M. Shellenberger: Apokalypsa nehrozí (Čitateľský denník 14/2023)
„Keď začal Drakov vrt fungovať, ropu z neho použili na priemyselnú výrobu petroleja. Ten načisto ovládol americký trh s látkami využívanými na svietenie, čo zase zachránilo veľryby, keďže už nebolo potrebné získavať olej na svietenie z ich tuku. Keď v USA lovili najviac veľrýb, ročne vyprodukovali šesťstotisíc barelov veľrybieho oleja. Ani nie tri roky po tom, čo Drake v Pensylvánii objavil ropu, vyrábal ropný priemysel podobné množstvo petroleja. Jeden pensylvánsky ropný vrt poskytol za jediný deň ropu na toľko petroleja, čo by výprava veľrybárov priniesla za tri či štyri roky (…)
V roku 1861, dva roky po tom čo Drake objavil ropu, sa v časopise Vanity Fair objavila karikatúra, na ktorej skupinka vorvaňov stojacich na plutvách a vyobliekaných v ľudských večerných róbach a oblekoch v povznesenej nálade oslavuje a pripíja šampanským. Pod kresbou stálo: »Veľryby zorganizovali veľký bál, aby oslávili objav ropných zásob v Pensylvánii.«“
Na prvý pohľad sa zdá, akoby v súčasnosti existovali len dva vyhranené pohľady na klimatickú zmenu — ten prvý ju popiera, zľahčuje objektívne fakty a obhajuje neriadenú ťažbu, spotrebu a konzum; ten druhý zas zvestuje koniec ľudstva, ktorému sa dá predísť len direktívnou zelenou politikou, vegánstvom a odmietaním spaľovacích motorov, plastov a detí. Nielen pri tejto polarizujúcej debate však platí, že v nej zaznievajú aj umiernené a rozvážne hlasy — napríklad ten Michaela Shellenbergera.
Shellenberger si ako dieťa sedemdesiatych rokov prešiel rôznymi ochranárskymi fázami. Zaujímal sa o odlesňovanie Amazónie, lov veľrýb či vplyv veľkých spoločností na krajiny tretieho sveta. Čím hlbšie prenikal do problematiky enviromentalizmu, tým viac narážal na mnohé mýty, nedorozumenia, fámy a neopodstatnené obavy spájajúce sa s ochranou prírody.
V knihe Apokalypsa nehrozí popisuje svoje skúsenosti z chudobných ázijských, afrických a juhoamerických krajín zvyšujúcich životnú úroveň občanov vďaka vzostupu priemyslu — priemyslu, ktorý bohatý Západ častokrát kritizuje. Akoby sme zabudli na to, že aj naša civilizácia si musela prejsť istými fázami a nevhupla hneď do obdobia zelených obnoviteľných zdrojov. Príbehy ľudí ako Suparti z Ázie alebo Semutagy z Konga ukážu trocha inú tvár industrializácie, než na akú sme zvyknutí.
Zdroje energie sú ďalšou Shellenbergerovou témou. Obhajuje tú jadrovú ako najčistejšiu a poukazuje na nedostatky veternej a solárnej — najmä ich slabý výkon, nepredvídateľnosť a dopad na životné prostredie (turbíny vs. vtáctvo). Ako Američan vidí ekologickosť Európy najmä v našej dobrej hustote osídlenia a zvyku využívať hromadnú dopravu a nie v tom, že Nemci nezmyselne odstavujú jadrové elektrárne. Zaujímavý je aj jeho pohľad na ropu a plasty — to, že nahradili suroviny ako slonovina, korytnačina a veľrybí tuk je často opomínané.
Na záver sa dostáva aj k tej titulnej Apokalypse — fascinujúcemu trendu, keď sa apokalyptický enviromentalizmus stáva akýmsi sekulárnym náboženstvom západnej vyššej strednej triedy. Dáva mnohým ľuďom životný zmysel a cieľ, má svojich prorokov a označuje vinníkov. Pozerá do minulosti a vidí Raj, hľadí do budúcnosti a vidí Armageddon. Namiesto odpustenia, lásky, zmierenia a prísľubu kráľovstva nebeského však ponúka strach, hnev vinu a bezradnosť.
Ak by som mal autorov pohľad zhrnúť, tak by to bolo nejako takto: Klimatická zmena existuje. Zachovajme rozvahu, nepodliehajme panike. Podporme vedu a výskum. Nezavrhujme nové materiály a technológie len preto, že sú nové. Pomôžme chudobným štátom s budovaním priemyslu. Nezavádzajme drakonické kvóty. Buďme k sebe ľudskí. Podpisujem.
M. Shellenberger: Apokalypsa nehrozí
Tatran, 2022
444 strán
90 %
plusy
• rozvážny pohľad na klimatickú krízu
• príbehy konkrétnych ľudí trpiacich klimatickou zmenou
• zrozumiteľný jazyk
mínusy
• kapitola venovaná americkej politike
• miniatúrna foto príloha
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.
Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.
