Denník N

10 geopolitických udalostí roka 2015, ktoré hýbali Slovenskom

Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay
Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay

Rok 2015 patril utečencom, teroristom a Rusku. Aký bude rok 2016?

1. Utečenecká kríza dorazila do Európy

Podľa OSN utekalo v roku 2015 zo svojich domovov rekordných 60 miliónov ľudí. Celosvetová utečenecká kríza sa posledné roky stupňuje, no Európy sa doteraz príliš netýkala. Podľa Eurostatu žiadalo od roku 2004 každoročne v EÚ o azyl len 200 až 300-tisíc ľudí. Približne od roku 2011 začalo toto číslo rásť a v roku 2014 už počet azylantov dosiahol 626-tisíc.

Naplno však utečenecká kríza dorazila na starý kontinent až v roku 2015, keď počet migrantov a utečencov presiahol 1 milión ľudí. Ide síce len o 1,7% z celosvetového počtu utekajúcich ľudí, no Európa na takúto krízu nebola pripravená.

Niektoré členské štáty EÚ nevedeli ustrážiť vonkajšie hranice Schengenu a európski lídri sa namiesto jednotného postupu celý rok naťahovali, ako na krízu zareagujú. Kvóty pre neochotu niektorých krajín vrátane Slovenska nefungujú, napätie medzi starými a novými členskými štátmi vzrástlo a nacionalistické a populistické strany zosilneli.

Najväčšiu ťarchu utečeneckej krízy nesie jedna krajina – Nemecko. To však nie je udržateľné, najmä ak Európska komisia očakáva do konca roka 2016 príchod ďalších 3 miliónov azylantov.

Pozitívnou stránkou masovej migrácie je, že príchod prevažne mladých ľudí pomôže udržať ekonomiku starnúcej Európy nad vodou. Európa sa tak stane ešte bohatšou časťou sveta a to na úkor tých najchudobnejších krajín. Ľudský kapitál, ktorý sme získali my, totiž bude veľmi chýbať v krajinách jeho pôvodu, až sa tam raz vojna skončí.

Ani pre starnúcu Európu to však nemusí byť úplná výhra. V prípade neúspešnej integrácie utečencov do našej spoločnosti môže dôjsť k radikalizácii na oboch stranách – v prisťahovaleckých getách aj u pôvodného obyvateľstva.

Príspevok Slovenska k riešeniu európskej utečeneckej krízy bol symbolický: natrvalo sme prichýlili 149 kresťanských Iračanov a dočasne ubytovali stovky rakúskych žiadateľov o azyl. Utečenecká kríza sa však výrazne dotkla našej predvolebnej kampane, keď na túto kartu vsadili všetky politické strany na čele s vládnucou.

2. Prímerie na Ukrajine už nielen na papieri (Minsk II)

Vojna na Ukrajine bola v roku 2015 odsunutá takpovediac na druhú koľaj. Prispela k tomu nielen utečenecká kríza, ale aj druhá minská dohoda z februára 2015. Vojna na Ukrajine vďaka tejto mierovej dohode síce ďalej neeskalovala, ale ani sa neskončila – stal sa z nej zamrznutý konflikt.

Rusko tým vlastne na Ukrajine dosiahlo, čo chcelo. Ukrajina nemôže vstúpiť do EÚ, pretože reformám potrebným pre vstup sa nevenuje naplno kvôli nutnej obrane vlasti. Nemôže vstúpiť ani do NATO, pretože nemá kontrolu nad celým svojím územím.

Na druhej strane, Rusko posilnilo svoje postavenie a svetoví lídri s ním musia počítať. Kremeľ všetkým odkázal, že v strednej a východnej Európe má naďalej svoje mocenské záujmy a bude ich uplatňovať aj za cenu vojny so svojimi susedmi.

Druhá minská dohoda je pre Slovensko dôležitá najmä z dvoch dôvodov. Ak by sa Angele Merkelovej nepodarilo dojednať aspoň nejaké prímerie na Ukrajine, Slovensko by možno v roku 2015 nesledovalo utečeneckú krízu z pohodlia obývačky, ale zažilo by ju na vlastnej koži. Predstava, že marcové voľby by sa konali v nevykúrených štátnych budovách, by tiež nebola nereálna.

3. Čoraz vplyvnejší Daíš sa nepodarilo poraziť

Militantná a teroristická organizácia, ktorá sama seba nazýva Islamský štát (ISIS, Daíš), zvýšila svoj vplyv vo svete. Za najväčší úspech sa dá považovať jej teritoriálne rozšírenie z Iraku a Sýrie do tretej vojnou zmietanej krajiny – Líbye.

Prostredníctvom spojenectva s Boko Haram sa Daíš rozšíril aj do Nigérie, Nigeru, Čadu a Kamerunu. Desiatky bojovníkov má aj v Egypte, Alžírsku, Jemene, Afganistane, Uzbekistane, Čečensku a Dagestane. Objavili sa informácie, že teroristi z Daíš sa infiltrovali aj medzi milión civilných utečencov, ktorí v roku 2015 utekali do Európy aj pred ich vyčíňaním.

Hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, svet sa v podstate v boji proti Daíš zjednotil. Z významných hráčov proti Daíš nebojovala len Čína, do boja sa ale zapojilo Rusko.

Napriek útokom zo všetkých strán sa svetu v roku 2015 nepodarilo poraziť Daíš. Podľa prezidenta Obamu však už islamisti prišli v Iraku o 40% územia a koalícia pod vedením USA uskutočnila doteraz celkom 9-tisíc útokov na ich ciele, pričom útoky výrazne zosilneli koncom roka 2015.

Slovensko je ako člen EÚ a NATO súčasťou globálnej koalície proti Daíš vedenej Spojenými štátmi, no do bojov sa zatiaľ aktívne nezapojilo. Po parížskych útokoch sme však prisľúbili vyslať symbolických 5 vojakov do Mali na pomoc francúzskej armáde. Daíš už medzičasom vo svojom propagandistickom videu stihol zaradiť Slovensko do „koalície diablov“.

4. Teroristi opäť udreli na Západ

Daíš utrpel v roku 2015 mnohé personálne, materiálne, finančné a územné straty v Iraku a Sýrii. Kvôli svojej krutosti tiež prišiel o sympatie tých moslimov, ktorí k nemu mali donedávna skôr vlažný až kladný postoj.

Svoje neúspechy sa Daíš snažil počas celého roka kompenzovať útokmi na pôde nepriateľských krajín. Hneď prvý teroristický útok roka 2015, januárový masaker v redakcii časopisu Charlie Hebdo a židovskom supermarkete, spáchali islamisti s prepojením na Daíš.

Čoskoro nasledovali útoky osamelého vlka v Kodani (február), útok na tuniské múzeum plné európskych turistov (marec), masaker na tuniskej pláži (jún), explózie na mierovom proteste v Ankare (október), zostrelenie ruského lietadla nad Sinajom (október), teroristické útoky v Paríži (november) a streľba v americkom San Bernardine (december).

Najviac obetí si vyžiadalo zostrelenie ruského lietadla s 224 ľuďmi na palube. Najväčší šok zasa vyvolali simultánne útoky na reštaurácie, bary, klub a štadión v Paríži, pri ktorých zomrelo viac ako 130 ľudí. Ako je však  jasné z grafov The New York Times, väčšina teroristických útokov sa v roku 2015 neodohrávala na Západe, ale v Egypte, Líbyi, Jemene a Saudskej Arábii.

Aj keď sa k útokom v roku 2015 opakovane hlásil Daíš, prípadne Boko Haram, mnohé vrátane tých parížskych spáchali predovšetkým zradikalizovaní moslimovia narodení v západných krajinách. Proti terorizmu teda treba bojovať nielen na Blízkom východe, ale predovšetkým doma – v Európe aj na Slovensku.

Vojna, ktorú vedú teroristi, je iná, než na aké sme boli zvyknutí v minulosti. Odohráva sa podobne ako tá rusko-ukrajinská na viacerých frontoch, vrátane kyberpriestoru. Veľkým bezpečnostným rizikom sa stalo verbovanie mladých Európanov na sociálnych sieťach.

Európske krajiny sú v marení útokov čiastočne úspešné. Duchaprítomnosť amerických cestujúcich napríklad zabránila masakre vo francúzskom rýchlovlaku, odvaha esbéeskára s blízkovýchodným menom zasa zmarila bombový útok na štadióne Stade de France. Nemecká polícia možno zabránila veľkému útoku na štadióne v Hannoveri, keď preventívne zrušila zápas medzi Holandskom a Nemeckom.

Slovensko v reakcii na množiace sa teroristické útoky zmenilo Ústavu a novelizovalo niekoľko zákonov. Otázne ostáva, či tomu predchádzala dôkladná príprava a riadna diskusia. Existuje tiež podozrenie, že šlo skôr o súčasť predvolebnej kampane vládnucej strany, ktorá je postavená na šírení strachu.

5. Rusko vojensky intervenovalo v Sýrii

Na jeseň sa Rusko intenzívnejšie zapojilo do 5 rokov trvajúcej občianskej vojny v Sýrii. Ruské lietadlá začali bombardovať pozície opozičných síl bojujúcich proti sýrskemu prezidentovi Asadovi, dlhoročnom ruskom spojencovi.

Keďže však Rusi bombardujú okrem pozícií Daíš aj takzvanú umiernenú opozíciu, nejde im ani tak o porážku islamských teroristov, ale predovšetkým o rehabilitáciu Asada a posilnenie vplyvu Ruska na Blízkom východe.

Úspech prvého bodu je stále neistý, aj keď americký minister zahraničných vecí John Kerry už stihol zjemniť požiadavku USA na zmenu režimu a odchod Asada. V druhom bode sa Rusom darilo viac. Potvrdením toho sú pokračujúce medzinárodné rokovania s ruskou účasťou, mierne ústupky zo strany USA a tiež to, že mnohé západné krajiny začali uznávať úlohu Ruska pri riešení vojny v Sýrii.

Ruská intervencia v Sýrii však priniesla aj niekoľko rizík. Tou najväčšou je hrozba novej utečeneckej vlny, keďže Rusi bombardujú aj obývané oblasti a tiež miesta, kde sa nenachádzajú žiadne bojové ciele. Ak sa navyše potvrdí, že Asadov režim nekončí, ďalší Sýrčania môžu utekať nie primárne z bezpečnostných a ekonomických dôvodov, ale najmä tých politických.

Keďže Nemecko prijalo v roku 2015 takmer všetkých utečencov smerujúcich do Európy, je nereálne očakávať, že ďalšie migračné vlny by obchádzali Slovensko tak, ako tomu bolo doteraz.

Druhým rizikom ruskej intervencie v Sýrii je vznik zástupnej vojny medzi Ruskom a Západom. Nateraz došlo k zhoršeniu vzťahov s Tureckom po tom, čo Turci zostrelili ruskú stíhačku, ktorá narušila jeho vzdušný priestor. Ako členský štát NATO mohlo Turecko konať menej „akčne“, na svoje konanie však má dobré alibi: Rusi jeho vzdušný priestor narúšali počas jesene opakovane. Akékoľvek napätie medzi Ruskom a členským štátom NATO sa pochopiteľne týka aj Slovenska.

6. Eurozóna prežila ďalší rok: vstup Litvy a ďalšia záchrana Grécka

Eurozóna vykročila do nového roka správnou nohou. 3 milióny Litovčanov prijalo 1. januára za svoju meno euro a eurozóna sa tak rozšírila na 19 členov. Zlé správy nás však čakali ešte v tom istom mesiaci.

Predčasné parlamentné voľby v Grécku vyhrala ultraľavicová Syriza na čele s Alexisom Tsiprasom. Nový premiér sa potom v tandeme so svojím marxistickým ministrom financií Janisom Varufakisom do leta naťahovali s medzinárodnými veriteľmi. Rušili bývalou vládou prijaté úsporné opatrenia a reformy, zastavili privatizáciu a žiadali odpustenie dlhu.

Grécko následne nedostalo ďalšiu pomoc z eurovalu, neuhradilo splátky Medzinárodnému menovému fondu a banky sa na pár týždňov zatvorili. Z krajiny unikal kapitál a Grécko balansovalo na pokraji bankrotu.

Napriek úspešnému referendu proti úsporným opatreniam sa grexit napokon nekonal. Grécky parlament odhlasoval ďalšie reformy a vláda sa s medzinárodnými veriteľmi dohodla na novom, v poradí treťom záchrannom programe. Krátko nato sa uskutočnili ďalšie predčasné voľby, ktoré opäť vyhrala Syriza.

Hrozba grexitu sa odohrávala vo veľmi nevhodnom čase, keď do Európy prichádzali cez Grécko státisíce utečencov. Nebyť ďalšieho kola gréckej krízy, Európa mohla úsilie venované záchrane Grécka využiť radšej na komplexné riešenie utečeneckej krízy. Grécka vláda tiež nemusela opäť raz hazardovať s osudom Grécka a Európy a mohla napríklad lepšie strážiť vonkajšie hranice Schengenu.

Grécko tak aj v roku 2015 ukázalo, že hriechy minulých vlád sa s krajinou vlečú desaťročia, udržujú pri moci populistov a ich vplyv siaha ďaleko za hranice štátu. Slovensko by sa mohlo poučiť z chýb iných a neopakovať ich.

7. Poľsko otočilo kurz

Nás severný sused získal v roku 2015 nového prezidenta, vládu a parlament. Poľsko sa začalo približovať ostatným stredoeurópskym krajinám, najmä čo sa týka narastajúceho nacionalizmu a euroskepticizmu a návratu k „tradičným“ hodnotám.

Okrem domácej scény, kde sa nová vláda snaží ovládnuť všetko od tajných služieb cez štátne médiá až po Ústavný súd, Poľsko otáča aj v zahraničnej politike. Katolícko-konzervatívna vláda vo svojej tlačovej miestnosti zvesila vlajky EÚ, odmietla prijať 4 500 utečencov podľa európskych kvót odsúhlasených bývalou poľskou vládou a má ambíciu vytvárať východoeurópsku protiváhu starým členským štátom EÚ.

Uvidíme, ako na ochladenie vzťahov Poľska s Bruselom zareaguje prezident EÚ Donald Tusk – Poliak a bývalý proeurópsky premiér. V blízkom čase môžeme okrem zhoršenia vzťahov Varšavy s Bruselom a Berlínom očakávať aj napätie s Moskvou.

Budúcnosť poľsko-slovenských vzťahov čiastočne určia marcové parlamentné voľby na Slovensku. Poľské približovanie sa mentálnemu svetu tria Orbán, Fico, Zeman bude vyhovovať takmer všetkým stranám na Slovensku, vrátane momentálnej vládnucej.

8. Británia opúšťa Európu, Škótsko opúšťa Britániu

Májové parlamentné voľby potvrdili dva silnejúce trendy v britskej spoločnosti: anglický euroskepticizmus a škótsky nacionalizmus.

Konzervatívny premiér David Cameron obhájil svoju pozíciu a Briti si tak vydláždili cestu von z EÚ. Referendum o zotrvaní Spojeného kráľovstva v EÚ, ktoré Cameron plánuje uskutočniť najneskôr do konca roka 2017, sa môže skončiť odchodom druhej najväčšej ekonomiky a tretej najľudnatejšej krajiny z európskeho spolku.

Oslabilo by to nielen samotnú Britániu, ale predovšetkým Európu a dopad by to malo aj na Slovensko. V ostrovnom štáte žije 55 až 100-tisíc Slovákov. Či už Briti odhlasujú odchod z EÚ alebo Cameron vyjedná „len“ zrušenie voľného pohybu osôb a odoberanie sociálnych dávok prisťahovalcom, časť Slovákov sa asi vráti domov. Otázne ostáva, či sme na to pripravení a či sa nám naša aktuálna európska nesolidarita raz nevráti ako bumerang.

Je tu ešte druhý rozmer britských volieb. Aj po neúspešnom referende o osamostatnení Škótska separatistické nálady na severe Kráľovstva neutíchli. V Škótsku vyhrala voľby na plnej čiare Škótska národná strana, ktorá sa tak stala po konzervatívcoch a labouristoch treťou najsilnejšou stranou v britskom parlamente. Jej cieľ ostáva rovnaký: škótska nezávislosť. Úspech by zosilnil separatistické tendencie po celej Európe, od Katalánska po Donbas.

9. Ceny ropy ďalej padali

Svetové ceny ropy opäť prepisovali historické rekordy a priblížili sa k hranici 30 dolárov za barel. Za poklesom cien sú ekonomické faktory a aj trocha geopolitiky. Celosvetová ponuka ropy ešte stále prevyšuje dopyt a nové ťažobné technológie, najmä v USA, zažívajú rozmach.

Saudská Arábia prostredníctvom Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) odmieta znížiť produkciu ropy. Jej hlavným cieľom je udržať si trhový podiel, no dôvodom tejto politiky môže byť aj nepriateľstvo voči Iránu, ktoré je dnes najviac viditeľné v Sýrii. Hovorí sa tiež o tom, že trvalo nízke ceny by mohli prinútiť Američanov obmedziť ťažbu ropy pomocou drahého frakovania.

Ak by aj v budúcom roku dochádzalo ku krachu ďalších amerických ropných firiem, tlak na rast cien ropy pravdepodobne vyváži očakávaný návrat Iránu na trh s ropou. To je možné vďaka historickej medzinárodnej dohode o iránskom jadrovom programe z leta 2015, o ktorú sa významne zaslúžil aj americký prezident Obama.

Nízke ceny ropy pomôžu ekonomike Slovenska, no tento efekt môže prevážiť možná destabilizácia Ruska. Autokratické režimy ako Venezuela, Irán, Saudská Arábia a Rusko sú na rope závislé a nízke ceny im už v roku 2015 priniesli množstvo problémov.

V septembri tohto roka sa navyše v Rusku konajú parlamentné voľby. Súčasný ruský režim tak môže domáce problémy kompenzovať ešte agresívnejšou zahraničnou politikou a vojenskými dobrodružstvami v zahraničí. Gruzínsko, Krym, Donbas a Sýria nemusia byť poslednými oblasťami sveta, kam ešte na začiatku 21. storočia vkročí ruská noha.

10. Medzinárodná spolupráca pokračovala: nádej pre lepší svet?

Vo svete sa v roku 2015 odohralo ďaleko viac geopolitických udalostí, ktoré priamo či nepriamo vplývali na Slovensko. Niektoré z nich boli vyslovene pozitívne.

Napríklad, krátko po historickom americko-kubánskom zblížení navštívila Kubu slovenská delegácia na čele s premiérom Ficom. Slovensko podpísalo dohodu o vysporiadaní kubánskeho dlhu a zazmluvnilo energetické projekty pre slovenské firmy.

V decembri sa svet dohodol na spoločnom postupe v boji so zmenou klímy. Úspech dohody je otázny, no svet konečne spravil prvý krok. Európa by mala dohodu nielen privítať, ale ísť ešte ďalej a byť príkladom svetu tak ako doteraz. Klimatická zmena sa týka nás všetkých, svoju úlohu napríklad zohrala aj pri vzniku vojny v Sýrii.

Veľkým krokom vpred bola už spomínaná dohoda o iránskom jadrovom programe. Prezidenti Číny a Taiwanu si zasa po prvýkrát od osamostatnenia Taiwanu podali ruky, čo naznačuje, že aspoň časť veľkého napätia vo východnej Ázii sa uvoľní.

Napriek nezhodám na Zemi svetové veľmoci pokračovali aj v projekte Medzinárodnej vesmírnej stanice. Veľké úspechy v objavovaní vesmíru dosiahli Američania, no s fotografiami Pluta či dôkazmi o tečúcej vode na Marse sa neváhali podeliť s celým svetom.

Aký bude rok 2016 vo svete?

Geopolitika je nepredvídateľná, pretože do hry vstupujú rôzne premenné. Na konci roka 2014 by asi len ťažko niekto predpokladal, že Ukrajina bude takpovediac odsunutá na druhú koľaj, do Európy príde milión utečencov a Parížom otrasú hneď dva teroristické útoky.

Napriek nemožnosti predvídať budúcnosť už teraz vieme pomenovať udalosti, ktorých nateraz nejasný vývoj bude mať vplyv na celý svet.

Napríklad, na jar môžeme očakávať oživenie utečeneckej krízy, čo ovplyvní ďalšie fungovanie EÚ a prežitie Schengenu. Nedajú sa vylúčiť ani nové teroristické útoky v Európe a zapájanie sa ďalších krajín, vrátane Slovenska, do boja proti Daíš.

Zaujímavé budú aj letné olympijské hry v Rio de Janeiro a to hneď z troch dôvodov: hry budú mať dopad na osud čoraz nepopulárnejšej brazílskej prezidentky Rousseffovej, môžu sa stať cieľom teroristických útokov a na ich pozadí môže dôjsť k ďalšej ruskej angažovanosti v zahraničí, ako sme to videli už počas hier v Pekingu (Gruzínsko) a Soči (Ukrajina).

Na jeseň bude svet upierať svoje pohľady aj na USA. Prezidentské voľby ukončia Obamovu éru a do Bieleho domu zasadne nový prezident. Prvého Afroameričana môže nahradiť prvá žena, extravagantný miliardár či človek s latinskoamerickými koreňmi.

Pre Slovensko bude rok 2016 výnimočný. Čakajú nás parlamentné voľby a nová vláda, po prvýkrát budeme predsedať EÚ a v závere roka sa generálnym tajomníkom OSN môže stať Slovák. Na poli zahraničnej politiky môže Slovensko v roku 2016 zažiariť, ale aj poriadne prepadnúť.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie