Denník N

O čo ide v sexuálnej výchove? Reakcia na text Spoločenstva Ladislava Hanusa

Ak rodič po oboznámení sa s obsahom sexuálnej výchovy nájde body, s ktorými sa nevie stotožniť, určite by sa nemal stať predmetom byrokratickej šikany či trestania. Cieľom kvalitnej sexuálnej výchovy však nie je narúšanie hodnôt rodiny, ale poskytovanie informácií potrebných k tomu, aby sa mladí ľudia rozhodovali zodpovedne a aby sa vyhli rizikovému správaniu.

V prvom rade by som rád poďakoval Spoločenstvu Ladislava Hanusa (SLH) a autorovi Petrovi Toporovi za solídne odargumentovaný text, ktorý nadväzoval na môj príspevok venovaný sexuálnej výchove. V množstve emotívnych vyjadrení k danej téme vnímam článok SLH ako záblesk nádeje na konštruktívnu diskusiu k téme sexuálnej výchovy.

Text SLH považuje výhrady odporcov odmietania sexuálnej výchovy za nedorozumenie, keďže obsah sexuálnej výchovy môže zasahovať do hodnotovej výchovy detí a prekračovať vedecký a objektívny pohľad. Ako príklady udáva niekoľko prípadov zo zahraničia a citáty z metodickej príručky od Rovňanovej, Lukšíka a Lukšíkovej. Nechajme teraz bokom status tejto príručky ako aj charakter vyučovania sexuálnej výchovy (resp. výchovy k manželstvu a rodičovstvu) v našich školách; išlo by o príliš akademickú diskusiu, ktorá by mohla odviesť pozornosť od zásadných tém.

Do značnej miery s takto formulovanou argumentáciou v texte SLH súhlasím. Ak rodič po oboznámení sa s obsahom školských osnov nájde body, s ktorými sa nevie stotožniť, a nepodarí sa mu v spolupráci so školou a príslušným učiteľom nájsť rozumný spôsob, ako tento konflikt vyriešiť, určite by sa nemal stať predmetom byrokratickej šikany či trestania za odmietanie účasti svojho dieťaťa na príslušnej hodine.

Stále mi tu však ostávajú dve nevyjasnené otázky. V prvom rade, text tvrdí, že sexuálna výchova zasahuje do hodnotovej výchovy. Moja otázka je, má sexuálna výchova skutočne šancu ohroziť kvalitnú a konzistentnú hodnotovú výchovu dieťaťa? Ak bolo dieťa celý doterajší život vychovávané k určitým hodnotám, môže tieto hodnoty ohroziť informácia podaná učiteľom na školskej hodine? Hovoríme o druhom stupni základnej školy, kedy väčšina detí už dokáže pochopiť, že nie všetky slová všetkých dospelých musia byť stopercentnou pravdou. Ak bolo dieťa konzistentne vychovávané v určitom duchu, jeho hodnotový rebríček sa nemôže zosypať počas jednej prednášky, aj keby tam zazneli informácie v rozpore s tým, čo doteraz počúvalo doma či vo svojom cirkevnom spoločenstve.

A druhá otázka, ktorú text SLH priamo neadresuje je, že spoločnosť netvoria len rodičia, ktorí odviedli kus poctivej práce pri vštepovaní pozitívnych hodnôt svojim deťom. Takým rodičom patrí moja úprimná úcta; máme tu však časť rodičov, ktorí tieto stránky výchovy veľmi neriešili, alebo dokonca časť detí, ktoré boli exponované negatívnym príkladom a inkonzistentnej výchove. Môj názor je, že hodnoty tej prvej skupiny nemá dobrá sexuálna výchova najmenšiu šancu ohroziť. Na druhej strane, tým ostatným môže pomôcť, ak dostanú objektívne informácie o citlivých témach. Lebo sexuálnu výchovu nepotrebujeme pre deti takých rodičov, ktorí sa svojim potomkom venovali. Tento predmet potrebujeme hlavne pre tých ostatných. Ak je totiž niečo, čo dokáže naviesť deti k rizikovému správaniu aj napriek kvalitnej hodnotovej výchove v rodinách, tak to nie sú slová učiteľa, ale práve nátlak rovesníkov. Preto je podľa mňa vhodné, aby všetky deti dostali základné informácie o rizikách a nástrahách sexuálneho života.

Napriek tomuto svojmu postoju mám tendenciu súhlasiť s možnosťou odmietnuť sexuálnu výchovu. Ostáva samozrejme otázka precedensu, kedy rodič z ideologických dôvodov zasahuje do obsahu školského učiva (čo som rozoberal vo svojom texte a uvádzal príklady z iných predmetov), ale určite by stálo za úvahu technicky umožniť takúto výhradu svedomia.

Problémom však je, že otázka nie je postavená takto. Aliancia za rodinu svoju otázku zasadila do kontextu snáh akýchsi zahraničných síl o zavedenie zvrátenej sexuálnej výchovy. V spoločenskej diskusii zaznievajú vyjadrenia o učení techník masturbácie v škôlkach, a pochybné príklady extrémnych foriem sexuálnej výchovy z inch krajín. Čo je úplne irelevantné k našej slovenskej realite. A ďalej, spojenie sexuálnej výchovy s eutanáziou do jednej „dvojhlavňovej“ otázky je buď absolútnym diletantstvom alebo pokusom o účelovú manipuláciu, iné vysvetlenie nenachádzam. To sú hlavné dôvody, prečo ja aj mnohí ďalší podobne zmýšľajúci ľudia máme s touto referendovou otázkou problém.

S autorom textu sa zhodneme na viacerých veciach. Napríklad že by sme mladým ľuďom mali zdôrazňovať riziká predčasnej sexuálnej iniciácie. A dúfam, že sa zhodneme aj v tom, že by sme im mali jasne a konzistentne vysvetľovať témy okolo sexuálne prenosných ochorení, tehotenstva, a možnostiach a rizikách rôznych foriem antikoncepcie. A veľmi dúfam, že sa zhodneme aj v tom, že by sme mali deťom jasne povedať, že homosexualita nie je úchylka, ale forma sexuálneho správania, ktorá je z právneho aj medicínskeho hľadiska normálna.

Nemusíme sa však zhodnúť na všetkom. Asi by sme sa s autorom textu nezhodli na postojoch k adopcii detí homosexuálnymi pármi, na postojoch k abortu, či k premaritálnej sexualite. To je podľa mňa úplne v poriadku. Rozumná sexuálna výchova môže tieto témy predstaviť ako kontroverzné, a uviesť argumenty viacerých strán. Verím, že 13-ročný mladý človek nepotrebuje dostať každú informáciu predžutú a predtrávenú, a dokáže prijať, že na jednu vec majú rôzne skupiny ľudí rôzne názory.

Inteligentní ľudia si vedia jasne ohraničiť územie, kde sa zhodnú, a územie, kde sa nezhodnú. A myslím, že ak by sa dali dokopy rozumne zmýšľajúci ľudia na liberálnejšej aj konzervatívnejšej strane spektra – alebo, ak chcete, na permisívnejšej vs. reštriktívnejšej strane – dokázali by nájsť také formulácie, ktoré by neboli proti základnému presvedčeniu jedných ani druhých.

Je tu však ešte jedna vec, ktorá môže byť omnoho vážnejšou prekážkou. Počas zberu dát k mojej dizertačnej práci venovanej výchove k manželstvu a rodičovstvu som sa opakovane stretával s témou, ktorá vyvoláva veľkú kontroverziu. Je to prístup k rodovosti, rodovej rovnosti a rodovým rolám. Napokon, priamo v texte SLH cituje dokument, ktorý tento problém ilustruje najlepšie: „Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí“. Tu vnímam základ všetkých problémov. Pre mňa ostáva text tejto výzvy tak trochu záhadou: nerozumiem, ako môžu lekárky, psychologičky, univerzitné docentky či profesorky protestovať proti konceptu rodovo citlivej výchovy či rovnosti príležitostí, keďže práve presadzovanie týchto myšlienok viedlo k tomu, že ženy získali prístup k vysokoškolskému vzdelaniu a dostali možnosť vyjadrovať svoj hlas v rámci spoločnosti (často zabúdame, že len niekoľko desiatok rokov dozadu bola myšlienka rovnocenného prístupu mužov a žien k vzdelaniu stále vnímaná ako kontroverzná; Harvardská lekárska fakulta napríklad prvú študentku prijala v roku 1945). Koncept sociálnej konštrukcie rodových rolí nemusí nevyhnutne znamenať absolútne popretie biologických rozdielov medzi mužmi a ženami – aj keď to tak niektorí extrémnejší teoretici môžu formulovať. A koncept meniacich sa rodových rolí (v čase či v rôznych kultúrach) nemusí podľa mňa znamenať popretie významu rodiny. Označiť feministické filozofie a celú koncepciu rodu ako kultúrneho naratíva za „genderovú ideológiu“ je podľa mňa nepochopením podstaty celého problému, ale súčasne veľmi nebezpečným zjednodušením komplexného súboru otázok. V ktorom je náročné nájsť expertný konsenzus a komunikovať bez emócií. Verím však, že ani tie najkonzervatívnejšie skupiny nechcú, aby sme v roku 2015 upierali ženám právo na vzdelanie či hlasovanie vo voľbách. Takisto, každému je snáď jasné, že rodina v roku 2015 je o niečom inom ako bola v roku 1515. Mení sa spoločnosť, a mení sa aj náplň toho, čo to znamená byť ženou a čo to znamená byť mužom.

Áno, je pravda, že snahy o rodovú citlivosť môžu niekedy zájsť priďaleko. Ak to niekto „prešvihne“, je dôležité diskutovať o tom, kedy už sú snahy o direktívne nariaďovanie rovnosti prehnané. Je určite dobré, ak sa konzervatívnejšie ladení experti voči takýmto iniciatívam ozývajú, a otvárajú diskusiu. Spoločenskú diskusiu k téme reflexie meniacich sa rodových rolí potrebujeme. Taká diskusia nám veľmi chýba. No nemala by prebiehať vo forme demagogicky ladených vyhlásení, pochodov, či referenda. Tieto aktivity len polarizujú spoločnosť a diskusiu skôr ničia ako podporujú.

Nedostatok konštruktívnej diskusie k otázkam rodovosti vnímam ako primárny zdroj vášní okolo referenda. Pri všetkej úcte k plebiscitu ako demokratickému nástroju sa väčšina ľudí bohužiaľ nebude 7. februára rozhodovať na základe línií, o ktorých práve diskutujeme, ale ich „áno“ bude živené strachom zo snáh temných síl narušiť ich spôsob života, zobrať im deti, či nanucovať perverzné úchylky. Nehovorím, že je to priamo vina ľudí stojacich za Alianciou za rodinu, možno sa im kampaň čiastočne vymkla z rúk, ale trvám na tom, že ich príspevok do diskusie nebol veľmi šťastný. Škoda, že sa ľudia za touto iniciatívou nerozhodli radšej hľadať spojencov pri riešení legitímnych otázok ako je téma sexuálnej výchovy či hranice meniacich sa významov rodovosti. Neviem totiž o nikom v tejto krajine, kto by chcel učiť predpubertálne deti masturbačným technikám, diskriminovať heterosexuálne rodiny, či etablovať zväzky medzi troma, štyrmi, či viacerými osobami (možno s výnimkou istého známeho slovenského podnikateľa, ktorý však paradoxne referendum podporuje).

Záverom, podľa môjho názoru potrebujeme kvalitnú sexuálnu výchovu, a namiesto snáh o jej obmedzovanie či umožnenie opt-outu by sme sa mali spoločne zamerať na jej rozširovanie, skvalitňovanie, a také nastavenie jej parametrov, ktoré je akceptovateľné pre konzervatívnejšie aj liberálnejšie zmýšľajúcich ľudí. Verím, že sa to dá. Cieľom kvalitnej sexuálnej výchovy nie je pretvoriť konzervatívne vychovávané deti na hedonistických libertínskych androgýnov. Cieľom je poskytnúť deťom informácie potrebné k tomu, aby sa rozhodovali zodpovedne a aby sa vyhli rizikovému správaniu. To je podľa mňa najlepšia odpoveď na otázku, o čo ide v sexuálnej výchove.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie