Denník N

Vtáky v tŕní a na Ministerstve životného prostredia SR

Tento blog chcem venovať tomu, ako súčasné vedenie Ministerstva životného prostredia (ďalej len MŽP) podľa môjho názoru stratilo súdnosť a zmysel pre realitu, pretože zjavne povýšilo potreby zvieracej ríše nad potreby ľudí. V mene biodiverzity sa míňajú milióny eur na netransparentné a neefektívne enviromentálne „hókusy pókusy“ a ja si kladiem otázku, kde je toľko skloňovaný Útvar hodnoty za peniaze?

V dôsledku tejto nevyváženej a v mnohom neodbornej politiky, ktorú predvádza Ministerstvo životného prostredia nám v regiónoch prirodzene narastá extrémizmus a rúca sa predstava o zmysluplnom využívaní verejných peňazí zo strany štátu.

Budem sa snažiť preukázať, že vďaka enviromentálnej posadnutosti a fanatizmu niektorých ľudí vo vedení MŽP sa  zaručene aj z bežného mierumilovného občana stane extrémista a tí, ktorí sa tvária, že s extrémom najviac bojujú, ho vlastne pomáhajú vytvárať, pretože vytrvalo ignorujú problémy ľudí.

Okrem toho všetkého málo kto vie, akým netransparentným spôsobom sa rozhadzujú milióny EUR z eurofondov a peňazí daňových poplatníkov na projekty, nad ktorých zmysluplnosťou mne osobne ostáva rozum stáť ale názor nech si urobí každý sám.

Nie sme krajinou ropných vrtov

Ak by sme boli krajinou ropných vrtov na čele so šejkom, pochopím, že neobmedzené zdroje z predaja ropy by nám umožňovali vymýšľať si a realizovať extrémne projekty, nad ktorými by híkal celý svet.

Ale my nie sme krajinou ropných vrtov. Žijeme v štáte, kde matka žaluje poisťovňu, aby jej preplatila liek pre vážne chorú dcéru, žijeme v republike, kde mnohé obce a mestá nemajú vodovody, kanalizácie, kde chýba regulácia potokov a máme mnohé iné problémy vo viacerých oblastiach života.

Ako vzniká priestor pre extrémizmus v neriešení problémov? 

Predstavte si, že namiesto splachovacieho záchodu ste nútení používať  latrínu, lebo vo vašej obci nie je kanalizácia. To však nie je všetko.

Bežné veci, ako sú hygiena, pranie, sprchovanie, kúpanie detí, varenie a pod. nie sú vôbec samozrejmé, lebo v obci nemáte ani vodovod. Voda v studni je plná dusičnanov a v posledných rokoch je jej nedostatok.

Pozor, nebavíme sa tu o storočí devätnástom, ani dvadsiatom. Hovorím o súčasnej realite, ktorú zažívajú stovky tisíc ľudí v našich mestách a obciach, ktoré nemajú verejnú kanalizáciu a verejný vodovod.

Isto, tento problém je dlhodobý a nevznikol v posledných rokoch. Investičný dlh v krajine je u nás obrovský, problémom vždy boli a sú peniaze.

Práve preto každý prirodzene očakáva, že sa každé euro v štáte otočí trikrát, kým sa niekde investuje.

Problémov na Slovensku je veľa a nedá sa robiť všetko ihneď a naraz, to pochopí predsa každý a aj Ja tomu dobre rozumiem.

Ale Ja, a aj bežní občania tomu prestávame rozumieť v momente, ak vidíme, že sa milióny eur v rezorte životného prostredia rozhadzujú na nezmysly a jeho vedenie uprednostňuje potreby zvierat pred potrebami ľudí a čo je horšie, naše problémy nikoho vo vedení MŽP nezaujímajú.

Malý príklad na ilustráciu 

Prestavte si, aby v Bratislave prestala tiecť voda a fungovať kanalizácia. Vodu by vám vozili v cisternách presne tak, ako to robíme my a na toaletu by ste chodili do TOIky pred váš bytový dom presne tak, ako to robia mnohí ľudia bez kanalizácie.

No a teraz si predstavte, že by takúto poruchu nikto neriešil s odôvodnením, že nie sú peniaze. Poviete si dobre, treba počkať kým peniaze budú.

Potom by ste zistili tak ako my, že  kompetentní za milióny eur prioritne riešia nie vaše problémy, ale zaoberajú sa problémami z ríše zvierat, konkrétne problémami sysľov, korytnačiek, medveďov, mokradí, vtákov a iných druhov zo živočíšnej ríše a vy – človek a daňový poplatník v jednej osobe by ste boli niekde na konci tohto celého reťazca.

Som presvedčený,  že z každého aj toho najzarytejšieho demokrata by sa po týždni takéhoto života kdekoľvek vo svete stal zaručene extrémista a zodpovední minister by v dôsledku vzbury ľudu vo funkcii  nevydržal ani minútu.

Pre lepšie pochopenie toho, o čom hovorím uvediem zopár príkladov z praxe, ako súčasne vedenie MŽP pristupuje k problémom zvierat a ako k problémom ľudí.

Aký bol prístup vedenia MŽP k problémom s nedostatkom vody pre korytnačky?

Bol október, písal sa rok 2021 a pri Trebišove sa začali diať neuveriteľné veci. Nie, nenatáčali tam seriál Iveta, ako by sa mohlo zdať, ale to naši vodohospodári pripravovali záchrannú akciu, ktorú podporilo MŽP sumou 55 tis. EUR z peňazí nás – daňových poplatníkov. O čo išlo?

Rozložilo sa veľké dieselové čerpadlo a natiahlo sa potrubie dlhé 1400 metrov, ktorého úlohou bolo prečerpať 100 tisíc kubíkov vody z rieky Bodrog pre korytnačky.

Pri tomto divadelnom predstavení, ako to miestni ľudia nazývali sa minulo cca. 30 tis. litrov nafty, čo bolo naozaj ukážkové bezuhlíkové enviromentálne riešenie podporujúce biodiverzitu. Všetko v duchu hesla ,,Klíma ťa potrebuje“.

Korytnačky poctil svojou návštevou aj štátny tajomník MŽP  Juraj Smatana, ktorý meral cestu cez celú republiku, aby osobne skontroloval, ako záchrana korytnačiek na ďalekom východe pri Ukrajinskej hranici prebieha.

Na obrázku: štátny tajomník Juraj Smatana pri dieselovom čerpadle
(hneď vedľa kubíková nádrž na naftu)

A aký bol prístup vedenia MŽP k problémom ľudí s nedostatkom vody na Domaši?

Písal sa rok 2022 a vo vodnej nádrži Veľká Domaša nebola skoro žiadna voda. To ohrozovalo životné prostredie, cestovný ruch, zamestnanosť v regióne, strácala sa voda z okolitých studní a problémy sa nabaľovali.

Všetky obce z okolia Domaše chceli tento problém s vedením ministerstva aktívne riešiť, lebo príčinou podľa nás nebolo sucho, ale skôr zlyhanie ľudského faktora a nepružný manipulačný poriadok vodného diela.

Existenčné problémy na tretej najväčšej vodnej nádrži na Slovensku nestáli ministrovi Budajovi a jeho tajomníkom Kičovi a Smatanovi vôbec za to, aby sa s nami stretli alebo aby nám – obciam odpovedali na viaceré listy, maily či sms správy, ktoré sme im adresovali.

Na obrázku: október 2022 – VN Veľká Domaša bez vody a bez záujmu vedenia MŽP

Porovnanie prístupu vedenia MŽP ,, KORYTNAČKY versus ĽUDIA“  

Kým problémy ľudí z okolia Domaše nikoho na ministerstve nezaujímali, na rozdiel od nás môžu byť korytnačky šťastné a  spokojné, že majú také dobré a múdre vedenie rezortu životného prostredia.

Aby im zabezpečili dostatok vody na kúpanie, okamžite kúpili z peňazí nás – daňových poplatníkov cca. 30 tisíc litrov nafty.

To všetko aj napriek zo strany MŽP prezentovanému bezuhlíkovému hospodárstvu a dokonca korytnačky svojou návštevou poctil aj vzácny hosť – štátny tajomník rezortu Juraj Smatana.  Úžasné.

Kým korytnačky sa môžu spoľahnúť na ministerstvo, my sa môžeme spoľahnúť na Božskú moc v zmysle hesla ,,Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže“.

Aký bol prístup vedenia MŽP k problémom koníkov NORIK Muránsky?

Pred pár týždňami sa v médiách objavili správy o tom, že koníky s názvom  ,,NORIK Muránsky“ budú musieť opustiť Muránsku planinu a prevezú ich do národného žrebčínu. Pre biodiverzitu nepredstaviteľné….

Okrem iného som sa dočítal, že takýto prevoz im môže spôsobiť zdravotnú ujmu, lebo koníky, ktoré boli šľachtené na ťažbu dreva v zložitých podmienkach si vraj môžu pri prevoze doudierať nohy a utrpieť zranenia.

Ako inak, rezort MŽP ihneď zakročil. Štátny tajomník rezortu Michal Kiča okamžite vycestoval ku koníkom ešte cez Veľkú noc, aby osobne preveril situáciu, čo sa okolo koníkov deje.

Celú túto drámu ste mohli naživo sledovať na sociálnych sieťach ministerstva.

Na obrázku: Štátny tajomník MŽP Michal Kiča pri okamžitej návšteve koníkov preveruje ich situáciu 

Vzniknutú situáciu dokázal vyriešiť expresne rýchlo, dokonca počas péenky a na svojom instagrame nás bezodkladne a oduševnene informoval, že koníky ,,NORIK Muránsky“ ostávajú na Muránskej planine a nikde sa prevážať nebudú. To však nie je všetko.

S ministrom Jánom Budajom v priebehu pár dní dohodli pre koníkov všetko, čo pre ich pokojný a šťastný život potrebujú, t.j. bezplatné užívanie nehnuteľností, dokonca našli ako inak okamžite 300 tis. EUR opäť z peňazí nás – daňových poplatníkov na to, aby to celé divadlo zaplatili.

 Na obrázku: Štátny tajomník oznamuje svetu, čo všetko dohodol pre šťastný život koníkov a biodiverzitu 

 Na obrázku: štátny tajomník oznamuje skvelú správu, na ktorú čakalo celé Slovensko, že všetko pre koníky je dohodnuté aj zmluvne 

Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale vedenie rezortu podľa mňa prišlo na planétu Zem zrejme z inej galaxie a žijú úplne mimo realitu.

Aký bol prístup vedenia MŽP na rozdiel od koníkov NORIK Muránsky k problémom obcí a ľudí v okolí Domaše?

Aby obce z okolia Domaše mohli realizovať verejnoprospešné stavby na rozvoj cestovného ruchu, ako sú chodníky, úpravy pláží, detské ihriská či športoviská, potrebujú na to pozemky.

Keďže sme obce pri vodnej nádrži, pozemky vlastní Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý nám ich nemôže prenajať už viac ako tretí rok, lebo prenájom podľa vodohospodárov blokuje súčasné vedenie MŽP.

Bez pozemkov nevieme realizovať projekty, na ktoré vieme čerpať peniaze z Plánu obnovy a fondov EÚ, ale to ich nezaujíma.

To však nie je všetko. Z obľúbeného autokempingu pri Domaši, ktorý fungoval od vzniku nádrže t.j. viac ako 50 rokov vodohospodári minulý rok najprv deložovali všetky karavány s tým, že do najbližšej sezóny t.j. leta 2023 bude vypísaná transparentná súťaž na prenájom autokempingu.

Cieľom malo byť postavenie nového kempu, ktorý bude spĺňať kritériá pre 21 storočie.

Na obrázku: rodinami obľúbený autokemping na poloostrove Krym na Domaši v minulosti 

Aká je skutočnosť? Pred pár dňami generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku odstúpil z funkcie.

Len pre informáciu, za ministrovania Jána Budaja sa v priebehu troch rokov vo vedení podniku vystriedalo celkovo už asi päť ľudí a tento štátny kolos má podľa zamestnancov SVP dnes už vážne existenčné problémy.

Žiadna súťaž na prenájom autokempingu sa nie že nepripravila, ale pre istotu sa radšej kemp úplne zatvoril.

Ľudia, ktorí desaťročia trávili leto jednoduchým rodinným kempovaním na Domaši sú pre neschopnosť ministerských úradníkov pripravení o najbližšie leto a Domaša o svojich návštevníkov.

Výsledkom tejto neschopnej úradníckej práce je to, že namiesto toho, aby zlepšili fungovanie autokempingu, ho pre toto leto zlikvidovali úplne a zatvorili pre verejnosť.

Na obrázku: vodohospodármi zamknutý autokemping na Domaši dnes 

Na obrázku: autokemping bez kempujúcich pred sezónou 2023

Porovnanie prístupu vedenia MŽP ,, NORIK versus ĽUDIA a OBCE PRI DOMAŠI“  

Koníky ,,NORIK Muránsky“ majú šťastie a určite ďakujú Pánu Bohu za takého ministra, ako je Ján Budaj.

Dostali do užívania zdarma všetky nehnuteľnosti, okamžite im z MŽP vyčlenili 300 tisíc EUR z peňazí nás ľudí na to, aby si slobodne cválali po lúkach a starali sa o nich tak, ako sa patrí.

Vzácnou návštevou ich poctil niekoľko krát štátny tajomník Michal Kiča a venoval sa im aj pán minister Budaj.

Obaja k problémom koníkov dokonca natočili videá, aby nás – ľudí informovali, ako sa starajú o zvieraciu ríšu z našich peňazí.

My ľudia sme na rozdiel od koníkov obišli horšie. Pozemky obciam na úpravy pláží, detské ihriská a športoviská už tretí rok prenajať nechcú, lebo tam chceme niečo pre ľudí a to nie je prioritou rezortu…

Možno keby sme chceli pre koníky, tak by nám dali aj pozemky aj peniaze, ale žiaľ, chceme pre ľudí a preto máme smolu.

Ako tak fungujúci a obľúbený autokemping znefunkčnili a ľudí – prevažne rodiny s deťmi ministerskí úradníci vyháňajú z Domaše.

Zdá sa, že ministra Budaja a jeho štátnych tajomníkov rozvoj zaostalých regiónov zrejme vôbec nezaujíma.

Majú svoj svet koníkov, korytnačiek, medveďov, mokradí a všetko ostatné je pre nich zjavne druhoradé a nepodstatné.

A čo my, ľudia? Slepo závidíme koníkom a neostáva nám nič iné, iba to, že sa môžeme ísť tak akurát pásť.

Prečo vedenie MŽP uprednostňuje problémy zvieracej ríše pred problémami ľudí?   

Po troch rokoch skúseností so súčasným vedením ministerstva sme prišli na to, že problémom sú ich prevrátené hodnoty a strata súdnosti ľudí vo vedení rezortu.

Toto správanie môžeme smelo pomenovať ako akúsi posadnutosť ba až enviromentálny fanatizmus,  ktorý im bráni nakresliť si pomyselnú čiaru medzi zmysluplnou ochranou prírody a bezbrehým míňaním štátnych a fondových peňazí pre potreby zvieracej ríše.

Ďalšou príčinou je skutočnosť, že pár jednotlivcov z tejto kvázi ochrany prírody v mene toľko skloňovanej biodiverzity celkom pekne žije.

ROZHADZOVANIE MILIÓNOV EUR V MENE BIODIVERZITY

Každým dňom pribúdajú vo verejnom priestore informácie o projektoch, ktoré MŽP podporilo a sú oslavované ako niečo unikátne, ba priam fantastické.

Ide o zámery za desiatky miliónov eur, ktorých zmysluplnosť môj rozum jednoducho nedokáže spracovať a pochopiť.

Pýtam sa, kde je toľko skloňovaný Útvar hodnoty za peniaze?

Na ilustráciu uvediem len niektoré z celého množstva aktivít podporených Ministerstvom životného prostredia.

Posúďte Vy, či sa jedná o zmysluplne investované peniaze.

Názov projektu:
Realizácia programu starostlivosti o Chránené vtáčie územie Horná Orava

Suma: 7,1 mil. EUR

Prijímateľ: Štátna ochrana prírody

Je to projekt, v rámci ktorého sa majú podľa rozpočtu okrem iného nakúpiť rôzne dopravné prostriedky, medzi ktorými sú aj:

  • vodné skútre,
  • snežný skúter,
  • štvorkolka,
  • terénne vozidlá,
  • profesionálne člny s elektrickým pohonom,
  • špičkové ďalekohľady

Zjavne všetko bezuhlíkové a podporujúce toľko skloňovanú biodiverzitu…

My, čo na Domaši nemáme záchranný systém naozaj bledneme závisťou, lebo taká špičková technika by nám neraz naozaj pomohla, problémom ale je, že my chceme zachraňovať ľudí a nie pozorovať vtáky v tŕní.

V rozpočte projektu je dokonca aj absolvovanie vodičákov na člny a vodné skútre. Zakúpil sa aj plávajúci ostrov Kráľova Sĺňava.

Na obrázku: umelý betónový vtáčí ostrov za milióny eur na Sĺňave vedľa prirodzeného prírodného ostrova

Tento umelý betónový  ostrov je umiestnený hneď vedľa prírodného ostrova, lebo pre vtáky bude umelý ostrov údajne lepší a budú na ňom viac v bezpečí.

Manažmentové práce na vtáčom ostrove stoja podľa projektového rozpočtu 25 tis. EUR.

Sú to sumy zo zverejneného rozpočtu a ja si žiaľ, neviem dosť dobre predstaviť, čo sa na tom ostrove bude manažovať.  Jednoducho nemám takú predstavivosť.

Nech sa nikto na mňa nehnevá, ale čo je toto za krajinu, ak milióny EUR investujeme do takýchto experimentov a pritom nemáme vyriešené ani základné veci, ako sú kanalizácie, vodovody a pod.

Pre zaujímavosť odporúčam prečítať si aj ďalšie položky v rozpočte tohto projektového zámeru, upozorňujeme, že obsah nie je vhodný pre slabšie povahy.

Rozpočet projektu tu: https://crz.gov.sk/data/att/3081616.pdf

Zmluva o NFP tu: https://crz.gov.sk/data/att/3081607.pdf


Názov projektu:
,,Ochrana sysľa pasienkového“

Suma:  5,4 mil. EUR, z toho 1,38 milióna EUR suma určená na spolufinancovanie

Prijímateľ:  Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ)

Celkový rozpočet projektu je 5,4 mil. Eur, sumu 1,38 mil. EUR poskytlo MŽP začiatkom tohto roka na spolufinancovanie syslieho projektu zo štátneho rozpočtu občianskemu združeniu BROZ.

Zaujímavejšia je štruktúra syslích výdavkov, teda načo projektové peniaze idú.

Z celej sumy 5,4 mil. Eur ide na mzdy až 1,32 mil. EUR a z toho si BROZ ukrojí na mzdy sumu 882 tisíc EUR.

Kto si sumu 882 tis EUR určených na pomoc sysľom podelí?

  • Projektový manažér,
  • administratívny asistent,
  • finančný asistent,
  • regionálny terénny asistent I,
  • regionálny terénny asistent II,
  • regionálny terénny asistent III,
  • regionálny terénny asistent IV,
  • terénny pracovník I,
  • terénny pracovník II.
  • PR asistent,

Ďalej týchto manažérov a asistentov  nerozpisujem, lebo som konfrontovaný s našou každodennou realitou v obci a podpísalo by sa to na mojom duševnom zdraví.

Toľko asistentov, ako majú sysle nemá ani prezidentka, premiér a predseda parlamentu dokopy.

Prikladám link, nech si ten rozpočet radšej pozrie každý sám, upozorňujem však, že to môže zanechať stopy na vašej psychike.

Rozpočet syslieho projektu: https://crz.gov.sk/data/att/3335240.pdf

Zmluva o príspevku:  https://crz.gov.sk/zmluva/6507193/

Na obrázku: odchyt sysľov v rámci projektu 

Aké sú výsledky a prínos pre našu krajinu?

Veľmi by ma zaujímal názor Útvaru hodnoty za peniaze, lebo výsledkom tohto enviromentálneho projektu s takým množstvom manažérov, asistentov a terénnych pracovníkov je toto:

Tabuľka, ako rástol počet sysľov v republike vďaka projektu za 5,4 mil. EUR

Rok

Počet sysľov v danom roku
2020

20 000 jedincov

2021

28 000 jedincov
2022

36 000 jedincov

Toto sú oficiálne výsledky projektu, ktoré propaguje na svojich webových stránkach občianske združenie BROZ.

Zdroj:
https://broz.sk/pocet-syslov-na-slovensku-stupol-z-28-000-na-36-000/

Prakticky nekontrolovateľný projekt

Veľmi by ma zaujímalo, ako k číslam o náraste sysľov dospeli a tiež metodika, ako tých jedincov v projekte za 5,4 mil. EUR v teréne počítali, lebo podľa môjho názoru sa to v žiadnom prípade nedá a je to prakticky nekontrolovateľný projekt.

Môžete uviesť akýkoľvek údaj, lebo to nikto nikdy nezráta a ani neskontroluje.

No schválne, skúste si predstaviť, ako chodia kontrolóri po republike a sčítavajú sysľov.

Uvádzam to zámerne preto, lebo každý starosta či primátor, ktorý zažil kontrolu eurofondového projektu mi dá za pravdu a vie, že sa kontrolujú a počítajú aj tie najmenšie položky.

Na porovnanie pred pár týždňami nám skončila v poradí už druhá kontrola kompostérov, ktoré sme nakúpili z fondov EÚ a rozdali ľuďom.

Kontrolóri z Bratislavy prišli do obce a s GPS lokátorom fotili kompostéry ľuďom v záhradách.

Aj preto by bolo zaujímavé poznať metodiku kontroly syslieho projektu.

Sysle majú najlepšieho PR manažéra na svete

Najlepšiu robotu pri tomto syslíkovom projekte podľa mňa odviedol zjavne PR manažér, lebo celé moje okolie vrátane mňa sme si až doteraz mysleli, že kŕmenie syslíkov na Bratislavskom letisku je nejaká dobrovoľnícka aktivita a ani vo sne by ma nenapadlo, že je to dobre platená práca, kde by mnohé profesie zbledli závisťou.

Skoro každý mesiac prinášajú médiá správy o tom, ako zomierajú malé deti prevažne v osadách z dôvodu zlej starostlivosti zo strany rodičov. Tieto deti mali jednu smolu a to takú, že sa narodili tam, kde sa narodili a neboli z ríše zvierat.

Zdroj: 
https://broz.sk/projekty/life-sysel/

Názov zámeru:
Obnova riek z Plánu obnovy 

Suma: 62 mil. EUR

Na prvý pohľad vcelku ušľachtilý názov, realita je podľa mňa o trochu horšia.

V tomto projekte pôjde podľa MŽP o to, že sa budú búrať spevnenia brehov v riekach na miestach, kde boli v minulosti z verejných zdrojov vybudované regulácie kvôli povodniam.

Podľa údajov ministerstva sa má našim riekam vrátiť ich prirodzená funkcia.

Tento projekt hodnotím ako nehospodárne a nepochopiteľné míňanie verejných zdrojov, lebo plán obnovy nie je darom, ale z veľkej časti ide o pôžičku, ktorú bude treba splatiť.

Stále tu máme stovky miest a obcí, kde pri väčšom daždi berie voda brehy a ohrozuje zdravie, život a majetok miestnych obyvateľov. Ale všetci majú smolu.

Za desiatky miliónov EUR z Plánu obnovy a teda z pôžičky tu ideme robiť experiment v podobe búrania toho, čo sa v minulosti z peňazí nás – všetkých daňových poplatníkov už zrealizovalo.

Podľa údajov MŽP sa na niektorých riekach majú vytvoriť meandre (oblúčiky), vďaka ktorým rieka dostane svoj prirodzený tvar.

Na obrázku: Ako sa má podľa MŽP zmeniť za milióny EUR tok rieky Morava

Ministerstvo uvádza, že sa opätovne spoja oblúky rieky s hlavným tokom, prehradí sa a zasype koryto, dôjde k odstráneniu opevnenia brehu.

To všetko z pôžičky, ktorú budeme musieť splatiť. Ak ideme búrať vybudované regulácie, to nemá podľa mňa nič spoločné s obnovou republiky, ale ide vlastne o akýsi návrat do stredoveku a budovanie divočiny.

Na obrázku: rieka Rudava v zovretí betónu, ktorý sa má odstrániť

Na obrázku: rieka Rudava v stave, ktorý sa má dosiahnuť

Kde je transparentnosť?

Veľkú časť miliónových projektov realizujú rôzne občianske združenia, ktoré na rozdiel od subjektov verejnej správy (obce, mestá, štátna správa) nemajú vôbec povinnosť zverejňovať ani zmluvy a ani faktúry.

Zverejnená je len základná zmluva o nenávratnom finančnom príspevku, či dotácii, a to je tak všetko.

V projektoch sú v rozpočtoch vyčlenené stovky tisíc eur na rôzne manažérske a asistentské pozície, ktoré vznikajú na základe pracovnej zmluvy a tieto sa tiež nezverejňujú.

V praxi tak často vidíme ľudí, ktorí síce na prvý pohľad vyzerajú ako dobrovoľní ochranári,  ale v skutočnosti sú to možno dobre platení manažéri projektu a rôzni asistenti asistentov, ktorí svoju činnosť vykonávajú za pomerne slušné peniaze.

Ich činnosť sa nedá prakticky nijako skontrolovať.

Ako tento celý systém funguje? 

S kolegami z okolia Domaše sme si kládli otázku, ako môžu takéto projekty získať podporu desiatok miliónov EUR a ako také niečo môže vôbec v civilizovanom svete fungovať.

Sme presvedčení, že to funguje tak, že najprv enviromentálni fanatici, ktorí sú infiltrovaní na Ministerstvo životného prostredia nastavia pravidlá a výzvy pre seba samých, aby sa potom opäť oni sami na týchto projektoch a výzvach zúčastňovali.

Konkurencia v tejto oblasti prakticky nie je žiadna, lebo asi ťažko ktoréhokoľvek starostu či primátora napadne, že bude búrať reguláciu potoka v dedine, alebo vytvárať mokraď, pomáhať motýľom, sysľom či korytnačkám na úkor svojich vlastných občanov. 

Aj preto tieto biodiverzné milióny eur čakajú na svojich žiadateľov výlučne z veľmi úzkej skupiny osôb.

Toto všetko vytvára nerovnováhu, pretože kým niekto chráni prírodu vo svojom voľnom čase, tak niekto si cez nezmyselné a absurdné projekty zabezpečil živobytie pre seba a svoju organizáciu z peňazí EÚ a nás – daňových poplatníkov na desiatky rokov dopredu.

Prínos pre spoločnosť je, nie že nemerateľná, ale podľa mňa sa prakticky blíži limitne k bodu nula.

Je potrebné zastaviť tieto experimenty  

Vyššie uvedené projekty sú len špičkou pomyselného ľadovca a vybral som len niektoré projektové zámery.

Nechcem, aby to vyzeralo tak, že všetka práca ochranárov je vo všetkom zbytočná, ale chcel som a chcem poukázať na absurdnosť týchto projektov, ktoré sa realizujú za milióny EUR.

Peniaze z fondov Európskej únie aj z Plánu obnovy nám neboli poskytnuté preto, aby sme ich rozhádzali na nezmyselné projekty, ale preto, aby sme sa vyrovnali vyspelým krajinám. Aspoň si to myslím, ale možno sa mýlim.

Odmietam sa nečinne pozerať na to, ako na jednej strane potreby ľudí budú v ústraní a na strane druhej nás bude vedenie ministerstva provokovať miliónovými projektami nad ktorých zmysluplnosťou ostáva rozum stáť. 

Ako sme videli v poslednom období, aj Plán obnovy pozná revíziu a preto si myslím, že je nevyhnutné prehodnotiť enviromentálne experimenty a presmerovať peniaze na riešenie problémov ľudí, ktoré sa roky neriešia.

Pevne verím, že zdravý rozum nakoniec zvíťazí a kompetentní nastavia priority v takom poradí, kde bude na prvom mieste človek  a až potom zvieracia ríša.

Teraz najčítanejšie