Mobilné učenie v školách – využívanie vlastných zariadení
Digitálne technológie vo vyučovacom procese môžu zmodernizovať a zatraktívniť vyučovanie. Vybavenie škôl digitálnymi technológiami je predpokladom zvyšovania digitálnych zručností a kompetencií žiakov a učiteľov. Zároveň umožní učiteľom lepšie sa pripraviť na nepredvídané situácie a pomôže žiakom lepšie reagovať aj na meniace sa požiadavky trhu práce. Nadmerné používanie mobilných zariadení však prináša negatíva a preto je ho dôležité počas pobytu v škole určitým spôsobom regulovať. Je na rozhodnutí samotných škôl, či deťom umožnia prístup k mobilným zariadeniam na hodinách. Účelom blogu je preto len informovať o možnom spôsobe ich využitia, napríklad v prípade nedostatku digitálneho vybavenia v školách.
Medzi dva najobľúbenejšie modely v oblasti mobilného učenia v školách patrí prístup 1:1 a Bring your own device (v preklade „prines si svoje vlastné zariadenie“, ďalej len „BYOD“) [1]. Prístup 1:1 predstavuje model, keď škola poskytne každému žiakovi rovnaký typ mobilného zariadenia bez toho, aby on alebo jeho rodina musela znášať náklady spojené s obstaraním takéhoto zariadenia. V prípade konceptu BYOD si žiaci nosia vlastné zariadenia (ako notebook, tablet, smartfón, atď.) do školských priestorov a používajú ich počas vzdelávania na prístup k aplikáciám a na získavanie informácií [2]. Tento koncept pochádza zo súkromného prostredia, postupne bol prenesený aj do oblasti vzdelávania.
Dôvodom zavádzania BYOD v školách je kombinácia rôznych sociálnych, ekonomických, vzdelávacích a technologických faktorov. Väčšina dnešných žiakov už vlastní mobilný telefón, ktorý je spolu s internetom neodmysliteľnou súčasťou ich každodenného života. V porovnaní s prístupom 1:1 je koncept BYOD menej nákladný a umožňuje počas vyučovania experimentovať bez prvotnej investície škôl do nákupu zariadení. V dôsledku digitalizácie a automatizácie sa technológie stávajú súčasťou vzdelávania a umožňujú flexibilnejšie reagovať na meniace sa podmienky trhu práce. Mobilné zariadenia sú taktiež schopné z hľadiska funkcionality nahradiť viac zariadení naraz [3].
Priekopníkmi v oblasti mobilného učenia sú Anglicko, Francúzsko, Belgicko a Dánsko. George Spencer Academy v Anglicku medzi prvými zaviedla koncept BYOD, ktorý sa stretol s pozitívnou odozvou. The British School of Paris sa v roku 2012 stala prvou školou vo Francúzsku, ktorá poskytla každému žiakovi tablet. V januári 2013, flámska vláda v Belgicku spustila pilotný projekt BYOD v 30 školách s cieľom vyskúšať pomocou tabletov a mobilných telefónov nové vzdelávacie metódy. V Dánsku bol v dôsledku vládnej iniciatívy implementovaný BYOD na 2/3 škôl [4].
Implementácia modelu BYOD sa naprieč krajinami líši, na Slovensku sa využívajú najmä mobilné telefóny. Neexistuje však jasný konsenzus o tom, aký typ mobilného zariadenia by mali školy preferovať a do akej miery [5]. Dánsko uprednostňuje notebooky, v rámci Európy má najvyššiu mieru využívania vlastných notebookov žiakmi počas vzdelávacích aktivít (80 % voči EÚ 27 12 % na úrovni nižšieho sekundárneho vzdelávania). V používaní vlastných smartfónov sa na prvej priečke nachádza Estónsko (77 % voči priemeru EÚ 30 %), Belgicko sa zameriava na využívanie tabletov na hodinách (20 % voči priemeru EÚ 8 %) [6]. Fínsko a Taliansko sa snažia dosiahnuť vyššiu mieru využívania mobilných zariadení v školách iným spôsobom – tamojšie vlády majú za cieľ digitalizovať všetky školské učebnice. V Nórsku a Írsku pripravujú príručky a poskytujú školám poradenstvo v oblasti BYOD vládou podporované organizácie [7]. Na Slovensku je podiel žiakov, ktorí využívajú počas vyučovania vlastné mobilné telefóny (aspoň raz týždenne), v porovnaní s priemerom EÚ výrazne vyšší na nižšom sekundárnom stupni (SR 43 % voči priemeru EÚ 30 %). V prípade využívania vlastných tabletov alebo notebookov žiakmi sa Slovensko síce nachádza pod priemerom EÚ, ale rozdiel nie je výrazný [8].
Pandémia zásadne zmenila vnímanie mobilných zariadení počas vyučovania aj na Slovensku. Z dát získaných počas pandémie možno pozorovať odchýlky medzi krajmi, najmä pri podiele škôl, ktoré nevyužívali vlastné zariadenia žiakov vôbec alebo len zriedkavo (od 60,1 % v BA kraji do 70,9 % v KE kraji) [9]. Ministerstvo školstva vydalo v roku 2022 vyhlášku č. 223/2022 Z. z. [10], ktorá uvoľňuje pravidlá využívania mobilných telefónov v školách. Rozhodnutie o rozsahu a spôsobe ich využívania necháva na školách, ktoré si tieto pravidlá určujú v rámci školskom poriadku.
Frekvencia využitia vlastných digitálnych zariadení žiakmi vyjadrená podielom škôl
Vplyv používania mobilných zariadení na vzdelávacie výsledky žiakov je podľa zahraničných štúdií nejednoznačný. Rozsiahly výskum britských ekonómov, realizovaný na vzorke 130 tisíc študentov z 91 škôl konštatuje, že úplný zákaz mobilných telefónov v školách vedie k zlepšeniu výsledkov študentov vo veku 16 rokov v záverečných testoch o 6,4 %. Ekonómovia to prirovnali k tomu, ako by ste pridali k vyučovaniu ďalších 5 školských dní ročne [11]. Novšie štúdie založené na rovnakej empirickej metóde zo Španielska a Nórska hovoria o podobných zisteniach. V Španielsku sa ukázalo, že zákaz mobilných telefónov zvyšuje výsledky žiakov v matematike o 10 bodov a v prírodných vedách o 12 bodov v testovaní PISA, ktoré sú ekvivalentom 0,6 až 0,8 roka učenia v matematike a približne 0,7 až jedného roka učenia v prírodných vedách [12]. Analýza v Nórsku naznačuje, že zákaz mobilných zariadení zvyšuje priemer známok u dievčat na stredných školách [13]. Vplyvnú štúdiu z Anglicka zopakovali aj vo Švédsku, tam sa však autorom nepreukázal žiadny efekt na výsledky študentov [14]. Naopak, metaanalýza 36 akademických článkov hovorí až v 27 prípadoch o pozitívnom efekte BYOD na vzdelávacie výsledky žiakov [15].
BYOD vo všeobecnosti prináša pozitívne vplyvy v podobe flexibilnejšieho vzdelávacieho prostredia [16]; zmien pedagogických praktík (zameranie na interdisciplinárne učenie a schopnosť žiakov vidieť problémy z viacerých uhlov pohľadu) [17]; vyššej miery angažovanosti žiakov v triedach prostredníctvom interaktívnych úloh, zlepšenia digitálnych zručností žiakov a rozvíjania bádateľsky orientovaného vyučovania [18]; organizačných výhod (prestíž školy, ktorá podporuje inovácie; prehodnotenie vzdelávacích procesov) a zvýšenej zapojenosti rodičov do vzdelávania ich detí [19]. Celkový efekt zavedenia konceptu je v značnej miere ovplyvnený miestnou školskou politikou a postojom rodičov [20].
Zavedenie BOYD však so sebou prináša aj mnohé úskalia. Jedným z nich môžu byť právne predpisy v oblasti používania digitálnych technológií v škole, ktoré upravujú používanie mobilných zariadení v školách [21]. Rôzne typy mobilných zariadení prinášajú riziko nerovnakého prístupu k aplikáciám, ktorý môže viesť k vzniku rozdielov v digitálnych zručnostiach medzi žiakmi [22]. Učiteľský stres [23], nedostatočné digitálne zručnosti [24] môžu tiež negatívne ovplyvniť zavedenie BYOD, ktorý si vyžaduje dôkladné plánovanie a zapojenie väčšieho počtu učiteľov. Väčší počet mobilných zariadení a používateľov si vyžaduje kvalitné internetové pripojenie. V neposlednom rade možno medzi možné prekážky zaradiť aj obavy rodičov spojené s odcudzením drahých zariadení. Navyše, nadmerné používanie mobilných zariadení môže negatívne vplývať aj na duševné zdravie detí. Medzi najčastejšie uvádzané problémy patrí kyberšikana [25], nižšia miera socializácie [26], znížená pozornosť žiakov [27], závislosť na technológiách [28] a znížená schopnosť zapamätať si informácie [29].
Na inšpiráciu uvádzame niekoľko príkladov dobrej praxe v zahraničí z oblasti mobilného učenia [27]:
Rakúsko
Do pilotného projektu v Rakúsku sa zapojila spojená základná škola so strednou školou v meste Klosterneuburg. Keďže sa mesto nachádza blízko Viedne, až 98 % žiakov pochádza z rodín s vyššími príjmami a veľká väčšina disponuje vlastným smartfónom, ostatným žiakom poskytla mobilné zariadenie škola. Dôvodom zavedenia BYOD v škole bol dopyt zo strany žiakov a riaditeľov nápad zaviesť tzv. ePortfóliá.
Žiaci mohli používať smartfóny iba na vzdelávacie účely, pričom každá učebňa bola vybavená projektorom a počítačom. BYOD v škole presadzovalo približne 40 učiteľov, ktorí sa denne prihlasovali do elektronického systému a plán hodín a organizáciu tried viedli elektronicky. Využitie BYOD učiteľmi bolo založené na dobrovoľnom prístupe a „peer-to-peer“ učení. Učitelia určili pred zavedením BYOD minimálne špecifikácie potrebné pre mobilné zariadenia. Pri adaptácii na zmiešané vzdelávanie zohrali dôležitú úlohu QR kódy, pomocou ktorých dokázali vytvoriť odkazy na pracovné zošity, poznámky, online učebné plány.
Na konci projektu dokázala väčšina učiteľov spraviť pracovné úlohy elektronicky a niektorí prestali využívať počas vyučovania učebnice. Na hodinách geografie a dejepisu preferovali učitelia tradičné vyučovacie metódy. Žiaci využívali mobilné zariadenia na rýchly prístup k informáciám.
Estónsko
Estónsko je dlhodobo považované za inovátora v oblasti digitalizácie a miera používania vlastných smartfónov žiakmi v školách je v rámci Európy jedna z najvyšších. Koncept BYOD už niekoľko rokov v praxi využíva 5 škôl.
Veľká časť zapojených žiakov má vlastný mobil, v prípade potreby im vie poskytnúť zariadenie aj samotná škola. V školách sa pravidelne organizujú školenia pre učiteľov v rôznej podobe. Na gymnáziu Gustava Adolfa v Talline preferujú učitelia kurzy zamerané na používanie aplikácií a virtuálneho vzdelávacieho prostredia pre vytváranie plánu hodín. Vedenie školy považuje za hlavný prínos BYOD zvýšenú aktívnu účasť žiakov a efektívnejšie riešenie úloh na hodinách. Zlepšili sa digitálne zručnosti učiteľov aj žiakov a škola zdieľa vlastné skúsenosti s inými školami v podobe webinárov. V Palamuse pracujú učitelia na iPadoch a dokázali zefektívniť výučbu s využitím dvoch aplikácií (Showbie a Tellagami). V Tartu pozorovali učitelia zvýšenú motiváciu na hodinách a väčší záujem zo strany žiakov. Na zber spätnej väzby od žiakov zaviedli krátky hodnotiaci dotazník na platforme Socrative, ktorý vypĺňajú žiaci na konci každej hodiny. Na základe zozbieraných podnetov učitelia prispôsobujú hodiny potrebám žiakov. Pri práci s interaktívnymi tabuľami používajú platformu Padlet. Nástroj eKool slúži na zber nápadov, zdieľanie učebných zdrojov, pracovných úloh a rozvrhu hodín. V Pelgulinne je umožnený zamestnancom profesijný rozvoj v oblasti online bezpečnosti a využívania digitálnych technológií.
Dôležitým zistením pre školy vo všeobecnosti bolo, že BYOD si vyžaduje dôkladné plánovanie, spoluprácu medzi učiteľmi a zdieľanie nadobudnutých skúseností. Za najväčšiu prekážku považovali učitelia nedostupnosť materiálov a aplikácií v estónskom jazyku, obavy zo strany rodičov a vysoké nároky na kvalitné bezdrôtové pripojenie.
Spojené kráľovstvo
Priekopníkom v Spojenom kráľovstve bola štátna stredná škola George Spencer Academy pri meste Nottingham, kde dôvodom zavedenia BYOD bola snaha zatraktívniť výučbu pomocou mobilných zariadení bez prvotnej investície do ich nákupu. Škola neurčila požiadavky, ktoré musia zariadenia spĺňať, keďže dnes na každom mobile funguje internet a je možné vytvárať poznámky. Ďalším dôvodom bola rôznorodosť žiakov, pretože každý môže preferovať iný typ zariadenia.
Účasť na BOYD je povinná pre žiakov 9. ročníka, pre ostatné ročníky je účasť dobrovoľná. Hlavným prínosom BYOD podľa vedenia školy bola vyššia motivácia žiakov učiť sa. Najväčšou prekážkou bolo presvedčiť učiteľov s negatívnym postojom k digitálnym zariadeniam. Učitelia zistili, že je efektívnejšie využívať voľne dostupné učebné materiály v online priestore ako pracovať s platenými aplikáciami.
Portugalsko
Do implementácie BYOD v Portugalsku sa zapojili dve školy. Žiaci oboch škôl majú vlastné mobilné zariadenia. Keďže však zákon v Portugalsku neumožňuje používať mobilné zariadenia na hodinách, ministerstvo školstva muselo obom školám udeliť výnimku. V prvej škole sa do projektu zapojili 7. až 9. ročníky. V druhej boli zapojení žiaci vo veku 14 až 19 rokov. Projekt iniciovali dve učiteľky, ktoré organizovali školenia pre svojich kolegov, záujem zo strany ostatných učiteľov však bol nízky.
V dôsledku zavedenia BYOD v oboch školách sa zvýšila motivácia žiakov, zlepšila sa spolupráca pri riešení školských projektov a výučba pre žiakov bola zaujímavejšia. Učiteľky považovali za hlavné prekážky zákon neumožňujúci používanie mobilov a slabé internetové pripojenie. Dôležitým zistením v oboch prípadoch bolo, že je nevyhnutné zmeniť postoj učiteľov a uplatňovať prístup zameraný na žiaka.
