Denník N

Neznámi známi

Neznámi známi sú ľudia, o ktorých sa absolútne nezaujímate, no z nejakého dôvodu sa oni zaujímajú o vás. A veľa. Sú to ľudia z vašej minulosti, ktorí sa objavia práve vtedy, keď to najmenej čakáte. Volám to syndróm „neznámi známi“, pretože kedysi ste sa možno poznali, dnes by ste tú časť svojho života najradšej vymazali.

Poznáte ten pocit, keď začnete novú kapitolu vášho života, do ktorej ste sa len tak-tak dostali, ste spokojní, môžete si vydýchnuť. Zvládli ste to. Prekonali ste strach, využili nové príležitosti, konečne aj na vás prišiel rad, kedy život nie je plný pádov, ale aj výstupov. Máte pocit, že ste konečne nad pomyselnou čiarou, ktorá predstavuje priemer vášho bytia. Necítite sa viac priemerne. Jednoducho šťastne. Ste spokojní s tým, akým smerom sa všetko uberá. A presne vtedy, keď ste vypustili z hlavy všetky starosti a všetkých toxických ľudí sa to stane. Volám to syndróm „neznámi známi.“ Vy pozeráte dopredu, oni vás schmatnú zozadu. Vy ste na nich zabudli, oni sa vám zasa pripomenú. A vy sa cítite, akoby ste sa vrátili minimálne desať kapitol dozadu a máte znovu pätnásť. V skutočnosti ste týchto ľudí nikdy nemali radi, ale preto, aby ste neboli stále vykorisťovaní, ste sa naučili s nimi dýchať. A tak to bolo stále. V akejkoľvek novej kapitole sa zjavil aspoň jeden neznámy známy.

Neznámy známy je niekto, koho registrujete, ale nezaujímate sa oňho. Čo je paradoxné, on sa zaujíma o vás. A veľmi. Bohužiaľ pre vás a našťastie preňho sa zjaví vždy, keď sa vám niečo nepodarí. A vedia o tom všetci ostatní neznámi známi. Aj keď ste sa posunuli o desať rokov dopredu, máte pocit, že oni zostali zaseknutí niekde tam, kde vy sa mysľou nevraciate. Títo ľudia sú produktom vašej minulosti. A tak, ako si nevezmete na seba kabát, ktorý má desať rokov a smrdí, si nevezmite späť do života týchto ľudí. Naozaj vám nechcú dobre. Naozaj sa nezmenili. A áno, naozaj vás rozoberajú na každom kroku. I keď vás nezaujíma z celej duše ich životný príbeh, z nejakého dôvodu je zaujímavý ten váš. Lenže vy už nie ste ten ubolený teenager, ktorým ste boli. Už nie ste takí naivní a zbytočne priateľskí, aby ste to dovolili. Odhliadnuc od toho, že vždy vás takéto niečo zarazí. A vždy sa cítite presne tak zraniteľní, ako kedysi. Moja rada? Tak ako preskočíš nudné video na TikToku, nezaujímavý príspevok na Instagrame alebo nenávistné komentáre na Facebooku, preskoč aj toto. Odsuň to a nevracaj sa k tomu. Aj tak ti to k ničomu nebude.

Chybuje však každý z nás a je to úplne v poriadku. Je v poriadku pustiť si opäť neznámych známych do života, pretože sa bojíte byť osamelí a radšej pretrpíte takúto spoločnosť. Je v poriadku, že keď ich konečne odstrihnete, tak vám dokonca aj chýbajú. Chyby z nás robia ľudí a áno, otrepané „nikto z nás nie je dokonalý“ je naozaj pravda. Ale skúste to povedať vašim neznámym známym. Sľubujem, že to bude dlhá debata o tom, že oni sú ale naozaj perfektní, iba všetci ostatní to nevidia. Úprimne, občas im závidím ich sebavedomie, ktoré majú z vycucania duší ostatných ľudí.
Dúfam, že mojim neznámym známym dám teraz aspoň ozajstný dôvod, prečo rozoberať niečo, čo robím. Cítim sa dokonca nápomocne, pretože vďaka mne venujú čas čítaniu (čo naozaj potrebujú). Máte aj vy v živote neznámych známych?

Teraz najčítanejšie