Denník N

Uctievanie boha Jupitera na našom území (3. časť – Jupiter Dolichénsky)

Na území dnešných Rusoviec stál v 2. storočí chrám zasvätený Jupiterovi Dolichénskemu.

prvom článku tejto série som písal o najvyššom gréckom bohovi Diovi (prvý pád Zeus), ktorý je v rímskych náboženských predstavách stotožnený s Jupiterom. Jupiterovi ako najvyššiemu rímskemu bohu je venovaná druhá časť série. Splynutím hlavných gréckych a rímskych božstiev tento proces zďaleka neskončil. S rastom Ríma a dobývaním nových a nových území sa stávali súčasťou Impéria aj nové božstvá. V tomto smere bol rímsky náboženský postoj veľmi tolerantný. Noví bohovia nevytláčali starých, ale získavali svoje miesto v existujúcom náboženskom systéme. Obdobným spôsobom sa v celej Rímskej ríši rozšíril kult Jupitera Dolichénskeho.

Pôvod Jupitera Dolichénskeho musíme hľadať v rímskom Jupiterovi a božstve Baal z provincie Sýria z mesta Doliché (dnes Dülük v Turecku). Baal bol lokálnym nebeským božstvom, v osobe ktorého sa spájal chetitský boh počasia Tešub a sýrsky boh blesku a vojny Hadad. Z predchádzajúceho článku vieme, že Jupiter bol hlavne bohom neba a počasia. Vládol bleskom, hromom a ochraňoval vojsko. Tieto jeho hlavné vlastnosti sa až nápadne podobajú na božstvo Baal a jeho pôvod. Stotožnenie Jupitera a Baala sa doslova ponúkalo. Ich splynutím tak vzniklo nové božstvo Jupiter Dolichénsky (Iuppiter Dolichenus) odkazujúce na jeho pôvod v meste Doliché.

Kult Jupitera Dolichénskeho sa začal Rímskou ríšou šíriť už koncom 1. storočia, ale najväčší rozmach zaznamenal od konca 2. do polovice 3. storočia. Kult sa tešil vysokej obľube za vlády cisárskej dynastie Severovcov (193 – 235). Obľuba je spájaná s jeho vojenským charakterom, ale prispieť mohlo aj to, že manželka zakladateľa dynastie Septima Severa (cisár 193 – 211) bola pôvodom zo Sýrie. K úpadku kultu určite prispel vpád novoperzskej ríše do Sýrie a zničenie mesta Doliché ako strediska kultu v roku 253 alebo 256.

Najviac sa o rozšírenie kultu zaslúžili vojaci, ktorí buď pochádzali priamo zo Sýrie, alebo boli istý čas nasadení na východe ríše, kde sa s kultom zoznámili. Šíreniu náboženských predstáv a kultúry pomáhali aj obchodníci. Z charakteru božstva, ktoré v sebe zahŕňalo aj vojenskú rovinu, a zároveň z jeho šírenia prostredníctvom vojakov vyplýva jeho rozšírenie najmä v miestach, kde boli umiestnené vojenské jednotky. Tie sa nachádzali predovšetkým na hraniciach Rímskej ríše, čo platí aj pre časť územia dnešného Slovenska, na ktorom navyše stáli dva rímske vojenské tábory. Konkrétne v Gerulate (dnes Bratislava-Rusovce) a v dnešnej Iži pri Komárne.

Jupiter Dolichénsky býval najčastejšie zobrazovaný ako starší muž s bradou vo vojenskom odeve. K jeho takmer neodmysliteľným znakom patrí zväzok bleskov a dvojitá sekera, ktoré drží v rukách. Zriedkavejšie má meč alebo kopiju. Pre Jupitera Dolichénskeho je typické jeho zobrazenie ako postavy stojacej na býkovi. Postoj boha na zvierati môžeme chápať ako prejav jeho moci, keď aj také silné zviera ako býk mu je podriadené.

A presne takéto zobrazenie je uložené v Podunajskom múzeu v Komárne. Ide o votívny reliéf z prelomu 2. a 3. storočia. Nenašiel sa síce na našom území, ale len pár stoviek metrov od neho. Pochádza z Brigetia (dnes Komárom v Maďarsku), teda z vojenského tábora a mesta, ktoré stálo oproti táboru v Iži na protiľahlom brehu Dunaja.

Celý reliéf je vysoký 160 cm a široký 80 cm. Postava má vojenský odev doplnený plášťom a tzv. frýgickú čiapku, ktorá sa spája práve s východným pôvodom. V pravej ruke drží porisko pôvodne asi dvojitej sekery a v ľavej ruke drží buď symbol bleskov, alebo žezlo s orlom na jeho konci (interpretácie sú rôzne). Reliéf bol čiastočne poškodený a nie úplne presne (?) doplnený maltou.

Votívny reliéf venovaný Jupiterovi Dolichénskemu, obdobie vlády Severovcov (193 – 235), Komárom-Szőny (Brigetio)

Napriek istej nejednoznačnosti predmetov, ktoré drží postava v ruke, s úplnou istotou vieme, že ide zobrazenie Jupitera Dolichénskeho, v čom nás utvrdzuje aj dobre čitateľný nápis pod reliéfom: „Jupiterovi Najlepšiemu a Najvyššiemu Dolichénskemu Domitius Titus, decurio pochádzajúci zo Seleucie Zeugmy pre blaho svoje a všetkých svojich blízkych svoj sľub rád a podľa zásluhy splnil.“

Vieme, že reliéf dal vyhotoviť Domitius Titus, ktorý bol decurio, teda člen správneho orgánu (mestskej rady) rímskych miest a pochádzal zo Seleucie Zeugmy, čo bolo mesto v Sýrii na brehu Eufratu. Zhotoviteľ pochádzal priamo z oblasti, kde mal kult svoje korene. Mohli by sme predpokladať, že kult uctieval už vo svojom rodisku a vieru si so sebou doniesol aj do novej domoviny v provincii Panónia, kde sa usadil v meste Brigetio na strednom Dunaji.

Ďalšia pamiatka s podobou Jupitera Dolichénskeho je už oveľa problematickejšia. V tomto smere sa výrazne podobá plastike Jupitera, o ktorej som písal v predchádzajúcom článku. Rovnako ide o bronzovú plastiku, rovnako nie je s istotou jasný rok a miesto nálezu, tiež je uložená vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci a jej interpretácia je takisto nejednoznačná.

Podľa jednej zo správ bola plastika objavená počas stavebných prác v roku 1949 v Hlohovci. Iný zdroj uvádza len nejednoznačné miesto nálezu, a to stredné alebo dolné Považie.

Bronzová plastika mladého muža v rímskej zbroji je vysoká 11 cm. Je zdobená striebrom a meďou. Striebro je už zväčša poodlupované. Zadná časť panciera zdobená nie je a v oblasti pása sa tu nachádza výčnelok s otvorom, v ktorom je závit. Výčnelok nemusí byť pôvodný, mohol byť dorobený neskôr. Precíznejšie spracovaná predná časť naznačuje, že soška bola určená na pohľad spredu a možno bola pripevnená na niečom väčšom, napr. na nábytku.

Bronzová plastika mladého muža vo vojenskom odeve (Jupiter Dolichénsky?), 2. – 3. stor. n. l., Považie (?)

Jasnú odpoveď na otázku, koho plastika zobrazuje, sťažuje jej neúplnosť. Postave z výraznej časti chýbajú nohy aj ruky. Nevieme, či v rukách náhodou nedržala zväzok bleskov, dvojitú sekeru, prípadne inú zbraň alebo predmet. Nevieme, či pôvodne nestála na býkovi. Mätie aj mladistvá tvár bez brady, ktorá pre Jupitera Dolichénskeho nie je typická. Hlavne na základe vojenského odevu môže plastika rovnako ako Jupitera Dolichénskeho zobrazovať aj boha vojny Marsa alebo „len“ rímskeho vojaka.

Podobne ako v prípade Jupitera nie je jedna plastika a votívny reliéf z územia dnešného Maďarska priamym dôkazom uctievania Jupitera Dolichénskeho na našom území. Na druhej strane je tu historický kontext, z ktorého vieme, že Jupiter Dolichénsky bol do veľkej miery uctievaný vo vojenskom prostredí, ktoré bolo u nás výrazne prítomné. Ale hlavne máme k dispozícii konkrétne oltáre venované tomuto božstvu priamo z nášho územia.

Meno Jupitera Najlepšieho a Najvyššieho z predchádzajúceho článku je uvedené na devätnástich votívnych pamiatkach z nášho územia, z toho dvanásť pochádza z Bratislavy-Rusoviec. Oltárov zasvätených Jupiterovi Dolichénskemu poznáme z nášho územia šesť. Jeden oltár zasvätený Jupiterovi Dolichénskemu a ďalším bohom bol objavený v murive Bratislavského hradu a zvyšných päť pochádza z Bratislavy-Rusoviec. Počet je menší ako v prípade hlavného rímskeho božstva, ale stále ide o druhé najpočetnejšie božstvo na rímskych votívnych pamiatkach objavených u nás. Hlavná koncentrácia v Rusovciach je logická, keďže tu vyše 300 rokov stál rímsky vojenský tábor a civilná osada Gerulata.

Oltáre boli umiestnené na voľných priestranstvách a mohli ich dať vyhotoviť súkromné osoby, združenia alebo vojenské jednotky. Nápisy na oltároch boli do veľkej miery ustálené a často sa menila len osoba darcu. Ako príklady uvediem dva najlepšie zachované nápisy na oltároch z Gerulaty.

Nápis na fragmente oltára zo začiatku 3. storočia znie: „Jupiterovi Najlepšiemu a Najvyššiemu Dolichénskemu a posvätný dar za spásu cisára zástupcovia veliteľa a s dvojnásobným a jedenapolnásobným žoldom prvej aly Cannanefatov splnili radi a podľa zásluhy.“ Pre nás je najdôležitejšou informáciou z nápisu to, že je tu uvedený názov vojenskej jednotky. Vieme, že táto jazdecká jednotka Kananefátov naozaj pôsobila v Gerulate od začiatku 2. storočia zhruba do prelomu 3. a 4. storočia, takže oltár vieme veľmi dobre spojiť s touto lokalitou.

Nápis na druhom oltári je pre históriu Gerulaty ešte bohatší. Neúplný oltár je zlomený na dve časti, ale nápis na ňom je dobre čitateľný: „Jupiterovi Najlepšiemu a Najvyššiemu Dolichénskemu a za spásu cisára dal svätyňu s jej výzdobou a stĺporadím za úspech Maronia Agathangela, kňaza Jupitera Dolichénskeho v Gerulate postaviť Claudius, prepustenec manželky. Prepustenec Maronius Licus za svoje peniaze.“

Oltár zasvätený Jupiterovi Najlepšiemu a Najvyššiemu Dolichénskemu s informáciou o svätyni, koniec 2. stor. n. l., Bratislava-Rusovce, poloha Bergl (Gerulata)

Z niekoľkých riadkov sa dozvedáme neskutočné množstvo informácií. Pre našu históriu je dôležité, že je tu uvedený názov „Gerulata“. Spätosť oltára s Gerulatou je tým pádom nespochybniteľná. A to, že sa rímska Gerulata nachádzala v polohe dnešných Rusoviec, vieme tiež s úplnou istotou z iných historických prameňov. Dozvedáme sa meno osoby, ktorá dala vyhotoviť oltár (Maronius Licus), meno osoby, ktorá dala postaviť svätyňu (Claudius), a dokonca meno kňaza, ktorý v tom čase, koncom 2. storočia, vo svätyni pôsobil (Maronius Agathangel). Ale to, čo zaujme najviac, je informácia, že pred približne 1800 rokmi stála na území dnešných Rusoviec svätyňa Jupitera Dolichénskeho „s výzdobou a stĺporadím“. Treba dodať, že zatiaľ nebola objavená a možno ani nikdy nebude. Jej pozostatky mohla už dávno zničiť neskoršia stavebná činnosť.

Chrám zasvätený Jupiterovi Dolichénskemu sa nazýva aj dolichénium. Takéto svätyne sú v tesnej blízkosti nášho územia archeologicky doložené v Carnunte (dnes katastrálne územie obcí Bad Deutsch-Altenburg a Petronell v Rakúsku) a v Brigetiu (dnes Komárom v Maďarsku). Votívny reliéf venovaný Jupiterovi Dolichénskemu, o ktorom som písal vyššie, pôvodne stál práve v dolichéniu v Brigetiu.

Ako tieto svätyne zhruba vyzerali? „Často sa nachádzali v blízkosti chrámov iných orientálnych božstiev. Pri dolichéniu spravidla stála studňa alebo cisterna, z čoho možno usudzovať, že voda plnila pri bohoslužbe špeciálnu, pravdepodobne očistnú úlohu. Chrám pozostával okrem hlavnej siene – samotnej svätyne – i z ďalšej miestnosti – jedálne slúžiacej na občerstvenie. Práve v orientálnych kultoch sa kládol veľký dôraz na rituálny pokrm. Nazdávame sa, že interiér chrámov zdobila výzdoba v podobe reliéfov, sôch a sošiek.“ (I. Kvetánová, 2003, s. 48)

Málokto by dnes povedal, že v 2. a 3. storočí bol na našom území uctievaný kult, ktorého počiatky siahajú do ďalekého mesta Doliché vo vtedajšej Sýrii. Ešte neuveriteľnejšie znie, že tu malo toto božstvo postavený chrám a poznáme aj meno jedného z kňazov. A predsa je to naša „rímska“ história. V poslednej časti tejto série sa pozriem na Jupitera Ammona, ktorý má pre zmenu pôvod v Egypte.

Poznámka:
1. Pri skloňovaní mien Zeus a Jupiter som sa držal nasledujúcich pravidiel. Pre meno Zeus som použil stále zaužívaný druhý pád Dia, i keď od roku 1991 udávajú Pravidlá slovenského pravopisu aj tvar Zeusa. Pre meno Jupiter som použil stále viac preferovaný druhý pád Jupitera namiesto staršieho tvaru Jova.
2. Ešte v roku 1967 vyšiel článok (J. Dekan), ktorý predkladal hypotézu, že toho času odkrývaná kamenná rímska architektúra v polohe Bergl v Rusovciach môže súvisieť so svätyňou spomínanou na oltári. Až neskoršie výskumy preukázali, že ide o poslednú stavebnú etapu vojenského tábora, tzv. neskoronatickú pevnosť. Je potrebné si uvedomiť, že v čase publikovania článku bol výskum len na svojom počiatku. Veď samotné „objavenie“ Gerulaty siaha iba do roku 1961.

 

Použitá literatúra:

DEKAN, Ján. 1967. Vykopeme v Rusovciach chrám Jupiterov? In Krásy Slovenska. 1967, roč. 44, č. 1, s. 404 – 407.

HARL, Friederike – LŐRINCZ, Barnabás. 2002. Sprievodca rímskym lapidáriom v bašte VI. v Komárne. Komárno/Wien : Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska, 2002. 64 s. ISBN 80-968862-0-7.

KOLNÍK, Títus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1984. 312 s.

KVETÁNOVÁ, Ivana. 2003. Kult Jova Dolichéna. In Medea. 2003, roč. 7, s. 45 – 52.

KVETÁNOVÁ, Ivana. 2007. Jupiter Dolichenus alebo Mars? In Pamiatky a múzeá. ISSN 1335-4353, 2007, roč. 56, č. 2, s. 29 – 32.

RATIMORSKÁ, Priska. 1984. Katalóg II. Rímske zbierky. Rímske kamenné pamiatky v zbierkach múzea. Komárno : Oblastné podunajské múzeum v Komárne, 1984. 62 s.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2005. Antickí bohovia a hrdinovia v Gerulate. In Zborník Mestského múzea. ISBN 80-969270-2-7, 2005, roč. 17, s. 19 – 30.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – JEZNÁ, Jitka – KOZUBOVÁ, Anita. 2005. Rímske kamenné pamiatky Gerulata. Bratislava/Nitra : Mestské múzeum v Bratislave/Archeologický ústav SAV, 2005. 72 s. ISBN 80-88709-78-4.

SNOPKO, Ladislav. 1988. Cesta do Gerulaty. Bratislava : Bratislavská informačná a propagačná služba, 1988. 32 s.

SVOBODA, Ludvík (vedúci redaktor). 1973. Encyklopedie antiky. Praha : Academia, 1973. 741 s.

VARSIK, Vladimír. 2012. Kastel Gerulata a ala I Cannanefatium civium Romanorum. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 223 – 231.

ZAMAROVSKÝ, Vojtech. 1998. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 3. vyd. Bratislava : PERFEKT, 1998. 468 s. ISBN 80-8046-098-1.

ŽÁK MATYASOWSZKY, František. 2003. Antické nápisné pamiatky na území Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2003. 142 s. ISBN 80-8050-588-8.

Zdroje obrázkov:

Votívny reliéf venovaný Jupiterovi Dolichénskemu, Komárom-Szőny (Brigetio):
KOLNÍK, Títus. 1979. Skvosty antiky na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1979, s. 29, obr. 10.

Bronzová plastika mladého muža vo vojenskom odeve (Jupiter Dolichénsky?), Považie (?):
KOLNÍK, Títus. 1979. Skvosty antiky na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1979, s. 59, obr. 25.

Oltár zasvätený Jupiterovi Najlepšiemu a Najvyššiemu Dolichénskemu s informáciou o svätyni, Bratislava-Rusovce, poloha Bergl (Gerulata):
KUCHARÍK, Juraj (editor): Rimania a Slovensko / Romans and Slovakia. Katalóg výstavy / Exhibition Catalogue. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Historické múzeum, 2021. ISBN 978-80-8060-513-1, Kat. 52, s. 189.

Teraz najčítanejšie

Richard Miške

Zaujímam sa o históriu, genealógiu, numizmatiku a paradoxne aj o poéziu.