v Hlohovci. (e-mail 13. 2. 2023)

Použitá literatúra:

DAŇOVÁ, Miroslava. 2021. Rings and Gems from the Roman Fort in Iža / Prstene a gemy z rímskeho vojenského tábora v Iži. Nitra / Trnava : Archeologický ústav SAV / Filozofická fakulta TU v Trnave, 2021. 167 s. ISBN 978-80-8196-048-2.

HARL, Friederike – LŐRINCZ, Barnabás. 2002. Sprievodca rímskym lapidáriom v bašte VI. v Komárne. Komárno/Wien : Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska, 2002. 64 s. ISBN 80-968862-0-7.

KENDRALA, Daniel. 2015. Antická Gerulata odhaľuje nové svedectvá. Najvýznamnejšie objavy SAHI v Rusovciach. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 35 – 41.

KOLNÍK, Títus. 1977. Rímske nálezy z Dunaja pri Iži. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1976 (AVANS). 1977, s. 170 – 171.

KOLNÍK, Títus. 1978. Nález rímskych predmetov v Dunaji pri Iži. In Archeologické rozhledy. ISSN 0323-1267, 1978, roč. 30, č. 2, s. 165 – 171.

KOLNÍK, Títus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1984. 312 s.

KOVÁCS, Péter – KUZMOVÁ, Klára. 2020. Rímsky oltár s palimpsestom z Iže. In Zborník Slovenského národného múzea. ISBN 978-80-8060-492-9, 2020, roč. 114, Archeológia 30, s. 245 – 250.

KUZMOVÁ, Klára – KOLNÍK, Titus – RAJTÁR, Ján. 1981. Tretia sezóna revízneho výskumu rímskeho kastela v Iži – akcia Dunaj. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980, 1. časť (AVANS). 1981, s. 155 – 167.

KUZMOVÁ, Klára – RAJTÁR, Ján. 1995. Pokračovanie výskumu rímskeho kastela v Iži. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1995 (AVANS). 1995, ISBN 80-88709-16-4, s. 84 – 85.

KUZMOVÁ, Klára – RAJTÁR, Ján. 2010. Rímsky kastel v Iži – hraničná pevnosť na Dunaji. In KUZMOVÁ, Klára – RAJTÁR, Ján (zostavovatelia): Rímsky kastel v Iži. Výskum 1978 – 2008. Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied Nitra, 2010, ISBN 978-80-89315-32-1, s. 11 – 38.

MATULOVÁ, Natália. 2012. Zobrazenia Jupitera na rímskych pamiatkach z územia Slovenska. Diplomová práca. Trnava : Filozofická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, 2012.

MUSILOVÁ, Margaréta – TURČAN, Vladimír a kolektív. 2010. Rímske pamiatky na strednom Dunaji od Vindobony po Aquincum. Bratislava : Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva, Slovensko, 2010. 200 s. ISBN 978-80-968910-1-6.

NÁMEROVÁ, Andrea. 2015. Nález votívneho oltárika z Kovácsovej ulice v Bratislave-Rusovciach. In Zborník Slovenského národného múzea. ISBN 978-80-8060-365-6, 2015, roč. 109, Archeológia 25, s. 233 – 238.

NOVOTNÝ, Bohuslav. 1995. Slovom a mečom: Slovensko v rímskej dobe. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1995. 152 s. ISBN 80-7090-330-9.

PARANDOWSKI, Jan (preklad MARUŠIAK, Jozef). 1980. Mytológia. Bratislava : Tatran, 1980. 358 s.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2012. Rusovce: rímsky vojenský kastel Gerulata a jeho zázemie. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 256 – 271.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – JEZNÁ, Jitka – KOZUBOVÁ, Anita. 2005. Rímske kamenné pamiatky Gerulata. Bratislava/Nitra : Mestské múzeum v Bratislave/Archeologický ústav SAV, 2005. 72 s. ISBN 80-88709-78-4.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – MATHÉDESZ, Ľudovít. 2019. Limes Romanus a doklady vojenstva v Gerulate / and Archaeological Evidence of Military Activity at Gerulata. Bratislava : Múzeum mesta Bratislavy, Antická Gerulata, 2019. 87 s. ISBN 978-80-89636-35-8.

SNOPKO, Ladislav. 1988. Cesta do Gerulaty. Bratislava : Bratislavská informačná a propagačná služba, 1988. 32 s.

SVOBODA, Ludvík (vedúci redaktor). 1973. Encyklopedie antiky. Praha : Academia, 1973. 741 s.

VARSIK, Vladimír. 2012. Kastel Gerulata a ala I Cannanefatium civium Romanorum. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 223 – 231.

ZAMAROVSKÝ, Vojtech. 1998. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 3. vyd. Bratislava : PERFEKT, 1998. 468 s. ISBN 80-8046-098-1.

ŽÁK MATYASOWSZKY, František. 2003. Antické nápisné pamiatky na území Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2003. 142 s. ISBN 80-8050-588-8.

Zdroje obrázkov:

Torzo kamennej plastiky nahého muža (Jupiter?), Iža-Leányvár:
Rímsky kastel v Iži-Kelemantia. [online]. [cit. 6. 2. 2023]. Dostupné na internete:
http://archeol.sav.sk/kelemantia/kamennykel.htm

Bronzová plastika nahého muža s obetnou miskou (Jupiter?), Považie (?):
KOLNÍK, Títus. 1981. Staroveká plastika. Bratislava : Tatran, 1981, s. 45, obr. 46.

Pohľad na zadnú časť zdeformovanej honosnej prilby, Bratislava-Rusovce (Gerulata):
SNOPKO, Ladislav. 1988. Cesta do Gerulaty. Bratislava : Bratislavská informačná a propagačná služba, 1988, obr. s. 17.

Oltár s votívnym nápisom zasvätený Jupiterovi Najlepšiemu a Najvyššiemu nájdený v žľabe rímskej cesty, Bratislava-Rusovce (Gerulata):
3D fotogrametria: archív SAHI