Obdobie hračiek začalo, keď som bola tehotná. Začalo to detskými hrkálkami a ako ten čas išiel, keď sme sa sťahovali uvedomila som si , koľko hračiek vlastne máme. Naozaj prať plné vrecia plyšových hračiek a sušiť ich nebolo až také jednoduché. Práve sa s nimi dcéra chcela hrať, keď boli plné vody a práve vytiahnuté  z práčky. Voda bola všade naozaj. Najviac sa sušili tzv. medvede- overaly na  von. Celú zimu sme nekúrili, lebo dcéra si tieto overaly , plyšové tak obľúbila, že sme museli mať 4 na prepratie. Naozaj dlho sa to sušilo. Trošku som odbočila. Ako dcéra rástla, tak sa nám aj menil sortiment hračiek. Prvotné hrkálky vystriedali bábiky s rôznym sortimentom. Dcéra však inklinuje skôr k autíčkam, máme aj tie. Po čase sa z hračiek niečo sa roztratilo, niečo sa zničilo. Nekupujeme hračky pravidelne. Snažíme sa kupovať skôr hračky na rozvíjanie. Niečo ju baví chvíľu, niečo trošku dlhšie. Od malička sa chcela hrávať sama. Teraz sa hrávame spolu a zistila som, že naozaj veľa vecí je stratených alebo nepoužiteľných. Tak som zapla internet a niečo nakúpila. Je staršia a snažím sa jej vysvetliť, že keď sa dohráme, tak to zabalíme a odložíme, aby nám to vydržalo, čo najdlhšie. Snažila som sa vyberať  hračky, aby napredovala: Napríklad detskú abecedu, rôzne vkladačky a iné. Sortiment je široký, keď som otvorila internet z toľkých stránok predávajúce hračky sa mi zatočila hlava. A nechala som sa trošku uniesť. Našťastie takto uniesť sa nechám len raz za rok.  Nie, nie sú Vianoce. Ja skôr kupujem, keď to dieťa potrebuje a podľa toho čo potrebuje. To neznamená, že na Vianoce nedostane nič, len menej. Vždy sa dá niečo nájsť. Keďže deti rastú, takže podľa mňa hračiek nikdy nie je dosť, pretože ich treba obmieňať podľa veku dieťaťa podľa toho, k čomu dieťa inklinuje. Ale nič sa nemá preháňať.