Denník N

LžiRichter

Ten obrázok ste už možno videli. Výpočet kvalít sociálneho ministra našej najsociálnejšej vlády súdruha Richtera zhrnutý pekne prehľadne na jednom mieste. Väčšine z nás dobre padne, keď niekto, koho nemáme radi, dostane takýto poriadny preplesk. Predsa len by sa tu však patrilo dodať, že kritika môže byť tvrdá, dokonca drsná, môžeme preháňať, aj si robiť srandu, ale šíriť nepravdy a zavádzať by sme nemali.

A tých nepravdivých, nepresných, či zavádzajúcich informácií je tu, žiaľ, požehnane.

Pokladník a vrcholový funkcionár HZDS

To o Jánovi Richterovi tvrdí jeden z bodov. Richter pritom nikdy nebol ani len členom HZDS, nieto ešte jeho vrcholovým funkcionárom. Pred Novembrom 1989 bol komunistom, neskôr členom a vrcholovým funkcionárom SDĽ. Nemusíme mať žiadne sympatie k SDĽ, ale istý rozdiel medzi ňou a HZDS predsa len existuje. Ak už nie v inom, tak v tom, že SDĽ bola v opozícii voči tretej Mečiarovej vláde a potom súčasťou (hoci problematickou) prvej Dzurindovej vlády.

Ale predovšetkým – ak niečo tvrdím v piatich bodoch, pričom jeden z nich je evidentná a jednoducho vyvrátiteľná nepravda, znedôveryhodňuje to aj celok. A je úplne jedno, či tá nepravda je výsledkom zámernej manipulácie, alebo len nedbalosti pri overovaní si faktov.

Vyučený brúsič

Richter naozaj skončil učňovku. Otázne je len to, čo táto informácia hľadá v tomto výpočte Richterových hriechov. Nechajme bokom, že sám Richter sa učňovskej časti svojich štúdií v oficiálnych životopisoch vyhýba. Ale snáď nebudeme považovať za dehonestujúci samotný fakt, že niekto absolvoval učňovku? No a čo má byť?

Tak ako samotné absolvovanie vysokoškolského štúdia nie je žiadnou zárukou odborných a už vôbec nie morálnych kvalít, ani absolvovanie učňovskej školy nie je dôvodom na pohrdlivý úškrn. Iste, len s učňovskou školou nemôžete robiť chirurga. Ale to ani len s gymnáziom.

Tu navyše hovoríme o politike, kde žiadna špecifická kvalifikácia neexistuje. A o človeku, ktorý neostal pri učňovke, ale urobil si maturitu aj vysokú školu. To, akým spôsobom, môže a pri ministrovi aj má byť predmetom verejného záujmu, ale navážať sa do Richterovej učňovky nie je korektný spôsob argumentácie.

Rýchlomaturita za tri mesiace

Napríklad ak by bola pravda, že si Richter spravil ako nomenklatúrny káder KSS rýchlomaturitu za tri mesiace, čo tvrdí ďalší z bodov, za pozornosť by to iste stálo. Zdroj tohto tvrdenia je však neznámy. Sám Richter k získaniu maturity uvádza, že to bola „5-ročná večerná stredná priemyselná škola, riaditeľstvo v Nitre a v Zlatých Moravciach na gymnáziu prebiehala výuka“. A keďže Novému času Richter ukázal aj všetky vysvedčenia, znie to predsa len trochu dôveryhodnejšie ako tie tri mesiace.

Nepamätá si tému diplomovej práce

Celkom nesedí ani informácia, že je „absolvent Univerzity na pobočke Agroinštitút Nitra u dôverníka ŠtB a primátora Nitry (sám Richter nevie, na akú tému diplomovú prácu robil). Richter je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Výučba prebiehala v priestoroch Agroinštitútu Nitra, ktorý ju na základe zmluvy s univerzitou zabezpečoval najmä z organizačnej stránky. Nevedno, kto mal byť tým dôverníkom ŠtB a primátorom Nitry. Ale hlavne nie je pravda, že Richter nevie, na akú tému robil diplomovú prácu. V rozhovore s médiami si v roku 2012 nevedel spomenúť na tému svojej bakalárskej práce z roku 2002, čo odôvodňoval dlhým časom, ktorý odvtedy uplynul. Tému diplomovej práce si pamätal.

Nechajme teraz bokom otázku, či človek za desať rokov zabudne tému svojej bakalárskej práce a o čom to svedčí. Ale ak už idem niekomu vyčítať, že na niečo zabudol, nemusel by som zabudnúť, na čo vlastne zabudol.

VUML a bilancia

Informácia o Richterovom štúdiu na Večernej univerzite marxizmu-leninizmu (VUML) je jediným bodom, ktorému nemožno nič vyčítať.

Takže si to zhrňme. Z piatich bodov (výčitiek) je len jedna úplne pravdivá, jedna zjavne nepravdivá, jedna zrejme nepravdivá, jedna nepresná a trochu zavádzajúca a jedna síce pravdivá, ale nie je to výčitka. Nie práve najlepšia bilancia.

Chybami sa hemžiaci výtvor neznámeho autora by asi ani nestál za zmienku. Videl som ho však šíriť množstvo ľudí, ktorých ani v najmenšom nepodozrievam, žeby úmyselne šírili čokoľvek nepravdivé. Ale keď nám niečo zapadá do nášho pohľadu na svet, tak sa jednoducho menej namáhame s overovaním faktov. Lebo chceme veriť, že to tak je. Veď to predsa na toho Richtera sedí ako riť na šerbeľ, však? Hoci to z veľkej časti nie je pravda.

Prečo ľuďom hrabe?

No a koncom roka sa zapojila aj moja obľúbená facebooková komunita Prečo ľuďom hrabe?, ktorá robí množstvo užitočnej práce tým, že prináša informácie o internetom sa šíriacich výmysloch a nezmysloch, hoaxoch a konšpiráciach, zavádzaní a iracionalite vo svete okolo nás. Jej obrázok vyznieva o čosi lepšie ako vyššie rozoberané dielo neznámeho autora, ale inšpirácia sa nedá zaprieť.

LziRichger 2

Najviac do oči bijúci nezmysel o Richterovom funkcionárčení v HZDS bol vypustený a nahradený informáciou, že bol „pokladník a funkcionár SDĽ“. Síce oveľa bližšie k pravde, ale oficiálne zdroje neuvádzajú, žeby bol v SDĽ pokladníkom. Hoci ho tak médiá v niektorých článkoch občas nazvali. Ale jeho funkcia v SDĽ niesla názov „ústredný tajomník“.

Aj Prečo ľuďom hrabe? považuje za z nejakých dôvodov spomenutiahodnú Richterovu učňovku, preberá (zrejme) nepravdivú informáciu o rýchlej trojmesačnej maturite a slabú pamäť mu v rozpore s realitou prisudzuje vo vzťahu k diplomovke, nie bakalárke. Dokonca vo vylepšenej verzii „doteraz nevie, akú tému v diplomovej práci spracovával“. Prečo až „doteraz“, nevedno, keďže si na ňu nevedel spomenúť v jednom konkrétnom rozhovore v roku 2012. Odvtedy si určite pamäť osviežil. Ale berme to ako básnickú licenciu.

Titul JUDr. za mesiac

Nad rámec pôvodiny sa dozvedáme, že „titul JUDr. obhájil už mesiac po podaní prihlášky na štúdium“. Informácia je to síce pravdivá, ale vyvoláva dojem čohosi nekalého. Hoci to tak nemusí byť. Na „slávnej“ plzenskej univerzite absolvovali niektorí študenti práva bakalárske alebo magisterské štúdium v extrémne krátkom čase, napr. aj za dva mesiace. To zjavne v poriadku nie je. Dva alebo tri roky prednášok, seminárov a každosemestrálnych skúšok sa za pár týždňov stihnúť nedajú. Ale rigorózne konanie (JUDr.) nie je klasické štúdium, ale len obhajoba rigoróznej práce a vykonanie rigoróznej skúšky. Mesačný termín je síce šibeničný, ale ak má študent prácu vopred napísanú, je pripravený na skúšku, fakulta nenaťahuje termíny, oponent aj školiteľ sa poponáhľajú s posudkami, teoreticky to možné je.

Čím nehovorím nič o tom, či získanie titulu JUDr. bolo v Richterovom prípade v poriadku alebo nie, ale samotný fakt, že to trvalo mesiac, nie je ničím, čo by automaticky muselo vyvolávať podozrenie a stavať ho do zlého svetla a la Plzeň.

Robotnícky pôvod

Druhú časť obrázku tvorí obežník miestnej organizácie KSS z decembra 1948, že sa za sudcov a profesorov majú hlásiť robotníci a maloroľníci, ktorí majú len obecnú školu. Vyžadovanie robotníckeho pôvodu komunistickým režimom je faktom, ktorý by sme si mali aj dnes pripomínať v rámci pestovania historickej pamäte. Alebo si z neho môžeme trebárs uťahovať. Mali by sme si však dať pozor, aby to niekedy nevyznelo trochu povýšenecky. Ako keby sme si mysleli, že vo veciach verejných sa môžu angažovať len ľudia s vysokoškolským vzdelaním, alebo prinajmenšom s maturitou. Alebo, že keď raz niekto absolvuje učňovskú školu, tak je niečo menej. A jeho prípadné ďalšie vzdelanie má menšiu hodnotu.

Mám bratranca, ktorý skončil učňovku. Neskôr sa rozhodol spraviť si aj výšku a dnes učí na základnej škole. A som presvedčený, že je dobrým učiteľom. Učňovka, ktorú absolvoval, nijako neznižuje hodnotu jeho diplomu z pedagogiky. Ani jeho výkon učiteľa. Už ani nehovoriac o tom, že množstvo ľudí si poctivo a dobre robí svoju zmysluplnú a užitočnú prácu bez toho, aby mali maturitu. Takže radšej trochu opatrnejšie s tými učňovkami.

Vzdelanie Jána Richtera a my

Jánovi Richterovi je možné vyčítať veľké množstvo vecí. Dokonca aj okolnosti, za akých nadobudol vysokoškolské vzdelanie. Denník SME pred časom viedol Vzdelanie Jána Richtera ako samostatnú tému. O to viac zarazí, ak (aj inak dobrý) strelec pri streľbe na tak veľký terč toľkokrát trafí mimo.

Smerák – nesmerák, ani v zápale boja by sme nemali zabúdať na dobré spôsoby. Korektnosť našej argumentácie totiž hovorí viac o nás ako o tých, ktorých kritizujeme.

***

P.S. (19:19) Prečo ľuďom hrabe? v reakcii na tento článok priznáva chybu. Je mi jasné, že ľudia, ktorí ho tvoria, by vedome nešírili nepravdivé alebo čo i len nepresné informácie. Dúfam, že z článku bolo jasné, že som ich z toho nepodozrieval. Jednoducho i mistr tesař se někdy utne. A preto neprestáva byť majstrom. O to viac, ak si tú chybu vie uznať.

Teraz najčítanejšie

Ondrej Dostál

Predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a poslanec NR SR (klub SaS).