Denník N

Ako som zmenil našu ulicu za pár EUR

Je tu rok 2016 a spolu s ním aj obdobie novoročných predsavzatí. Nechajte sa inšpirovať jednoduchými nápadmi ako zmeniť svoju ulicu či spoločný dvor s minimálnymi nákladmi.

V roku 2011 som sa presťahoval na moju súčasnú adresu na Riazanskej v mestskej časti Nové Mesto. Vtedy sa Zelená hliadka iba rozbiehala a dobrovoľníctvu som sa venoval štýlom  “kedy chcem a ako chcem”. Od vtedy sa však veľa zmenilo. Hliadka má už svoj harmonogram, svoj systém, svoje postupy a našťastie množstvo ochotných pomáhajúcich ľudí. Prišiel som však tak trocha o slobodu robiť čo chcem a kedy chcem.

Zmeny okolo domu

Bol to jeden letný deň roku 2013, kedy som sa pozrel von z balkóna na  Riazanskú a videl som bežnú bratislavkú ulicu: stĺpy polepené nálepkami či plagátmi, dočmárané odpadkové koše či označovníky zastávok, krivé chodníky a odpadky resp. mnoho odpadkov. Práca s Hliadkou ma dovtedy naučila, že angažovať sa vo verejnom priestore, na ulici, má zmysel, prináša výsledky pre všetkých a dobrý pocit pre toho, kto ich rozbehne. Prvý krok bol na spadnutie.

Igelitky plné odpadkov, ktoré som nazbieral na cca 200 metroch dĺžky ulice.
Igelitky plné odpadkov, ktoré som nazbieral na cca 200 metroch dĺžky ulice.

Začal som od toho, s čím som chodil vďaka Hliadke najviac do kontaktu – s pravidelným zberom odpadkov. V priemere raz za mesiac som zobral igelitky, kliešte na odpad a pozbieral som odpadky pred našim domom a postupne som sa dostával čoraz hlbšie do našej Riazanskej. Na začiatku som dokázal zaplniť desiatku igelitiek a to som sa dostal ledva po vedľajší vchod. Dnes mi stačí jeden 20 litrový kýbel na farbu a dostanem sa do stredu ulice. Pravidelné zbery sa totiž oplatili, vyzerá to, že ľudia si začali viac vážiť čistejšie prostredie a dokonca som videl aj iných zbierať odpadky. Dobrovoľne.

Kýblík odpadkov, ktoré som nazbieral na približne 500 metroch dĺžky ulice

Pri odpadkoch som však nezostal. Na rad prišli plagáty a graffiti. Opäť som tu využil skúsenosti z Hliadky, zobral antigraffiti prostriedok, kuchynskú špongiu, handru a škrabku. Postupne som vyčistil 3 odpadkové koše, stĺpy semafórov či osvetlenia, automat na lístky za rohom na Vajnorskej a šli preč tiež nálepky z dvoch rozvodových skríň pred Polusom.

Preč šli nálepky z rozvodových skríň pri križovatke Riazanská-Vajnorská
Preč šli nálepky z rozvodových skríň pri križovatke Riazanská-Vajnorská

Pod domom sme mali nevyužitý novinový stánok. Tlačoviny si vo svete smartfónov kupujeme v menšej miere a tak sa atal stánok obeťou doby –  zavreli ho. Už predtým však slúžil ako nočný bar, zlodeji si za ním zvykli rozoberať lup (videl som na vlastné oči), slúžil tiež ako toaleta a pre sprejkov ako miesto vhodné na počarbanie. Napísal som teda mail na našu mestskú časť. Trvalo to síce viac ako 1.5 roka, ale nakoniec dali stánok preč. Dnes sú na jeho mieste dve lavičky, ktoré sme vyrobili v našej dielni.

Namiesto nevyužívaného stánku dole dve lavičky.
Namiesto nevyužívaného stánku dole dve lavičky.
Presadiť sa podarilo aj odstránenie kedysi dávno naposledy vysypaného koša na zastávke MHD.
Presadiť sa podarilo aj odstránenie kedysi dávno naposledy vysypaného koša na zastávke MHD.

Zmeny na Riazanskej
Zrazu som mal o niečo krajší výhľad z balkóna. Po mojej ulici som chodil a nechcel som zostať len pri okolí môjho vlastného domu. Problémy boli totiž aj na chodníkoch. Dlhú ryhu pri dome som zaplátal studeným asfaltom a dnes tam už kolesá kočíkov nezapadnú. Chodník na druhej strane Riazanskej zase okupovali autá nerešpektujúce pravidlo 1.5 metrového odstupu, ktorý musia nechať chodcom. Vytvorili sme preto jednoduché šablóny a ukázali chodcom, na koľko miesta majú nárok a vodičom, koľko miesta musia ponechať. Po chodníku sa zrazu dalo chodiť.

Značky zobrazujúce hranicu 1.5 metra, ktorú majú rešpektovať vodiči a brániť chodci.
Značky zobrazujúce hranicu 1.5 metra, ktorú majú rešpektovať vodiči a brániť chodci.

Každý vchod na Riazanskej má svoju elektroskrinku. Tieto slúžili ako improvizované graffiti galérie či reklamné plochy pre rôzne realitné kancelárie. Dal som si preto výzvu a postupne vyčistil rozvodové skrinky od Riazanskej 2 až po číslo 83. Ulica razom vyzerá inak.

Nový šat vchodov 8, 10 a 12.
Nový šat vchodov 8, 10 a 12.

Ďalšiu akciu som spáchal na dopravných značkách našej ulice. Rovnako ako na rozvodných skriniach tu dominovali graffiti a nálepky. Začal som preto na stopke v križovatke s Halašovou a postupne som sa prečistil až k pobočke banky (roh Riazanskej a Račianskej).

Dopravné značky už nie sú graffiti zónami.
Dopravné značky už nie sú graffiti zónami.

Pravdepodobne každému z nás sa aspoň raz stalo, že zakopol o akýsi asfaltový krtinec trčiaci z chodníka. Tento produkt  rýchlo a nekvalitne robených chodníkov je postrachom každého bratislavského chodca. Po experimentálnom odstraňovaní na neďalekej Odborárskej som si zobral kladivo a zatĺkol všetky riazanské krtince medzi Vajnorskou a Hálkovou. Zrazu som videl ľudí chodiť po celom chodníku a nie len po okraji bližšie k tráve, kde bolo krtincov najmenej.

Plôšky na fotke dole ukazujú bývalé krtince číhajúce na nepozorné nohy či kolesá kočíkov.
Plôšky na fotke dole ukazujú bývalé krtince číhajúce na nepozorné nohy či kolesá kočíkov.

Spravil som  tiež dve experimentálne akcie. Prvá z nich sa týkala množstva špakov, ktoré sa hromadili okolo zastávky na rohu Vajnorskej a Riazanskej. Výsledkom boli štyri zaváraninové poháre a 18 nových špakov do 24 hodín. Diskutovať dnes o obmedzení fajčenia vo verejných priestoroch by len predbiehalo dobu. Rovnako som zatrel čierne graffiti v okolí skrinky. Od predchádzajúceho Silvestra to tam strašilo a od augusta do polovice decembra tam bolo čisto.

Skrinky v novom bielom šate a štyri poháre špakov nazbieraných pred domom.
Skrinky v novom bielom šate a štyri poháre špakov nazbieraných pred domom.

Pri zmenách na našej ulici som však nebol osamotený. Hotel sídliaci na našej ulici umiestnil na chodník dva biskupské klobúky, ktoré znemožnili vozidlám jazdiť po chodníku a obmedzovať tým chodcov. Pridal sa tiež majiteľ počmáraného balkóna na rohu Riazanská – Makovického a nanovo namaľoval svoj balkón. Ukazuje sa tak, že drobné zmeny inšpirovali aj ostatných a tak to nie je boj jedného človeka proti veterným mlynom.

Balkón v novom šate a biela stena, kde sme experimentálne zastriekali čarbanice. Aj po viac ako roku je stena čistá.
Balkón v novom šate a biela stena, kde sme experimentálne zastriekali čarbanice. Aj po viac ako roku je stena čistá.

Bonus: Zmeny vo vlastnom dvore
Následne som obrátil svoju pozornosť na dvor, kde som postupne namaľoval prašiaky, sušiaky na prádlo, kontajnerové stojisko, zadnú bránku i múrik pozdĺž Sreznevského ulice. Na potešenie viacerých susedov sa mi podarilo zaplátať aj všetky výtlky na našom dvore.

Opravené výtlky väčšie ako na obrázku a ďalšie menšie mimo obrázka
Opravené výtlky väčšie ako na obrázku a ďalšie menšie mimo obrázka

Všetky tieto úspechy ma natoľko povzbudili, že som sa rozhodol vyvolať svoj prvý susedský konflikt. Ten sa týkal nášho dvora, kde zvykli cca. 3-4 autá na striedačku okupovať kus trávnika – úplne bez problémov. V klídku, so štyrmi kolesami na tráve za minimálneho záujmu mestskej polície. Začal som dvíhaním stieračov, ale to vôbec nepomáhalo. Zároveň som bol automaticky hlavným podozrivým ak niekomu niekto niekde oškrel auto. Zorganizoval som preto malú poobednú akciu a na miesto parkujúcich vozidiel šli dva kvetináče z Vajnorskej. Ako bonus sme dali ďalšie dva kvetináče k výjazdu z dvora, lebo sa nám tam sa nám smetiari otáčali cez trávnik a vytvárali precedens pre ďalšie, na tráve stojace autá.

Namiesto áut a rozjazdeného trávnika kvetináče, nový substrát a dnes aj nová tráva
Namiesto áut a rozjazdeného trávnika kvetináče, nový substrát a dnes aj nová tráva

Do budúceho roka som  naplánoval množstvo ďalších aktivít či už vo dvore ako aj na našej ulici. Riazanská má totiž ešte veľmi ďaleko od ulice, kde sa človek cíti príjemne. Pomaly sa však blíži do bodu nula, tzn. do bezhavarijného stavu, resp. “bratislavského nadštandardu”. Všetky tieto zmeny by sa mi však nepodarili bez pomoci  množstva ochotných a statočných ľudí: Zuzana Čupková, Správny Výsadkár, Juraj Bilčík, Matej Šebej, Jaroslav Keníz, Dušan Fischer, Samuel Kolesár, Ondrej Čupka a Samuel Čupka. Všetci ste mi pomohli porobiť tieto zázraky na našej ulici a pre jej obyvateľov. Ďakujem.

Keď si dnes pozerám všetky fotky stavov pred a po úpravách, tak sa mi ani nechce veriť ako Riazanská vyzerala len zopár rokov dozadu. Len to dokazuje ako sme my, obyvatelia, flexibilní čo sa týka očakávaní od prostredia okolo nás. Platíme dane, tak nech sa samosprávy starajú  (klasický postoj), ale sami málo prispejeme k tomu, aby sa veci okolo nás menili. Rozhodol som sa, že chcem vytvárať na Riazanskej akýsi ostrovček pozitívnej deviácie. Na jednej strane sledovať ako sa ľudia správajú v udržiavanom či upravenom prostredí a zároveň nastaviť našim samosprávam zrkadlo. Ak podobné zmeny dokáže jednotlivec s partičkou nadšencov, tak by to isté (a v lepšej kvalite) mali zvládať samosprávy so stovkami úradníkov a miliónovými rozpočtami.

Rozpočet zmien:

zber odpadkov: kliešte na odpadky (8.5 eura), pracovné rukavice (euro), igelitový sáčok (zdarma ak ich máte kopu v špajzi, ak nie, tak 0.05 eura) – spolu 9.55 eura
odstránenie plagátov: škrabka (2.5 eura)
odstránenie graffiti: 5 litrov antigraffiti prostriedku (32 eur), 15 špongií(2.5 eura), 2 handry (zdarma, alebo 2 eurá za kus) – spolu 38.5 eura
značky na chodníku: sprej s bielou farbou (4.5 eura), šablóna z kartónovej krabice (zdarma)
oprava výtlkov: lopata a metla (požičané), 250 kg studeného asfaltu (75 eur)
maľovacie aktivity vo dvore: 11.85 litra farby (123,5 eura), 10 štetcov (18 eur), penetračný náter (12 eur) a 50ml odhrdzovača (0.3 eura) – spolu 153.8 eura
SPOLU: 283.85 EUR

Matúš Čupka
Celý album so zmenami.

Moje aktivity môžete sledovať tu na Facebook-u

Teraz najčítanejšie

Matúš Čupka

Novomešťan a rodič naberajúci skúsenosti ako vedúci oddelenia životného prostredia a dopravy v Mestskej časti Bratislava - Rača. Tu prezentované názory sa nemusia nutne zhodovať s oficiálnymi názormi môjho zamestnávateľa.