Denník N

Aby náš život bol jedným veľkým potešením

Náš život je vlastne cesta, ktorá sa začína zrodom a uberá sa po jedinečnej dráhe až do jeho ukončenia. Prostredie na Zemi je nádherné. Nedozerné oceány, rozľahlé hory, nezmerné džungle, šíre pláne a pozoruhodné živočíchy a tvory všetkých druhov. Spolu s nádherou prírodného sveta aj obrovská radosť, ktorú zažívajú ľudské bytosti obývajúce túto planétu. Tento svet predstavuje aj svet protikladov – určitú dualitu. Poznávame svetlo a tmu, teplo a chlad, vľavo a vpravo, bohatstvo a chudobu, bezpečie a neistotu, potešenie a sklamanie…

Máme tu ďalší rok a s ním spojené pripravované plány, túžby, sny, predsavzatia a v neposlednom rade očakávania. Niektorí zatvárajú dvere svojej minulosti, aby mohli otvoriť nové dvere svojej budúcnosti. Ostatní pokračujú rázne svojím životom bez akéhokoľvek riešenia týchto „imaginárnych“ záležitostí. Znie to ako klišé, ale pevne verím, že je skutočne dôležité žiť svoj život úplne naplno a mať v tom jasno. Absolútne všetko, čo v živote zažijeme je výsledkom našich myšlienok a pocitov, a to bez ohľadu, či si to uvedomujeme, alebo nie. Zastávam sa názoru, že život sa nám nedeje, ale život nás nasleduje v tom, o čom myslíme a cítime. Svoj osud máme vo vlastných rukách a to je jedinečné a nesmierne dôležité bohatstvo nás všetkých, o ktoré nás nemôže nikto pripraviť.

Život spočíva z dvoch typov skutočností – pozitívnych a negatívnych. Prelína sa nám to do každej oblasti nášho života, či už je to zdravie, vzťahy, financie, práca a iné. Svoj životný príbeh si vytvárame sami. Fyzik a nositeľ Nobelovej ceny Albert Einstein raz povedal: „Rozdiel medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou je iba zanovito pretrvávajúca ilúzia.“ Podľa toho čas je len ilúzia v tomto ustavične uponáhľanom svete. Áno, ak sa pozastavíme a zamyslíme, tak mal a má stále pravdu. Mnoho ľudí neverí svojej predstavivosti, myšlienkam a snom. Pochybujú o ich moci. Veriť veciam, ktoré môžeme vidieť a chytiť nie je žiadna viera. Uveriť v neviditeľné je veľké víťazstvo a pravé požehnanie. Je to ako keď vedcovo konanie má vplyv na konečný výsledok pokusu. Rovnako aj ľudské konanie má vplyv na efekt nášho života. Vedeli to už v dávnej histórii vzdelané národy Babylončanov, Grékov a náznaky nájdeme aj v Biblii. Dejiny stále dokazujú skutočnosti o ľuďoch, ktorí si predstavovali nemožné. Prekonali všetky ľudské hranice vo všetkých oblastiach ľudského snaženia – vo vede, medicíne, športe, umení a podobne. Prekročením hraníc svojej predstavivosti prekročili svoj tieň a zmenili svet.

Čo robiť lepšie?

Predstavujme si a vizualizujme čo len chceme. Z toho nám vzniknú obrazy, ktoré sa nám skôr, či neskôr vrátia do životov. Rozdávajme toľko lásky, koľko vládzeme. Cíťme sa najlepšie, ako dokážeme. Prajme druhým len to najlepšie, tak ako niekomu prajeme pri gratuláciách a blahoželaniach. Keď nahradíme negativitu aktívnym pozitívnym správaním, výsledok sa dostaví. To, že niekomu prajeme niečo zlé alebo nejakým iným spôsobom negatívne vystupujeme, konáme a správame sa, tak práve týmto samých seba pripravujeme o blaho. Je ťažká doba. Ak chceme aj my žiť ťažko netreba tomu veľa pomáhať. Prečo si však nezoberieme opak a nezačneme žiť šťastne, radostne a s každodenným úsmevom na perách?

Človek by mal mať najväčší dôvod na vďaku a radosť. Účelom života je radosť a úprimná vďačnosť voči sebe a voči druhým. Vydávajme zo seba to najlepšie, ako len vieme. Osobne najskôr sústreďujem svoju predstavivosť na konkrétnu vec. Predstavujem si to, po čom túžim, čo robím. Zároveň s tým spájam svoje pocity a túžby. Na záver to jednoducho príjmem, avšak najskôr musím do toho niečo dať. Bez ohľadu na to, čo sa práve deje, čím v živote chceme byť, čo chceme robiť, čo chceme v živote mať, proces tvorby potešenia je vždy rovnaký. Ak chceme chudnúť, dávajme lásku, kde je nutné predstavovať seba s telom, ktoré sa nám páči, namiesto toho, aby sme si predstavovali, že máme nadváhu. Ak chceme cestovať, zlepšiť sa v nejakom športe, speve, hraní na hudobnom nástroji prípadne dokázať niečo iné, dávajme svoje pocity lásky tam, kde si to prajeme.

Keď si predstavíme čokoľvek pozitívne, čo si prajeme a milujeme, pociťujeme k tomu lásku. Čo dávame – to isté dostávame. Nič z toho čo si predstavujeme, nesmie uškodiť druhej osobe. Predstava niečoho, čo uškodí druhému, nevychádza z lásky, ale z nedostatku lásky. Je isté, že akákoľvek negativita, aj tá, čo zostáva len v predstavách, sa vráti s rovnakou intenzitou osobe, ktorá ju vyslala. Čokoľvek dávame, dostávame naspäť aj my sami! Rozdiely v tom sú veľké. Tí, čo majú skvelý život, predstavujú si to, čo milujú a cítia. Druhá skupinka sa pretĺka životom, neúmyselne využíva svoju predstavivosť na to, čo vlastne nemá rada, čo nechce, čo nerobí s láskou. Cítia negativitu a určitý vzostupný pocit. Vo svete to vytvára obrovské rozdiely v životoch jednotlivých ľudí a tieto odlišnosti vidieť všade, kam sa len pozrieme. Problém je, že mnoho ľudí si predstavuje to najhoršie. Obracajú tento najdokonalejší nástroj proti sebe, nevedia ho ovládať. Namiesto dobra potom všetko môže ovládať zlo. Celý život je taký, aký si ho predstavujeme. Ešte stále sa môžeme rozhodnúť, či budeme v každej situácii šťastní a potešení, lebo zo skúseností som sa naučil, že naše šťastie závisí aj od nášho zmýšľania a nie od okolností.

Prajem každému pozitívny rok s veľkou dávkou potešenia :)

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie