Denník N

Druhý dych

*

Prekvapuješ.

Nerozmyslíš si

prvý krok

 

Je z toho

zmätok, radosť,

ako si všimneme bok.

 

A odvážime

pohľady na rany,

liek tiež vždy prítomný.

 

*

 

Mali by sme opraviť svet.

Aj to si myslíme.

 

Chceš od nás iné:

starať sa o kvety,

 

o druhý dych

pridávať rozmer

 

všetkým,

ktorí Ťa z kríža nezniesli.

 

*

 

Kým vyznie podstatné,

chce to čas.

 

Alebo okamih, večnosť,

šťastie, čo chodí s Tebou

 

do našich dní,

nálezy sĺnk v Božích rukách.

 

*

 

Utekáme.

Upratujeme.

Skladáme rok.

 

Tvoje vône

prenikajú kríž

aj teraz,

 

veci obyčajné

každý jeden deň,

až na správy.

 

Keď sa nedá oklamať,

odkiaľ to ide, kam

nad vďakou zjavenia

 

*

 

Sme väzni túžby.

Sme väzni Boha.

 

Na sklonku prívlastkov

láska je iba číra.

 

Kým len – tak snívame,

nič nie je rovnaké.

 

Až Teba dotknúť sa

znamená ostatné.

 

*

 

Dávam Ti bozk,

ak nájdeš dôvod,

prečo by som nemala.

 

Nechávam ešte viac,

keď sa to nepodarí.

Nesnaž sa.

 

Vezmi si všetko,

len trochu nechaj

na neskôr ako večnosť.

 

V objatí zabudneme,

čo nás to stojí

zdieľanie mimo zlo

 

*

 

Sķúšame začať inak.

Stále sa niečo podobá.

 

Rovnaký názov hostiny Slova

Pokoj na krídlach leva.

 

Z kríža vzišlo objatie tela

a vôňa našich hviezd – Teba.

 

*

A čo Ďalej?

Čakajú pred nami

 

metly na prach

dlane pri srdci,

 

bližší,

ako sme vôbec niekedy tušili.

 

Musíme zastaviť.

Nie sme si iba jasní.

 

A jasnejší,

ako Ty si.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.