Denník N

O radosti

V každom ročnom období kresťania zápasia o precítenie a ľahkosť radosti zo zmŕtvychvstalého Ježiša.  Otázku, čo je tou ich nádejou, zosobňuje osoba Ježiša Krista, ale poučenie z Jeho smrti, ktorá prekonala hrobovú pečať, poučenie z nedôvery, strachu a neskôr oslavovaného, premeneného života prvých svedkov je problém.

Niekedy BBC zverejní výsledok prieskumu, v ktorom štvrtina kresťanov neverí v zmŕtvychvstanie. Čo je na tejto vine, musí byť tiež odpustené…

Niekedy na radosť stačí veľa, niekedy málo. Je to však skutočne kráľovstvo Teraz, ktoré podáva kľúč od slobody úsmevu, pohľadu a zvyšných pár krokov k Láske ako možnosti pre každého.

A tak sa pridávam k odpovediam, že na zvládnutie času od najväčšej sviatosti k tým ďalším je to o podobe v hlave aj v srdci na zastaveniach krížovej cesty, ale pripomínajme si, prenikajme na jej konci, že v závere je prázdny hrob, ktorý bol požičaný verným, hoci tajným priateľom Učiteľa.

Tak nech sa nám darí objavovať, ako máme žiariť my osobne z Jeho tieňa.

*

Je to tak,

ako to občas počuť.

Najkrajší hlas

hovorí najmenej slov.

 

Pri každom zastavení

vychádzaš naproti

oživiť, čo sme si

zabudli aj dozrieť.

 

*

Keď je premenlivo,

Ty si stále tou nádejou

v korunách dní

z Veľkej noci.

 

Maličké zrnko

v oku

tak trochu mätie.

Ale aj za tým

 

zabudnime,

koľko je luskov,

keď sa mení už Teraz

na svet v Tvojich očiach.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.