Denník N

Referendum: krásne divadlo, milióny eur, minimum výsledkov

Otázka vôbec znie, či je toto referendum referendom…

Začnem od konca:

Referendová otázka, ktorá sa v búrlivých diskusiách, v konfrontáciách, oproti ďalším dvom najviac vynecháva a tým akoby hrala druhé husle: sexuálna výchova. Popísalo sa o nej už zopár somarín a strašenia, ako žiaci museli napodobňovať sex, pozerať porno, povymýšľali sa a poprerábali zákony, ako rodič nemôže nič povedať, nekompromisné väznenia rodičov… až po mnoho ďalších hlúposti: „v deviatom ročníku sa učia zahrať situáciu ako znásilniť dievča.“ „Sexuálna výchova pre deti vo veku 0 – 4 rokov má učiť skorú detskú masturbáciu…“ To všetko, a o mnoho viac, som už o tom počul, videl…

Sexuálnu výchovu, ktorú sme mali, starší, mladší a podstatne na hodinách biológie asi všetci, súvisela najmä s ľudským telom, z čoho sa skladá, s procesom rozmnožovania, hovorilo sa aj o pohlavných chorobách, hygiene, dievčatá si nechali v triede raz dlhšie a rozdali im tampóny… a niektorí museli počas tohto vyučovania okopávať školské záhrady. Neviem, čím presne je táto rozoberaná sexuálna výchova nebezpečnejšia. Neviem, čo majú teraz v pláne so škôlkami. Neviem, aké osnovy kto na to pripravuje, čo sa budú učiť, ako, no… tu je asi ten najväčší problém, že viac sa o tom nevie ako vie a potom vznikajú aj mnohé somariny. Malo by sa zrejme verejnosti povedať jasnejšie, ako bude taká výchova prebiehať. Zahnať tým strašidlá, prípadne vyvolať rozumnejšiu diskusiu a ujasniť veci. (Aj keď o tej rozumnejšej diskusii na Slovensku pochybujem.)

No je to v podstate jediná otázka, v ktorej vidím zatiaľ aspoň trochu nejakú pointu.

A teraz k tomu nebezpečenstvu našich rodín.

Ten, kto verejne povie niečo zlé na toto referendum, sa stáva automaticky prozápadným riťolezom, ktorý túži byť in, moderný, podporcom homosexuálov a neviem čím ešte. Som sedliacky heterosexuál, ktorý nechápe, ako na svete, v ktorom sú ženy, môže byť niekto homosexuál. No nechápem ani tisíckam ďalších vecí, od kvantovej fyziky po čierne diery vo vesmíre a všetko to aj tak existuje.

Všetko to tak krásne na prvý pohľad vyzerá, plagáty a reklamy s detičkami, fotografie s rodinami, ktoré treba ochrániť. Plus strach z neznámeho. Nečudujem sa, že to pritiahne množstvo ľudí ako muchy na lep. No keď sa zamyslím, stále neviem, nedostal som odpoveď, v čom to presne ochráni naše rodiny. Tým, že keď homosexuál bude vychovávať nechcené dieťa, naša alebo raz moja rodina už nebude viac rodinou?

Ako im zabránim, že oni sa nenazvú rodinou… klanom, kmeňom, spoločenstvom prsteňa… tým, že dám milióny eur na referendum, v ktorom si poviem, že toto nie je rodina, len to, čo mám doma ja? Nechápem prečo, aby moja rodina bola rodinou, potrebujem toto referendum.

Nemusíme byť asi príliš chytrí na to, že dieťa môžu homosexuáli vychovávať aj teraz a keď budú chcieť, budú môcť aj potom. Lesbička môže otehotnieť a chlap homosexuál tiež nie je neplodný. Keby ho naozaj chceli, dieťa si ľahko spravia a budú ho, nepochybujem že s láskou, vychovávať teraz aj potom. Navyše, keď už chceme vymýšľať možné scenáre, dve ženy sa dohodnú s dvomi mužmi a mohli by nás mať naozaj u …, čo si tu zahlasujeme. Vznikla by tak situácia, ktorú ma už niekoľko detí rozvedených rodičov: 2 mamy a 2 otcovia, a nikto by dokonca ani nemusel ukazovať prstom, že tu chýba otec alebo mama. Irónia, čo. Ďalej, adoptovať si dieťa môže aj jedinec, takže aj tadiaľto možno vedie cesta. A už ďalej ani nemusím rozmýšľať… cesta vychovať a mať dieťa by sa našla, aj keby že dáme takých referend desať, dvadsať, sto. (Aj to mi čosi svedčí o jeho zmysluplnosti.)

Aj keď týchto ľudí celkom nechápem, no rozum, logika, neviem skrátka ani čo… mi jednoducho nedá, aj keby to boli, s prepáčením za nevhodný príklad (berte ich prosím s rezervou), dvaja nehybní a 22 hodín denne spiaci vozičkári, slepá, bezkončatinová dvojica trpiaca ešte aj silným alzheimerom, brániť im žiť v nejakom zväzku spolu, pokiaľ obaja chcú a s tým súhlasia, pokiaľ tým samozrejme neberú inému práva alebo nenútia robiť niekoho, čo robiť nechce, žiť iného tak, ako nechce… jednoducho pokiaľ sa to nikoho netýka proti jeho vôli, naozaj nemám kompetencie a právo stavať sa medzi nich. A už vôbec neverím, že moja rodina stratí kvôli tomu zmysel, prestaneme svoje ženy (alebo zatiaľ len priateľky) ľúbiť, mamy a otcov si vďaka tomu vážiť menej.

Na rozdiel od slepých ľudí bez končatín trpiacim silným alzheimerom, homosexuáli dokážu byť dobrými rodičmi. Nepotrebujem na to ani štúdia, ktoré to dokazujú, stačí sa pozrieť okolo seba a pri mnohých prípadoch si dovolím povedať, že horšími by sa už asi ani nedalo byť. Nepochybujem o tom, že by mohli dieťa dobre vychovať, no tu by som ostal predsa len čiastočne „tradičnejší.“ (Aj vám už to slovo lezie trochu na nervy?) Adopciu by som im nezakázal, no nechal by som tam tvrdé podmienky, ktoré aj pokiaľ viem, sú. Nefunguje to ako v prípade reklamy, kde si odbehnete pre dieťa, bez toho, či chce ísť alebo nie, ako sa cíti, ako keby ste nakupovali teplé rožky. O adopciu malinkých bábätiek je najväčší záujem a kritéria sú tam preto zrejme najtvrdšie. Ak by sa o malé bábätko uchádzal vhodný heterosexuálny pár aj vhodný homosexuálny, bod navyše by mal heterosexuálny pár, kde sú dobre zabezpečené obe pohlavia, ešte aj s orientáciou, akú bude mať s drvivou pravdepodobnosťou aj malé dieťa. Tu mi prvý krát jednoducho naráža právo týchto ľudí na právo niekoho iného. Byť vychovaný dvomi pohlaviami.

Avšak domovy sú plné tisícok detí o ktoré nemá nikto záujem a objavili sa už aj príspevky viacerých, že im nerobí problém vyrastať s takýmto párom. Vždy lepšie ako skončiť po dovŕšení určitého veku úplne sám vo veľkom svete a pred dverami domova. Tu taktiež nevidím najmenšie právo, ak by obe strany s tým súhlasili, im v tom brániť a nechať chlapca alebo dievča kvôli tomu, nech sa túla po svete následne samo. Kde skrátka dvaja súhlasia, nikto tým neutrpí, aké právo im mám povedať nie.

No a určite neverím tomu, že byť s homosexuálmi je z vás homosexuál. Homosexuálom sa nedá naučiť byť, tak isto ako nenaučíte homosexuála byť heterákom v prítomnosti heterosexuálov. Je to niečo rodené, pre mňa nepochopiteľné, no je to tu. Takže takéto teórie, i že heterosexuáli raz vôbec nebudú, ktorými ma už miestne obecné inkvizítorky presviedčali, mňa nepresvedčia im v tej oboma stranami súhlasne potvrdenej dohode nejako brániť.

Ešte pripomeniem vzhľadom k tomu, koľko je homosexuálov a koľko ich v iných krajinách využilo adopcie a podobne, už mesiace sa tu nebavíme a nediskutujeme ani o 1 percente obyvateľstva.

Referenda sa zrejme nezúčastním, lebo nerieši žiadny problém, takže to svojim spôsobom referendum ani nie je! (Možno v prípade tej 3. otázky by sa dalo niečo povedať, ak to preriedime od strašidelných výmyslov a uvidíme, aké je). Zrejme je to najčudnejšie a najhlúpejšie „referendum“, aké kedy zažijeme. Ísť von, pozerať sa okolo seba na rodiny a zapisovať si ich problémy, pýtať sa ich, asi zapíšeme veľmi veľa strán, no pochybujem, že nejaká za svoj problém označí homosexuálov. Aj keď už po tomto rozbehnutom divadle si ho tam istotne niektorí vsugerujú.

Naša rodina nepotrebuje toto referendum, aby bola rodina. Moji rodičia nepotrebujú toto referendum, aby neboli manželmi akými doposiaľ. Nepotrebujem ho ani ja, aby som si svoje manželstvo raz vážil a tešil sa z neho. Nepotrebujem ho, aby som si raz založil rodinu. Nepotrebujem ho.

Tie kresby s lietajúcimi homo-šípkami na rodinu si nechajte.

Ďakujem.

Teraz najčítanejšie