Dajte si polievku! Chýba v nej soľ.
Autorský projekt, ktorý začiatkom apríla tohto roku uviedlo Slovenské národné divadlo pod názvom Budete mať luft! sleduje tie najlepšie úmysly. Potreba citlivejšie uchopiť tému spolužitia s Rómami je naliehavá, o to viac že je stále aktuálna a na mnohých miestach pálčivá. Škoda, že dobrý zámer sa minul cieľu.
Podstatou projektu je smutný príbeh z obce Pobedim. V noci z 1. na 2. októbra 1928 skupina mužov, občanov obce, organizovane zaútočila na rómsku osadu. Bolo to po niekoľkoročnom napätom vzťahu medzi Rómami a majoritou. Výsledkom bolo množstvo zranených, šesť obetí, medzi nimi aj šesťročné dieťa.
Útočníci boli síce obžalovaní, ale z tridsiatich troch obžalovaných bolo len desať odsúdených. Boli vynesené smiešne nízke tresty. Za dobré správanie ich pustili prv, takže jeden z nich mohol onedlho opäť zasadnúť do obecného zastupiteľstva. Obete nedostali žiadne odškodné. Ich obhajcom bol advokát, predstaviteľ Hlinkovej ľudovej strany, Ján Galla. Občania Pobedima pod dohľadom vládneho komisára zaplatili dvadsaťdva tisíc korún Rómom, aby zmenili svoje výpovede. Rómovia pristúpili na dohodu, lebo aj vtedy patrili medzi najchudobnejších obyvateľov.
Zasluhuje si uznanie skutočnosť, že autori inscenácie sa podujali poukázať na vtedajšiu diskrimináciu Rómov a symbolicky ukázať, že postoj plný predsudkov a diskriminujúci vzťah majú občania mnohých obcí k Rómom aj dnes, ale dopustili sa niekoľkých podstatných chýb.
Ak mal projekt vysloviť zmierenie s Rómami a symbolické vzájomné podanie si rúk Rómov s nerómami, tak to bol prešľap, pretože v inscenácii nezaznel rómsky hlas a neukázal sa ani jeden Róm. Ani len z obrazového záznamu sa nedozvieme nič o tom, čo cítili a cítia Rómovia pri takýchto útokoch. Práve tento jav bol v nesúlade s koncepciou hry. To akoby vo filme o spolužití pôvodných obyvateľov Ameriky a prisťahovalcov z Európy nehral ani jeden pôvodný obyvateľ a všetko by si zabezpečovali ľudia bielej pleti sami, lebo nepotrebujú k tomu nikoho. Akoby v hre o spolužití s Maďarmi nebol ani jeden Maďar.
Režijne a herecky je inscenácia brilantná. Je dôležité oceniť aj skutočnosť, že k tvorbe scény a kostýmov prizvali tvorcovia výtvarníčku, hlásiacu sa k rómskym koreňom Emíliu Rigovú, ktorá sa zhostila svojej úlohy originálnym spôsobom. Napriek tomu je projekt ako polievka bez soli. Chýbajú v ňom názory vtedajších rómskych obyvateľov. Otázne tiež je, či hru pochopia diváci, ktorým autori chcú tlmočiť problém diskriminácie.
Ak mala byť inscenácia o zlých medziľudských vzťahoch vyplývajúcich z rasovej odlišnosti a mali sa z nej diváci poučiť, tak ani tento zámer tvorcom nevyšiel. Je to presvedčovanie presvedčených a ako historická balada pre pre úzku vrstvu intelektuálov.
